Ďalšia doplnková literatúra:
 

F	Gavin's Guide to 80x86 Assembly - asmtut.zip
	[http://www.strangecreations.com/library/assembly/tutor/asm1.htm]
F	Assembler Tutorial (H.Perez +R. de Yong) - asmttrl.zip.
	[http://udgftp.cencar.udq.mx/ingles/tutor/Assembler.html]
F	TheArt of Assembly Language Programming (Randall Hyde1996) - Pdfaoa.zip.
	[http://webster.cs.ucr.edu/Page_asm/ArtofAssembly/ArtofAsm.html]

 

µ	Použitie  Assemblera

F Assembler – obecné pojmy a charakteristika jazyka

q Logická organizácia programu v jazyku assemblera

Pri vývoji programu sa obvykle používa nasledovný postup:

• Pomocou vhodného editora sa napíše postupnosť príkazov v súlade so syntaxom programovacieho jazyka, v uvedenom prípade v jazyku mnemonických skratiek inštrukcii procesora Intel. Tomuto textovému súboru sa pridá koncovka .asm a zapíše sa. Logickú organizáciu takéhoto programu možno popísať niekoľkými vnorenými časťami: Napríklad:

q Postup pri vývoji programu: editovanie, kompilácia, linkovanie

Po napísaní textového tvaru postupnosti jednotlivých inštrukcii programu je výsledkom textový súbor.asm. Ďalší postup je nasledovný:

• Pomocou vhodného kompilátora, v uvedenom prípade pomocou programu assembler, resp. jeho varianty fy Borland tasm.exe sa vykoná preklad do objektívneho kódu s koncovkou .obj. Poprípade sa súčastne vykoná aj listing programu. Napríklad pre súbor jano.asm:

• Program linkera (napríklad tlink.exe) sa pospájajú jednotlivé moduly procedúr, preložené do objektívneho formátu a vytvorí sa spustiteľný súbor .exe. Poprípade ak treba sa ešte prekonvertuje tento súbor na tvar súboru .com. Napríklad pre jeden súbor jano.obj (s potlačením výpisu .map):

Poprípade niekoľkých modulov (jano.obj, data1.obj, data2.obj), ktoré majú ako hlavný program jano.obj:

tlink/x jano data1 data2

• Prevod súboru.exe na súbor.com možno uskutočniť:

alebo priamo v jednom kroku pomocou linkera:

tlink/t jano.obj

• Pomocou odlaďovacieho a testovacieho programu debugger sa odstránia chyby a prekrokovaním sa overí správna funkčnosť. Napríklad:

Podmienený preklad

Po preklade zdrojového súboru kompilátorom vznikne jeden alebo niekoľko .OBJ súborov, ktoré sa násladne spoja do jedného programu pomocou zostavovacieho súboru (linkeru). Mnohokrát sa zložitejšie programy píšu tak, že obsahujú ladiace časti ako sú pomocné výpisy, funkcie uľahčujúce ladenie, napr. tak, že kontrolujú medze poli atď. Po odladení programu však nastáva typický problém - ako tieto už nepotrebné informácie z odladeného programu odstrániť. Aby sa to nemuselo odstraňovať pracne ručne (s rizikom, že si zmažeme potrebné časti programu) určíme preprocesoru, ktoré časti programu sa majú prekladať podmienene  (podmienený preklad). To znamená, že pri vytváraní programu označíme určité časti ako podmienečne prekladané: pri ladení ich potom prekladáme a po odladení ich už nepoužívame. Ladiace časti sú tak trvalou súčasťou zdrojového súboru ale voliteľnou súčasťou programu. Preprocesor tak na základe príslušného podmieneného príkazu (if, else a pod.) vypustí tieto časti.

Pamätový modul popisuje spôsob adesovania dát v pamäti a tiež charakterizuje veľkosť programu na základe počtu segmentov. Použitím vhodného pamäťového modulu možno zjednodušiť napríklad deklarovanie segmentov a pod. Používajú sa nasledovné moduly:

• Tiny - kód a dáta sú v rozsahu jedného 64kB segmentu.
• Small - kód uložený v jednom 64kB segmente a data v druhom 64kB segmente.
• Compact - kód uložený v jednom segmente a data sú vo viacerých segmentoch.
• Medium - kód je vo viacerých segmentoch a dáta sú v jednom segmente.
• Large a Huge - kód je vo viacerých segmentoch a dáta sú vo viacerých segmentoch.

µ	Pseudooperátory Assemblera

Pseudooperátory (inštrukcie, direktívy) riadia preklad assemblera a nie činnosť mikroprocesora. Týkajú sa:

1. dát, segmentov a procedúr, externých odkazov;
2. riadenia výpisu listingu;
3. operácii.

Typický program v assembleri má štruktúru, v ktorej pseudodirektívy:

F SEGMENT a ENDS vymedzujú hranice segmentu.
 

Syntax:

Name_Seg

SEGMENT

[align][combine][use][‘clas’]

• Name_Seg - meno, ktoré funguje ako náveštie.
• Align - špecifikuje hranice pamäti, kde by sa mal segment začínať. Platné zarovnávanie je:
• Byte - použije adresu nasledujúceho bajtu.
• Word - použije adresu na hranici 2 bajtov (slovo).
• Dword - použije adresu na hranici nasledujúcich 4 bajtov (2*slovo).
• Page - použije adresu na hranici nasledujúcej stránky (=256 bajt).
• Para - použije adresu nasledujúceho paragrafu (= 16 bajt) - implicitné.
• Combine - riadi spôsob ako sa segmenty rovnakého mena z rôznych modulov budú vzájomne kombinovať pri zlinkovaní.
• At - umiestni segment na špecifikovanú adresu.
• Common - umiestni segmenty na rovnakú adresu.
• Private - nekombinuje segment so žiadnym iným segmentom.
• Public - pospája za sebou všetky segmenty rovnakého mena do jedného segmentu, ktorého dlžka bude súčtom dlžok segmentov.
• Stack - pospája za sebou všetky segmenty rovnakého mena do jedného segmentu, ktorý linker inicializuje ako zásobník SS:SP.
• Use - špecifikuje implicitnú veľkosť segmentu, napríklad use16, use32 = veľkosť pamäte.
• Class - riadi zaraďovanie do spojitého bloku pamäte, nezávisle od poradia v programe. Clastype je v apostrofoch a špecifikuje grupu do ktorej sa priradí segment. Napríklad:

F  ASSUME - pseudoinštrukcia, oznamujúca assembleru, že uvedený segmentový register bude použitý na adresovanie. Umiestňuje sa hneď za pseudodirektívu segment a platí do ohlásenia iného výskytu assume.

Syntax:

Segmentový_reg:meno_reg

Na základe tohto priradenia vie assembler ako (pomocou ktorého segmentového registra) zabezpečí prístup k premenej.

F Tvar príkazu. Syntax príkazu má 4 polia:

[Náveštie:]

Mnemonický kód

[Operand]

[;komentár]

Náveštie môže pozostávať max z 31 znakov. Napríklad:

GET_count:

mov

cx,dx

;inicializácia

F PROC / ENDP - definuje začiatok / koniec procedúry.

• Blízka adresa (NEAR) určuje pamäťové miesto vo vnútri segmentu.
• Vzdialená adresa (FAR) sa vzťahuje na objekt vo fyzickej pamäti = napríklad v oblasti 32 bit adresy. Near a Far sa vzťahuje aj na Jmp, Call = od neho závisí tvar RET.= Pri Near Call sa ukladá len IP, pri Far Call CS:IP.

F END- oznamuje assembleru koniec zdrojového programu. Ak za nim uvedie meno náveštia, alebo meno procedúry END [náveštie alebo vstup] bude sa výsledný program začínať od tohto bodu.

1b.	Pseudo operátory týkajúce sa dát

F LABEL(náveštie ) - symbol označujúce miesto v kóde. Náveštie môže špecifikovať near / far symboly alebo procedúry. Implicitne, bez uvedenia je near. Je to identifikátor umožňujúci priradiť výrazu symbolické meno, napríklad odvolať sa na adresu buniek pomocou náveštia. Napríklad:

• 16 bitový posuv pomenovaný náveštím:

• náveštie na charakterizovanie segment offsetu :

• náveštie na charakterizovanie premenej:

• náveštie na charakterizovanie tabuľky s údajmi v tvare bajtov, ktoré však majú byť interpretované ako slova:

F DEFINE- definuje a inicializuje premenné , napríklad na rezervovanie pamäti pre dáta.
 

DB - bajt	napríklad	B_max	DB 255;
DW - slovo	napríklad	B_max	DW 32785;
DD - double word
DQ - quad word - real
DT - 10 byte BCD
DUP - duplicate -	opakovanie operandu dát.

Napríklad:  
 

	B_TAB	DB	4 DUP (0),8
		DB	3 DUP (63),
		DB	12 DUP (?)	;=len rezervuje, nemení obsah

u Priklad rôznych typov údajov 
 

	DSEG SEGMENT PARA PUBLIC "DATA"
	23		Db 23h	;bajt 23
	01 02 03 04		Db 1,2,3,4	;4x bajt postupne
	5 ??		Db ?	;ponecha obsah - rezerva
	19*(??)		Db 25 dup(?)	;rezervuje 25 bajt zachova obsah
	11*(31)		Db 17 dup (31h)	;zaplni 17 x 31h
	1E*(01 02 03 04)		Db 30 dup (1,2,3,4)	;zaplni 30 x 1,2,3,4
	1234		Dw 1234h	najprv ulozi LSB potom MSB
	03*(5678)		Dw 3 dup (5678h)	;3 x zopakuje
	????		Dw ?	;slovo rezervuje
	03E8*(??)	mem	Db 1000 dup(?)	;rezerva
	54 68 69 73 20 69 73 +	Sprava	Db "This is a message",10,13	;text +LF,CR
	20 61 20 6D 65 73 73 +
	61 67 65 0A 0D
	DSEG	ENDS

F EQU - jenorázovo priraďuje numerickú náhradu, definuje reťazec, alebo náhradné náveštie.
Napríklad:   

	K	EQU	1024
	speed	EQU	RATE	; synonymum
	TABLE	EQU	DS:[BP][SI]	;meno alebo kombinácia adries

F = (zhodnosť) - len pre číselné hodnoty. V programe možno viackrát použiť.
 

	Napríklad:	const =	56
		CR =	0DH

Číselné konštanty bývajú doplnené D, H, B, Q = v závislosti od použitej číselnej sústavy.

1c.	Pseudo operátory externých odkazov

F EXTRN- pseudoinštrukcia charakterizujúca externý symbol. Napríklad typ dát:
 

EXTRN

symbol1: byte,

Symbol2: word

Na základe takejto deklarácie môže linker doplniť správnu efektívnu adresu. Platí predpoklad, že ak je EXTRN uvedené v nejakom segmente, sú aj zavedené symboly deklarované v rovnakom segmente. Napríklad procedúra output_sbr a symbol output_znak, ktorý reprezentuje reprezentujúci adresu bunky, v ktorej je premená:   

EXTRN

output_sbr:near

output_znak:byte

2.	Pseudo operátory týkajúce výpisu (listingu)

Na začiatku súboru.asm sa obvykle kvôli listingu nachádzajú pseudooperátory:   

F PAGE	[počet riadkov] [počet stlpcov] - Slúži na nastavenie počtu riadkov a ich dĺžky na strane (od 10 - 235 riadkov, šírka od 60 do 132 implicitne 60; pre komprimované písmo treba 132).
F TITLE	- max 60 znakov ktoré tlačí na záhlavii každej strany v 2 riadku.
F SUBTTL	- doplnok k záhlaviu na 3 riadku každej vytlačenej strany.

3.	Operátory pre rôzne operácie

umožňujú vytvoriť súbor výrazov, ktoré môžu byť použité ako operand inštrukcie alebo direktívy. Jedná sa o rôzne typy operátorov, napríklad:   

a.	aritmetické (napríklad +,-,*,());
b.	logické (napríklad and, or);
c.	vzťahové (napríklad DUP);
d.	vracajúce hodnotu s informáciou (napríklad SEG, OFFSET, $,).

Napríklad:
F $ - vracia aktuálnu hodnotu počitadla adresy.
F SEG - vracia adresu začiatku segmentu.
F OFFSET - vracia adresu relatívneho posunutia (offsetu).
F TYPE - vracia 1 ak DB, 2 ak DW, resp 1 ak NEAR a 2 ak FAR.
F LENGTH - vracia počet jednotiek ( byte, word) v rezervovanej časti pamäte, napríklad rezervovanej s použitím DUP.
 

e.	prisvojujúce (napríklad PTR, ORG )

F PTR - funkcia slúžiaca na zmenu pôvodného atribútu výrazu. Napríklad ak chcem mať prístup k bajtom v tabulke, ktorá je slovne organizovaná. PTR - určuje veľkosť ukazovateľa alebo dát samotných, na ktoré ukazuje symbol adresy. Pre mnemonickú inštrukciu obracajúcu sa k pamäti nestačí uviesť adresu ale k vygenerovaniu správneho kódu treba poznať aj typ dat:   

Syntax	typ_dat	PTR symbol_predstavujuci_adresu_
Napríklad ak ide o slovo:	INC	WORD PTR DS:[2D6H.]

Tento tvar sa, može sa objaviť pri odassemblovaní kódu programu pomocou programu debug. 
F ORG - slúži na nastavenie počitadla aktuálneho segmentu. Napríklad pre subor.com:
 

		.Model small
		.Code
		ORG	100H
	Start:	jmp	Začiatok	;tu sa začína kód programu
		....		;pokračovanie.

µ	Príklady použitia assemblera a linkera

 

1)	Príklady so štandarným spôsobom deklarovania segmentov

Demo_A1 (Pgo1.asm)

Z programátorskej stránky príklad ilustruje použitie operandov z pamäti a štandardné inicializovanie segmentu DS pre návrat do DOS pomocou RET = predpríprava DS:0 v úvode programu.

Z funkčnej stránky procedúra prečíta 4 bajty z adresy SOURCE v pamäti a uloží ich v opačnom poradí do pamäti od adresy DEST. Slúži aj ako príklad listingu (povšimnite si symboly s, r, procedura far ) a ako príklad odlaďovania pomocou debuggera ( kontrola obsahu pamäti spojenej so segmentami CS, DS, SS).

Demo_A1: (Všetky programy a listingy sú bez slovenskej diaktriky.)
 

	page,132
	title pgo1.asm
	subttl Vstup retazca znakov/Vystup v opacnom poradi
	STACKs		SEGMENT		STACK "STACK"			PARA
			DB		64DUP ("STACK ")
	STACKs		ENDS
	DSEG		SEGMENT		PUBLIC "DATA"			PARA
	SOURCE		DB		10h,20h,30h,40h			;zakladna tabulka
	DEST		DB		4 DUP (?)			;sem sa prepise DB
	DSEG				ENDS
	CSEG		SEGMENT		PUBLIC "CODE"			PARA
	OUR_PROG		PROC  FAR					;zaciatok procedury
			ASSUME CS:CSEG, DS:DSEG, SS:STACKs
	;Ulozit do zasobnika zakladne parametre, aby sa program mal kam vratit
			PUSH	DS		;ULOZENIE NAVRAT ADRESY
			MOV	AX, 0		;VYNULOVANIE (A)
			PUSH	AX		; ULOZENIE 0 POSUNUTIA
	;Inicializovat adresu segmentu dat
			MOV	AX, DSEG			;Nastavit DS
			MOV	DS, AX
	;Priradit elementom tabulky DEST nulovu zakladnu hodnotu
			MOV	DEST, 0			;1 BAJT
			MOV	DEST+1, 0			;2 BAJT
			MOV	DEST+2, 0			;3 BAJT
			MOV	DEST+3, 0			;4 BAJT
	;Prekopirovat tabulku SOURCE do tab DEST v opacnom poriadku
			MOV	AL, SOURCE			;copy 1BAJT
			MOV	DEST+3, AL
			MOV	AL, SOURCE+1			;2 BAJT
			MOV	DEST+2, AL
			MOV	AL, SOURCE+2			BAJT
			MOV	DEST+1, AL
			MOV	AL, SOURCE+3			;4 BAJT
			MOV	DEST, AL
			RET
	OUR_PROG		ENDP				Koniec nasej proc.
	CSEG		ENDS
	END		OUR_PROG				;oznam kde je zaciatok

PGO1.lst = vypis

	subttl Vstup retazca znakov/Vystup v opacnom poradi
	5 0000		STACKs SEGMENT PARA STACK "STACK"
	6 0000 40*(53 54		DB				64 DUP ("STACK ")
		41 43 4B 20+
	7 20 20)
	8 0200		STACKs ENDS
	9
	10 0000		DSEG SEGMENT PARA PUBLIC "DATA"
	11 0000 10 20 30 40		SOURCE				DB 10h,20h,30h,40h
	12 0004 04*(??)		DEST				DB 4 DUP (?)
	13 0008		DSEG ENDS
	14
	150000		CSEG SEGMENT PARA PUBLIC"CODE"
	17 0000		OUR_PROG PROC FAR
	18		ASSUME CS:CSEG, DS:DSEG, SS:STACKs
	21 0000 1E					PUSH DS
	22 0001 B8 0000					MOV AX, 0
	23 0004 50					PUSH AX
	25 0005 B80000s .!					MOV AX, DSEG		;Nastavit DS
	26 0008 8E D8					MOV DS, AX
	28 000A C6 06 0004r 00					MOV DEST, 0		1 BAJT
	29 000F C6 06 0005r 00					MOV DEST+1, 0		;2 BAJT
	30 0014 C6 06 0006r 00					MOV DEST+2, 0		;3 BAJT
	31 0019 C6 06 0007r 00					MOV DEST+3, 0		;4 BAJT
	33 001E A0 0000r.....!					MOV AL, SOURCE		; 1 BAJT
	34 0021 A2 0007r					MOV DEST+3, AL
	35 0024 A0 0001r					MOV AL, SOURCE+1		;2 BAJT
	36 0027 A2 0006r					MOV DEST+2, AL
	37 002A A0 0002r					MOV SOURCE+2		;3 BAJT
	38 002D A2 0005r					MOV DEST+1, AL
	39 0030 A0 0003r					MOV AL, SOURCE+3		4 BAJT
	40 0033 A2 0004r					MOV DEST, AL
	41 0036 CB					RET
	42 0037					OUR_PROG
	43 0037		CSEG			ENDS
	44		END			OUR_PROG

Všimnut si ....s a ....r za adresami,ktoré doplni LINK.
 
 

DEBUG pgo1.exe - niektoré zaujímavosti.

r Všimnut si nastavenie SP na 200 = rezerva 64x8=512=200H

AX=0000 BX=0000 CX=0247 DX=0000 SP=0200 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=13AD ES=13AD SS=13BD CS=13DE IP=0000 NV UP EI PL NZ NA PO NC

13DE:0000 1E PUSH DS

-t Všimut si zniženie (SP-2)

AX=0000 BX=0000 CX=0247 DX=0000 SP=01FE BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=13AD ES=13AD SS=13BD CS=13DE IP=0001 NV UP EI PL NZ NA PO NC

13DE:0001 B80000 MOV AX,0000

-t

AX=0000 BX=0000 CX=0247 DX=0000 SP=01FE BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=13AD ES=13AD SS=13BD CS=13DE IP=0004 NV UP EI PL NZ NA PO NC

13DE:0004 50 PUSH AX

-t Všimnut si že Data sa začinaju na 13DDH

AX=0000 BX=0000 CX=0247 DX=0000 SP=01FC BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=13AD ES=13AD SS=13BD CS=13DE IP=0005 NV UP EI PL NZ NA PO NC

13DE:0005 B8DD13 MOV AX,13DD

-g36 Všimut si že pretože proc far dosadilo RETF

AX=1340 BX=0000 CX=0247 DX=0000 SP=01FC BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=13DD ES=13AD SS=13BD CS=13DE IP=0036 NV UP EI PL NZ NA PO NC

13DE:0036 CB RETF

-dds:0 < -data-- <-opačne data

13DD:0000 10 20 30 40 40 30 20 10-00 00 00 00 00 00 00 00 . 0@@0 ......

-dss:0

13BD:0000 53 54 41 43 4B 20 20 20-53 54 41 43 4B 20 20 20 STACK STACK

13BD:0010 53 54 41 43 4B 20 20 20-53 54 41 43 4B 20 20 20 STACK STACK

13BD:01D0 53 54 41 43 4B 20 20 20-53 54 41 43 4B 20 20 20 STACK STACK

13BD:01E0 53 54 41 43 4B 20 20 20-53 54 41 43 4B 20 20 20 STACK STACK

13BD:01F0 53 54 00 00 00 00 36 00-DE 13 00 0E 00 00 AD 13 ST....6......

Tu konči zásobnik a začina sa DSEG

13BD:0200 10 20 30 40 40 30 20 10-00 00 00 00 00 00 00 00 . 0@@0 .....

Tu konči Dseg a začina Cseg = program

13BD:0210 1E B8 00 00 50 B8 DD 13-8E D8 C6 06 04 00 00 C6 ...P...........

13BD:0220 06 05 00 00 C6 06 06 00-00 C6 06 07 00 00 A0 00 ..............

13BD:0230 00 A2 07 00 A0 01 00 A2-06 00 A0 02 00 A2 05 00 ........

-u 0 36 výpis - všimnúť si ukazovateľ na bunku s bajtom BYTE PTR, pretože debugger nepozná označenie buniek použité v assemblovanom programe.
 

	13DE:0000 1E		PUSH DS
	13DE:0001 B80000	MOV	AX, 0000
	13DE:0004 50		PUSH AX
	13DE:0005 B8DD13	MOV	AX, 13DD
	13DE:0008 8ED8	MOV	DS,AX
	13DE:000A C606040000	MOV	BYTE PTR [0004], 00
	13DE:000F C606050000	MOV	BYTE PTR [0005], 00
	13DE:0014 C606060000	MOV	BYTE PTR [0006], 00
	13DE:0019 C606070000	MOV	BYTE PTR [0007], 00
	13DE:001E A00000	MOV	AL, [0000]
	13DE:0021 A20700	MOV	[0007], AL
	13DE:0024 A00100	MOV	AL, [0001]
	13DE:0027 A20600	MOV	[0006], AL
	13DE:002A A00200	MOV	AL, [0002]
	13DE:002D A20500	MOV	[0005], AL
	13DE:0030 A00300	MOV	AL, [0003]
	13DE:0033 A20400	MOV	[0004], AL
	13DE:0036 CB		RETF

Bfig_3-2.asm

Všimnúť si v listingu rôzne spôsoby adresovania operandov.
 

	Turbo Assembler Version 1.01 15/10/92 11:26:14 Page 1
	BFIG32.ASM
	Fig.3.2 - Priklad rozneho adresovania
	1 0000                  CSEG SEGMENT
	2                     ASSUME CS:CSEG,DS:cSEG,SS:cseg
	3                  org 123h                              ;pre data
	4 0123 ????                opnd   dw ?
	5                  org 200h                             ;pre program
	6 ;
	7 0200   our_prog proc
	8 0200 43                    inc bx                                  ;inc register
	9 0201 FF 06 0123r      inc opnd                               ;inc pamati-priama adr
	10 0205 FF 07             inc word ptr [bx]                    ;inc pamat -nepriama adr
	11
	12 ;Adresa = base + priame posunutie, resp. priame posunutie + index
	13 0207 FF 87 0123r    inc [opnd+bx]                          ;posunutie+index
	14 020B FF 84 0123r    inc [opnd+si]                          ;to iste iny zapis
	15 020F FF 85 0123r    inc opnd + [di]
	16 0213 FF 86 0123r    inc [opnd] + [bp]
	17
	18 ;Adresa base (BX alebo BP s indexom (SI alebo DI)+posunutie=0
	19 0217 FF 00             inc word ptr [bx+si]                   ;base + index
	20 0219 FF 03             inc word ptr [bp]+[di]
	21
	22 021B FF 81 0123r   inc [opnd +bx+di]                     ;base+index+posunutie
	23 021F FF 82 0123r    inc opnd[bp][si]
	24
	25 0223   OUR_PROG ENDP
	26 0223              CSEG ENDS
	27                                 END OUR_PROG
	-u
	19FB:0200 43               INC BX
	19FB:0201 FF062301    INC WORD PTR [0123]
	19FB:0205 FF07           INC WORD PTR [BX]
	19FB:0207 FF872301    INC WORD PTR [BX+0123]
	19FB:020B FF842301    INC WORD PTR [SI+0123]
	19FB:020F FF852301    INC WORD PTR [DI+0123]
	19FB:0213 FF862301    INC WORD PTR [BP+0123]
	19FB:0217 FF00           INC WORD PTR [BX+SI]
	19FB:0219 FF03           INC WORD PTR [BP+DI]
	19FB:021B FF812301    INC WORD PTR [BX+DI+0123]
	19FB:021F FF822301    INC WORD PTR [BP+SI+0123]

Bfig_3-9.asm

Príklad listingu, ktorý umožňuje porovnať implicitný spôsob adresovania dat (cez DS) s adresovaním cez ES a CS, v ktorých treba na odlíšenie použiť segment prefix.
 

BFIG39.ASM

Fig.3.9 - Priklad pouzitia segmentov na adresu v pamati

1 ;Segment definovane s posuvom vzdy +16 bit

2 0000     data segment public para

3 0000 01              var1 db 1                  ;Premenna v Data segmente

4 0001                 data ends

5

6 0000     buffer segment public para

7 0000 02              var2 db 2                 ;Premenna v Buffer segmente

8 0001                 buffer ends

9

10 0000     CSEG SEGMENT public para

11 0000 03             var3 db 3                ;Premenna v Code segmente

12

13                     assume cs:Cseg,ds:data,es:buffer

14

15 0001     Nas_prog proc          ;Fiktivny demonstracny program

16

17 0001 8C C8          mov ax,cs        ;Definovanie segmentov

18 0003 2D 0001        sub ax,1          ;o 10 bit nizsie je prisl adr dat

19 0006 8E C0          mov es,ax

20 0008 2D 0001        sub ax,1         ;o dalsich 16 bit nizsie je adresa

21 000B 8E D8          mov ds,ax

22 000D FE 06 0000r    inc var1          ;+1 do bajtu adresovaneho cez Dseg

23 0011 26:FE060000r   inc var2          ;+1 do bajtu adresovaneho cez Eseg

24 0016 2E:FE060000r   inc var3         ;+1 do bajtu adresovaaneho cez Cseg

25

26 001B      Nas_PROG ENDP

27

28 001B              CSEG ENDS

29                                 END Nas_prog

-r

AX=0000 BX=0000 CX=003B DX=0000 SP=0000 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=19EB ES=19EB SS=19FB CS=19FD IP=0001 NV UP EI PL NZ NA PO NC

19FD:0001 8CC8 MOV AX,CS

-t

AX=19FD BX=0000 CX=003B DX=0000 SP=0000 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=19EB ES=19EB SS=19FB CS=19FD IP=0003 NV UP EI PL NZ NA PO NC

19FD:0003 2D0100 SUB AX,0001

-gd

AX=19FB BX=0000 CX=003B DX=0000 SP=0000 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=19FB ES=19FC SS=19FB CS=19FD IP=000D NV UP EI PL NZ NA PO NC

19FD:000D FE060000 INC BYTE PTR [0000] DS:0000=01

-t

AX=19FB BX=0000 CX=003B DX=0000 SP=0000 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=19FB ES=19FC SS=19FB CS=19FD IP=0011 NV UP EI PL NZ NA PO NC

19FD:0011 26 ES:

19FD:0012 FE060000 INC BYTE PTR [0000] ES:0000=02

-t

AX=19FB BX=0000 CX=003B DX=0000 SP=0000 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=19FB ES=19FC SS=19FB CS=19FD IP=0016 NV UP EI PL NZ NA PE NC

19FD:0016 2E CS:

19FD:0017 FE060000 INC BYTE PTR [0000] CS:0000=03

-u 1 17

19FD:0001 8CC8 MOV AX,CS

19FD:0003 2D0100 SUB AX,0001

19FD:0006 8EC0 MOV ES,AX

19FD:0008 2D0100 SUB AX,0001

19FD:000B 8ED8 MOV DS,AX

19FD:000D FE060000 INC BYTE PTR [0000]

19FD:0011 26 ES:

19FD:0012 FE060000 INC BYTE PTR [0000]

19FD:0016 2E CS:

19FD:0017 FE060000 INC BYTE PTR [0000]

-dds:0 3f

19FB:0000 02 00 00 00 00 00 00 00-00 00 00 00 00 00 00 00 ...

19FB:0010 03 00 00 00 00 00 00 00-00 00 00 00 00 00 00 00 ....

19FB:0020 03 8C C8 2D 01 00 8E C0-2D 01 00 8E D8 FE 06 00

19FB:0030 00 26 FE 06 00 00 2E FE-06 00 00 54 0A 83 C0 41

-t

AX=19FB BX=0000 CX=003B DX=0000 SP=0000 BP=0000 SI=0000 DI=0000

DS=19FB ES=19FC SS=19FB CS=19FD IP=001B NV UP EI PL NZ NA PO NC

19FD:001B 54 PUSH SP

Az teraz bola vykonana instrukcia

-dds:20 3f

19FB:0020 04 8C C8 2D 01 00 8E C0-2D 01 00 8E D8 FE 06 00

19FB:0030 00 26 FE 06 00 00 2E FE-06 00 00 54 0A 83 C0 41

Bfig_4-26.asm

Program ilustruje rôzne typy JUMP a CALL:

• relatívny (near- DW adresa),
• absolutny (far-DD-adresa),
• priamy (direct-DW adresa) a
• nepriamy (indirect-DD adresa).

Bfig_4-28.asm

Program ilustruje použitie nepriamych adries z rozvetvovacej tabulky, ku ktorým sa pristupuje na základe indexu uloženého v AL. Skoková adresa závisí od zaciatocnej adresy tabulky Branch_Table a od posunutia, realizovaného (BX) = v danom prípade near adries DW vždy o 2 bajty = posuv o 0, 2, 4 bajty.
 

TITLE Priklad na rozvetvovaciu tabulku

page , 132

Code SEGMENT

ASSUME CS:Code

;-----------------------------------------------

;Program sa rozvetvi podla (AL). Hodnota v AL sluzi ako

;rozvetvovaci index. Pri odladovani treba zadat (AL).

;----------------------------------------------

our_ prog proc

sub  bh,bh                     ;(BL)<--0

mov  bl,al                     ;Rozvetv index do AL

shl  bx,1                      ;*2 pre slovo

jmp  CS:[BX+BRANCH_TABLE]      ;nepriame vetvenie

our_ prog endp

branch_table label word

dw                        ;adresa SBR_PRVA

dw                        ;adresa sbr_druha

Dw                       ;adresa sbr_tretia

;.....

sbr_ prva    label near

Dw 1122h

sbr_ druha   label near

Dw 2233h

sbr_ tretia  label near

Dw 4455h

CODE ENDS

END  OUR_PROG

Demo_A2 (Bfig 6.12.asm) 

Príklad použitia direktívy Combine = AT na alokovanie segmentu od určitej adresy - v uvedenom príklade na adresu tabulky BIOS parametrov k bunke KB_FLAF = 417:0 (, kde sa ukladá informácia o stave pomocných klávesov - shift, ctrl, alt a pod.) a na adresu začiatku textovej videopamäte B800:0.

TITLE Bfig 6.12 Priklad Segment Location
 

DATA	Segment	At 40h	; na 417H
	Org	17h
kb_flag	Db	?
caps_state	Equ	40h
data	Ends
Video	Segment	At 0b800h	;obrazovka
	Org	158
indicator	Db	?
video	Ends
Code	SEGMENT
	ASSUME	CS:Code
CAPS	Proc	FAR
START:
	Push	ds	;Return address
	mov	ax, 0
	push	Ax
	mov	ax, data	;Data segment address
	mov	ds, ax
	ASSUME	ds:data
	mov	ax, video	;Video segment address
	mov	es, ax
	ASSUME	es:video
display_caps:			: = vlastny program
		....
		....
Return:	Ret		;Return to DOS
Caps	Endp
code	Ends
	END	caps

Demo A_3 (Bfig39pn.asm)

Príklad použitia rôznych segmentov na adresovanie slov v rôznych častiach pamäte s využitím segmentov CS, DS, ES.

Výpis BFIG39PN.ASM:

2 0000	data_seg	Segment	public	para
3 0000 0001		ds_var	Dw	1	;Premenna v DS
4 0002	data_seg	ends
6 0000	extra_seg	segment	Public	Para
7 0000 0002		es_var	Dw	2	;Premenna v ES
8 0002	extra_seg	ends
10 0000	CSEG	SEGMENT	Public	para
11 0000 0003		cs_var	dw	3	;Premenna v CS
13	assume cs:Cseg, ds:data_seg, es:extra_seg
15 0002	Nas_prog	Proc far
16 0002 06		Push es	;Navratova adresa	pre DOS
17 0003 33 C0		Xor ax,ax
18 0005 50		Push ax
19 0006 B8 0000s		Mov ax,Data_seg	;Definovanie segmentov
20 0009 8E D8		Mov ds,ax
21 000B B8 0000s		Mov ax,Extra_seg
22 000E 8E C0		Mov es,ax
Na základe zadeklarovania segmentov assembler sám správne priradí adresu a nie je treba použiť segment prefix napríklad es:es_var
24 0010 A1 0000r		Mov ax,ds_var
25 0013 26: 8B 1E 0000r		Mov bx,es_var
26 0018 26: 8B 0E 0000r		Mov cx,es:es_var	;Ten istý seg ako predch.instr!!!
27 001D 2E: 8B 16 0000r		Mov dx,cs_var	;Vdaka assume vie ze s CS
28 0022 CB		ret
29 0023	Nas_PROG	ENDP
30 0023	CSEG	ENDS
31	END	Nas_prog

2)	Príklady skráteného zápisu segmentov v modeli small

Demo_B1 (Ta2-1.asm)

Príklad skrateného spôsobu definovania segmentov v Turboassemblerovom modeli small. (Nastavenie segmentu DS pomocou @data a nastavenie relatívnej adresy správy pomocou OFFSET Sprava). Procedúra zobrazí oznam ukončený $ a uložený v pamäti. pomocou Int 21/ ah=09H

Title (Ta2-1.asm) Demo INT 21H/ah=9 = vystup na display

	.MODEL	small
	.STACK	100h
	.DATA
		Sprava	DB "Ahoj",13,10,"$"
	.CODE
	mov	ax,	@data	;Nastav DS
	mov	ds,	ax
	mov	ah,	9	;DOS vystup retazca s $
	mov	dx,	OFFSET Sprava	;Nastavit relat adresu
	int	21h
	mov	ah,	4ch
	int	21h
	END

Demo_B2 (Ta2_1a.asm)

title (Ta2_1a.asm) Demo INT 21H/ah=40H
subttl Vystup na obrazovku, resp.tlaciaren pomocou INT21H/ah=40h

	.MODEL	small
	.STACK	100h
	.DATA
		Sprava	DB	"Ahoj",13,10,12
		Hallo_Lenght equ $-Sprava		;$ zastupuje zaciat tab
	.CODE
	mov	ax, @data		;Nastav DS
	mov	ds, ax
	mov	ah, 40h		;DOS vystup retazca s $
	mov	bx, 1		;pre Printer b=4
	mov	cx, Hallo_Length		;Pocet znakov
	mov	dx, OFFSET Sprava		;Nastavit relat adresu
	int	21h
	mov	ah, 4ch
	int	21h
	END

Demo_B3 (Ta2-1c.asm)

title (Ta2-1c.asm) Demo Úprava Ta2_1a.asm na tvar subor.com

	Model	small
.CODE
	org	100h
	mov	ax, @data	;Nastav DS
	mov	ds, ax
	mov	ah, 9	;DOS vystup retazca s $
	mov	dx, OFFSET Sprava	;Nastavit relat adresu
	int	21h
	mov	ah,4ch
	int	21h
.DATA
Sprava	DB	"Najprv tasm/l/n ta2-1c.asm, potom tlink ta2_1c.obj",13,10
	db	"Demonstracia pre exe2bin ta2-1c ta2_1c.com",13,10
	db	"Pretoze je DS bude si pytat jeho adr .Ahoj",13,10
	db	"Ak nema ine segmenty tak aj priamo tlink/t/x subor.obj"
	db	13,10,"$"
	END

Demo_B4 (Ta2-3a.asm)

Procedúra zabezpečí zobrazenie výzvy na vloženie textu [výstup textu o dlžke v (cx) pomocou int21H/ah=40H (Handle=StdOut). Assembler používa automatické určenie dlžky reťazca Meldung pomocou $-Meldung a inštrukciu lea dx, Meldung / namiesto mov dx, offset Meldung ]. Po uložení vstupného textu z klávesnice (Handle=StdIn) o maximálnej dĺžke 80 znakov do pamäti (na adresu Vstup_Buffer pomocou int21H/ah=3FH) sa tento text zobrazí (pomocou int21H/ah=40H) na obrazovke (Handle=StdOut).

title (Ta2-3a.asm) Demo Handle (Kvôli zúženiu výpisu sú dlhé naveštia trocha upravené.)
Subttl Vstup retazca znakov/Vystup v opacnom poradi

	.MODEL	small
	.STACK	100h
	.DATA
MAXIMUM _STRING _LENGHT	EQU	1000
StringToReverse	DB	MAXIMUM _STRING _LENGHT	DUP (?)
ReverseString	DB	MAXIMUM _STRING _LENGHT	DUP (?)
	.CODE
	mov	ax,	@data	Nastav DS
	mov	ds,	ax
	mov	ah,	3fh	;Dos vstup
	mov	bx,	0	;Std vstup StdIn
	mov	cx,	MAXIMUM _STRING _LENGHT	;Pocet
	mov	dx,	OFFSET StringTo Reverse	;Tu ulozit string
	int	21h
	and	ax,	ax	;Bol nejaky znak citany
	jz	Done
	mov	cx,	ax	;Dlzka retazca pocitadlo
	push	cx
	mov	bx,	OFFSET StringTo Reverse
	mov	si,	OFFSET Reverse String
	add	si,	cx
	dec	si
ReverseLoop:
	mov	al,	[bx]	;Nasled znak
	mov	[si],	al	;Ulozit v opacnom porad
	inc	bx
	dec	si
	loop Reverse _Loop
	pop	cx
	mov	ah,	40h	;DOS vystup retazca (cx)
	mov	bx,	1	;StdOut - consola-obrazovka
	mov	dx,	OFFSET Reverse String	;Nastavit relat adresu
	int	21h
Done:
	mov	ah,	4ch	;Dos
	int	21h
	END

Demo_B5 (Kurs1.asm)

Procedúra je obdobou Pgo1.asm a zabezpečí prečítanie reťazca znakov ( o dlžke deklarovanej v bunke MAXIMUM_STRING_LENGTH pre (cx), z adresy StringToReverse v pamäti pomocou int21H/ah=3FH ) a uloženie tohoto reťazca v opačnom poradí (na adresu ReverseString pomocou int21H/ah=40H).

title (Kurs1.asm) Demo HANDLE
Subttl Vstup retazca znakov a jeho vystup

	.MODEL	Small
	.STACK	100h
	.DATA
Meldung	db	"Prvy	program, v TASM"	,0dH,0aH
	db	"Zadaj	text:",13,10	;netreba $
DL_Meldung	EQU	$-Meldung		;finta automat dlzku
Vstup_Buffer	db	80 DUP(?)		;nepotrebuje $
	.CODE
STDIN	EQU	0
STDOUT	EQU	1
	mov	ax,	@data	;Nastav DS
	mov	ds,	ax
	mov	bx,	STDOUT	;Vystup oznamu
	mov	cx,	DL_Meldung
	lea	dx,	Meldung	;=>mov dx,OFFSET Meldung
	mov	ah,	40h	;Dos vystup retazca (cx)
	int	21H
	mov	bx,	STDIN	;Standardny vstup
	mov	cx,	80H	;Pocet
	lea	dx,	Vstup_Buffer	;Tu ulozit vst.znaky
	mov	ah,	3Fh	;Dos vstup z KBD
	int	21H		;Vystup AL=pocet vst.znakov
	JC	Done		;Ak chyba tak CY=1
	mov	bx,	STDOUT	;Standard. zapis
	mov	cx,	ax	;pocet zapis znak
	lea	dx,	Vstup_Buffer
	mov	ah,	40h	;DOS vystup na obrazovku
	int	21h
Done:	mov ah,	4ch		;Dos navrat
	int	21h
	END

Ta2-2.asm

Procedúra zobrazí oznam "Je po 12 hodine popoludni ?(y/n)$" a po stlačení klávesu Y/N vypíše buď "Dobre rano!",13,10,"$" alebo "Ahoj",13,10,"$", t.j. rôzne oznamy na konci s $,ktoré sú zobrazené pomocou Int21/ah=09H.
 

title	Turbo Assembler User's Guide priklad 2. 2
subttl	Skrateny sposob definovania segmentov
	.MODEL small
	.STACK 100h
	.DATA
TimePrompt	DB "Je po 12 hodine popoludni ?(y/n)$"
SpravaRanna	Label Byte
	DB 13,10,"Dobre rano !",13,10,"$"
SpravaObed	Label Byte
	DB 13,10, "Ahoj",13,10,"$"
	;------------------------------------------------------------
	.CODE
	mov ax,@data                              ;Nastav DS
	mov ds,ax
	mov ah,9                                      ;DOS vystup retazca s $
	mov dx,OFFSET TimePrompt         ;Nastavit relat adresu
	int 21h
	mov ah,1                                      ;DOS Get znak
	int 21h
	cmp al,"y"                                     ;Ci Yes?
	jz JePoobede
	cmp al,"y"
	jnz JeRano
JePoobede:
	mov dx,OFFSET SpravaObed
	jmp DisplayGreeting
JeRano:
	mov dx,OFFSET SpravaRanna
DisplayGreeting:
	mov ah,9
	int 21h
	mov ah,4ch
	int 21h
	END

Ta2-4.asm

Procedúra zabezpečí vstup znaku z klávesnice (pomocou int 21h/ ah=1) a jeho echo na obrazovke (pomocou int21h/ ah=2).
 

title	Turbo Assembler User's Guide priklad str. 55
subttl	Vstup znaku a jeho echo na obrazovke
	.MODEL small
	.STACK 100h
	.DATA
	.CODE
EchoLoop:
	mov ah,1                          ;DOS vstup znaku s klav
	int 21h
	cmp al,13                         ;Je to CR?
	jz EchoDone
	mov dl,al
	mov ah,2                         ;Vyst (DL) na obrazovke
	int 21h
	jmp EchoLoop
EchoDone:
	mov ah,4ch                     ;Navrat do DOS
	int 21h
	END

 

3)	Príklady objasňujúce atribúty EXTRN a PUBLIC

Demo_C1

Príklad hlavného programu a subrutiny , ktoré sa vďaka deklarácii code segmentov oboch procedúr ako PUBLIC uložia do spoločného Cseg. Bez použitia Public by sa uložili do separátnych Code segmentov (čo sa demonštruje na záver). Prenos parametrov do subrutiny sa uskutočňuje cez registre.
 

Prg (A16_4.asm) a sbr (A16_4s.asm) majú spoločný (public ) CSEG ‘code’.

Sbr SUBMUL sa volá z hlavneho programu= > je externá voči prg ale v sbr treba deklarovať, že je public, pretože je volaná z prg. Použité údaje QTY a PRICE sú deklarované v DSEG hlavného programu a vstupujú z hlavného prg.

Listing hlavného programuA16_4.ASM ;=>tlink/x a16_4.obj+a16_4s.obj

Prg A16_4.lst

1	EXTRN	SUBMUL:far
2
3 0000	sstack	Segment para	stack 'STACK'
4 0000 40*(????)		dw 64 dup(?)
5 0080	Sstack	ends
6
7 0000	Datasg	segment para	"DATA
8 0000 0140	QTY	Dw 0140H	;mnozstvo
9 0002 2500	PRICE	Dw 2500H	;cena
10 0004	Datasg	ends	;prg QTY*PRICE
11
12 0000	CSEG	SEGMENT para	PUBLIC "code"
		;Public umožni spojit CSEG z hlavného prg a sbr.
14 0000	Start	proc far	;Hlavny program
15		assume cs:cseg, ds:datasg, ss:sstack
16 0000 1E		push ds
17 0001 2B C0		sub ax,ax
18 0003 50		push ax
19 0004 B8 0000s		mov ax,datasg
20 0007 8E D8		mov ds,ax
21 0009 A1 0002r		mov AX,PRICE	;Cena
22 000C 8B 1E 0000r		mov BX,QTY	;mnozstvo
23 0010 9A 00000000se		CALL SUBMUL	;sbr
24 0015 CB		ret
25 0016	Start	endp
26 0016	Cseg	ends
27	END	start	;Navestie pre 1 instr hlav prg

Subroutina A16_4S.ASM

1	CSEG	SEGMENT para	PUBLIC "code"
2			;Public spoji cseg  - sbr a prg.
3 0000	SUBMUL	proc far
4	Assume	CS:CSEG
5	PUBLIC	SUBMUL	;!za assume ulozit public
6 0000 E8 0001		call C10MUL	;sbr
7 0003 CB		Ret
8 0004	submul	Endp
			;Multiply subroutine:
11 0004	C10MUL	Proc	;Price in AX, qty in BX
12 0004 F7 E3		mul bx	;Vysl v DX:AX
13 0006 C3		Ret
14 0007	C10MUL	Endp
15 0007	cseg	Ends
16	END

 

	-----------------------debug spojeneho programu------------------
	u0 15
	1991:0000 1E                 PUSH DS
	1991:0001 2BC0             SUB AX,AX
	1991:0003 50                  PUSH AX
	1991:0004 B89019          MOV AX,1990
	1991:0007 8ED8             MOV DS,AX
	1991:0009 A10200         MOV AX,[0002]
	1991:000C 8B1E0000     MOV BX,[0000]
	1991:0010 9A20009119  CALL 1991:0020
	1991:0015 CB                RETF
	-u20         prazdne 16-20h = spolocny cseg
	1991:0020 E80100         CALL 0024
	1991:0023 CB                RETF
	1991:0024 F7E3             MUL BX
	1991:0026 C3                RET

u Verifikácia uloženia procedúr do segmentov

Bez deklarácie oboch segmentov ako public (v 12 riadku A16_4.asm a v 1 riadku A16_4s.asm) by sa po zlinkovaní takto modifikovaných hlavného programu A15_3.asm so subrutinou A15_3s.asm nevytvoril jeden spoločný Code segment, ale 2 nezávislé segmenty CSEG ako ilustruje vypis A16_3.map:
 

Start		Stop		Length		Name		Class
00000H		0003FH		00040H		SSTACK		STACK
00040H		00043H		00004H		DATA		DATA
=> 2segmenty CSEG ‘Code"!!! (align= para = 50H, 70H . Skuste tiež align=byte a porovnajte)
00050H		00067H		00018H		CSEG		CODE pre A16_3.asm
00070H		00076H		00007H		CSEG		CODE pre A16_3s.asm
=> Spoločný segment Program entry point at 0005:0000

Demo_C2

Príklad hlavného programu a subrutiny, ktoré sa vďaka deklarácii code segmentov oboch procedúr ako PUBLIC uložia do spoločného Cseg. Prenos parametrov QTY a PRICE z Data segmentu do subrutiny sa uskutočňuje cez registre. Dáta QTY a PRICE sú deklarované v Data segmente hlavného programu sa do subrutiny sa prenášajú vďaka ich deklarovaniu v hlavnom programe ako PUBLIC a v subrutine ako EXTRN (QTY:word a PRICE:word ).

Prg a sbr majú spoločný (public ) CSEG ‘code’. Sbr SUBMUL sa volá z hlavneho programu => je externá voči prg ale v sbr treba deklarovať, že je public, pretože je volaná z prg. Použité údaje QTY a PRICE sú deklarované v DSEG hlavného programu a vstupujú zo sbr C10MUL a sú v hlavnom prg public a v sbr externé.
 

	Listing hlavného programu. A16_5.ASM
	1 EXTRN SUBMUL:far            ;=tlink/x a16_4.obj+a16_4s.obj
	2 PUBLIC QTY,PRICE             ;DATA sa pouziju az v sbr!!
	3 ;---------------------------------------------------------------
	4 0000    sstack segment para stack 'STACK'
	5 0000        40*(????) dw 64 dup(?)
	6 0080    sstack ends
	7 ;--------------------------------------------------------------
	8 0000   datasg segment para "DATA"
	9 0000   0140  QTY dw 0140H             ;mnozstvo
	10 0002 2500  PRICE dw 2500H         ;cena
	11 0004  datasg  ends                             ;prg QTY*PRICE
	12 ;---------------------------------------------------------------
	13 0000   CSEG SEGMENT para PUBLIC "code"
	;Public umožni spojit CSEG sbr a hlav.prg
	15 0000   Start proc far                         ;Hlavny program
	16      assume cs:cseg,ds:datasg,ss:sstack
	17 0000 1E                       push ds
	18 0001 2B C0                 sub ax,ax
	19 0003 50                       push ax
	20 0004 B8 0000s             mov ax,datasg
	21 0007 8E D8 mov           ds,ax
	22 0009 9A 00000000se    CALL SUBMUL         ;DATA az v sbr
	23 000E CB                      ret
	24 000F                start      endp
	25 000F                            cseg ends
	26                          END    start                          ;Navestie pre 1 instr hlav prg!
	Subroutina A16_5S.ASM
	1     EXTRN QTY:WORD,PRICE:WORD        ;Boli def v hlav prg.!!!
	2 ;--------------------------------------------------------------
	3 0000   CSEG SEGMENT para PUBLIC "code"
	4 0000   SUBMUL proc far
	5   assume CS:CSEG
	6     PUBLIC SUBMUL                      ;!za assume ulozit public
	7 0000 E8 0001             call C10MUL                   ;sbr
	8 0003 CB                     ret
	9 0004               submul endp
	10 ;Multiply subroutine:
	12 0004                        C10MUL proc                  ;Nasobi DX:AX=(AX)*(BX)
	13 0004 A1 0000e         mov AX,PRICE                ;PRICE,QTY def v hl.prg!!
	14 0007 8B 1E 0000e    mov BX,QTY
	mul bx
	15 000B C3                   ret
	16 000C                        C10MUL endp
	17 000C                cseg ends
	18                                END
	------------------------------debug spojeneho prog ---------------------------
	-u0 Debug hlavny program
	1D7D:0000 1E                  PUSH DS
	1D7D:0001 2BC0              SUB AX,AX
	1D7D:0003 50                   PUSH AX
	1D7D:0004 B87C1D          MOV AX,1D7C
	1D7D:0007 8ED8 MOV      DS,AX
	1D7D:0009 9A10007D1D   CALL 1D7D:0010
	1D7D:000E CB                  RETF
	Výplň kvôli zaokruhleniu para =>Nasledujuci kód nie je ešte sbr !!
	1D7D:000F 00E8              ADD AL,CH - nie je prg. kod !!
	-u10 Sbroutina spravne lebo para zaokruhlenie far
	1D7D:0010 E80100          CALL 0014
	1D7D:0013 CB                 RETF
	Druha sbr je near bez zaokruhlenia => hned nasleduje
	1D7D:0014 A10200          MOV AX,[0002]
	1D7D:0017 8B1E0000      MOV BX,[0000]
	mul bx
	1D7D:001B C3                 RET
	-r
	AX=0000 BX=0000 CX=00AC DX=0000 SP=0080 BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=1D64 ES=1D64 SS=1D74 CS=1D7D IP=0000 NV UP EI PL NZ NA PO NC
	1D7D:0000 1E PUSH DS
	-g9
	AX=1D7C BX=0000 CX=00AC DX=0000 SP=007C BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=1D7C ES=1D64 SS=1D74 CS=1D7D IP=0009 NV UP EI PL ZR NA PE NC
	1D7D:0009 9A10007D1D CALL 1D7D:0010         - far call
	-t
	AX=1D7C BX=0000 CX=00AC DX=0000 SP=0078 BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=1D7C ES=1D64 SS=1D74 CS=1D7D IP=0010 NV UP EI PL ZR NA PE NC
	1D7D:0010 E80100 CALL 0014                           - near call
	-t
	AX=1D7C BX=0000 CX=00AC DX=0000 SP=0076 BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=1D7C ES=1D64 SS=1D74 CS=1D7D IP=0014 NV UP EI PL ZR NA PE NC
	1D7D:0014 A10200 MOV AX,[0002] DS:0002=2500- Price
	-t
	AX=2500 BX=0000 CX=00AC DX=0000 SP=0076 BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=1D7C ES=1D64 SS=1D74 CS=1D7D IP=0017 NV UP EI PL ZR NA PE NC
	1D7D:0017 8B1E0000 MOV BX,[0000] DS:0000=0140 - QTY
	-ge
	AX=2500 BX=0140 CX=00AC DX=0000 SP=007C BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=1D7C ES=1D64 SS=1D74 CS=1D7D IP=000E NV UP EI PL ZR NA PE NC
	1D7D:000E CB        RETF