Zapojenie meracej aparatúry.
 

Na odmeranie volt - ampérovej charakteristiky je potrebný voltmeter, ampérmeter, zdroj, žiarovka, spojovacie vodiče a počítač. Technická realizácia zapojenia závisí od použitých meracích prístrojov a spôsobu interfejsu k počítaču.

[V jednom variante úlohy (v miestnosti F1-262) sa používa žiarovka (6V/21W) napájaná zo zdroja napätia a prenos údajov z meracích prístrojov do počítača je realizovaný paralelným spôsobom; v druhom variante (v miestnosti F1-223) sa používa žiarovka (7V/ 0,5A alebo 6V/50mA) napájaná zo zdroja prúdu a prenos údajov z meracích prístrojov do počítača je realizovaný sériovým spôsobom.]
 

	Obr1a. Základné zapojenie používané v praktiku pre meranie.
	Obr1c. Modifikácia zapojenia z obr. 1a., používané pre určenie odporu R0 žiarovky napájanej so zdroja napätia.

Zapojenie žiarovky.

Na meranie volt - ampérovaj charakteristiky žiarovky sa používa zapojenia na obrázku 1a, pretože predpokladáme, že odpor ampérmetra je zanedbateľný oproti meranému odporu žiarovky.

Výrobcom udávaný vnútorný odpor použitého voltmetra je 10 MW , čo vzhľadom na odpor žiarovky (radovo 1W znamená, že cez voltmeter v zapojení na obrázku 1a tečie zanedbateľný prúd. Ampérmeter teda prakticky meria prúd prechádzajúci žiarovkou. Presnosť merania nezáleží od odporu ampérmetra, ktorý sa pri prepínaní rozsahov značne mení (od 0.25W po 600W ). Odpor voltmetra je pri všetkých rozsahoch nemenný.

A.	Spustenie programu merania.

Po stlačení klávesu F2 v Norton Commander sa objaví ponuka:
 

1.-	Fyzikálna podstata.
2.-	Návod na meranie.
3.-	Koniec

Pri zvolení možnosti 1 a 2 máte okrem návodu k úlohe možnosť si prečítať diplomovú prácu Patrika Böhma (Patrik Böhm: Jednoduchý experimentálny spôsob overenia Stefanovho-Boltzmannovho zákona, diplomová práca KJF MFF UK, 1995). Teda s využitím nasledovnej ponuky:
 

1.-	Obsah.
2.-	Teoretická časť.
3.-	Zobrazenie nameranej charakteristiky.
4.-	Princip merania.
5.-	Technická realizácia.
6.-	Pracovný postup.
7.-	Koniec

Pri zvolení možnosti 3 (Koniec) predošlého menu prejde program k ďalšej ponuke:
 

1.-	Štart merania V-A charakteristiky žiarovky.
2.-	Pokračovanie v meraní ďalších hodnôt.
3.-	Zobrazenie nameranej charakteristiky.
4.-	Koniec

1. Po voľbe 1 sa spustí meranie so zberom dát z meracích prístrojov. (Predpokladom je teda, že máte už správne zapojenú žiarovku na meranie jej volt-amapérovej charakteristiky). Po nastavení prúdu v obvode stlačte medzerník, čím sa namerané hodnoty zapíšu do súboru meranie.asc v počítači. Po zmeraní celej voltampérovej charakteristiky stlačte ESC, čím sa vrátite do úvodnej ponuky.

 
2. Voľba 2 umožní dokončiť prerušené meranie. (Vyhodnocovací program predpokladá, že V-A charakteristika sa odmeria pomocou postupného zvyšovania prúdu a napätia žiarovky, že teda tabuľka nameraných hodnôt bude usporiadaná od malých hodnôt k váčším. Preto by bolo vhodné pokračovať v meraní v tomto duchu, nakoľko namerané hodnoty sa pripoja k predchádzajúcim meraniam.).

 
3. Po voľbe 3 sa zobrazí priebeh odmeranej V-A charakteristiky (napríklad takto Vám umožní ešte pred vyhodnocovaním skontrolovať monotónnosť priebehu, resp. "vyskočené" údaje, napr. z dôvodu nedostatočného ustálenia odporu žiarovky).

 
4. Voľba 4 (Koniec) sa opustí táto ponuka a spustí sa program vyhodnocovania, ktorý nainštaluje tabuľkový procesor QuatroPro a spustí program SB.wq1, pomocou ktorého budete meranie vyhodnocovať. V úvodnej ponuke spusteného programu si teraz treba zvoliť ponuku SPRACOVANIE. Nevyberiete si teda možnosť MERANIE, čím by ste znova spustili predošlý program pre meranie volt - ampérovej charakteristiky žiarovky. (Pozor pri tom by sa prepísali predtým odmerané a uložené údaje!!!!)

B.	Program vyhodnocovania.

Po prechode do programu QuatroPro sa najskôr zo súboru "meranie.asc" vložia namerané hodnoty do pracovnej tabuľky. Potom si program vypýta niektoré údaje potrebné na výpočet a tlačenie výsledkov (izbovú teplotu, meno, dátum merania atď.), vypočíta do tabuliek odpor a výkon prislúchajúci daným hodnotám napätia a prúdu.

Ako prvá vyhodnocovacia operácia nasleduje určovanie odporu žiarovky R₀ pri izbovej teplote z odmeraných údajov V - A charakteristiky žiarovky. (Pri napájaní žiarovky zo zdroja napätia treba použiť hodnoty odmerané so sériovým reostatom!!!)
 
 
 
 

1.	Ponuka pre určenie odporu žiarovky R0.

 

-	Výpočet odporu
-	Zobrazenie grafu
-	Prezeranie tabuľky R0
-	Výber odporu R0

Po zvolení možnosti "Výpočet odporu" si program vyžiada zadať dolnú a hornú hranicu údajov (poradové číslo merania), z ktorých má vypočítať odpor R₀. Vybranými bodmi preloží priamku U = k*I + q, teda vypočíta koeficienty k a q, kde k je hľadaný odpor R₀. Na obrazovke sa v tabuľke objaví vypočítaný odpor, koeficient korelácie a smerodajná odchýlka. Môžno zobraziť aj graf, v ktorom budú namerané hodnoty [U,I] a nimi preložená priamka.

Ak z ponuky zvolíme možnosť "Zobrazenie grafu", na obrazovke sa objaví graf nameraných hodnôt [U,I] v nami zvolenom intervale údajov (znovu treba zadať hornú a dolnú hranicu). Ponuku možno využiť aj pred určením aproximačnej priamky na získanie informatívnej predstavy o celej V-A charakteristike žiarovky, resp. jej časti.

Výsledky pokusov na hľadanie optimálnej hodnoty odporu R₀ sa ukladajú do tabuľky a je ich možno pre orientáciu pri ďalšej voľbe prehliadať a nakoniec vybrať optimálnu hodnotu R₀, pri ktorej je koeficient korelácie najbližšie k jednotke. Ak všetky hodnoty z tabuľky odporov R₀ (pri viac ako 8 riadkovej tabulke pokusov hľadania odporu) už nie sú na obrazovke viditelné použite ponuku "Prezeranie tabuľky R₀". Po jej zvolení sa na obrazovke objaví návod na prezeranie tabuľky (pohyb kurzorovými klávesmi a návrat do programu (Alt +A) v prípade opustenia programu po stlačení ENTER.)

Po zvolení možnosti "Výber odporu R₀" si program vypýta poradové číslo odporu v tabuľke odporov, ktorý sa bude v ďalšom priebehu programu považovať za najbližšiu hodnotu k skutočnému odporu R₀. Vybranú hodnotu uloží do tabuľky výsledkov, ktorá bude vytlačená na konci vyhodnocovania. Ďalej do pamäti uloží graf U = f(I) a vypočíta teploty T a T-T₀ do príslušných stĺpcov tabuľky. Do pracovnej tabuľky s nameranými a vypočítanými hodnotami U a I, T a T-T₀ zapíše aj logaritmy potrebné pre ďalší výpočet. Po zvolení odporu žiarovky R₀ sa na obrazovke zobrazí ponuka pre určenie strát tepla vedením I²R=K(T-T₀)ⁿ.

Obr 2. Ilustračný obrázok pri hľadaní odporu žiarovky.

 

2.	Ponuka pre určovanie strát tepla vedením.

 

-	Výpočet smernice k1
-	Zobrazenie grafu
-	Prezeranie tabuľky k1
-	Výber smernice k1

Postup je podobný vyššie popísanému spôsobu pri určovaní R₀, nakoľko z nameranej charakteristiky potrebujeme vybrať úsek, v ktorom prevládajú straty tepla vedením (Nepoužijeme už dáta z ktorých sme určili odpor R₀).

Po zvolení možnosti "Výpočet smernice k₁" a zadaní dolnej a hornej hranice údajov program vypočíta koeficienty k₁ a q₁ vo vzťahu
 

ln I2R = k1*ln(T-T0) + q1.

Kvôli uľahčeniu optimálneho výberu sa koeficient k₁ s koeficientom korelácie a smerodajnou odchýlkou zapíše do príslušnej tabuľky a prípadne sa zobrazí graf.

Ostatné možnosti majú podobnú funkciu ako pri určovaní odporu R₀. Po vybratí smernice k₁ sa spolu s ňou do tabuľky výsledkov uloží aj hodnota e^q1, čo je konštanta P v (10). Do pracovnej tabuľky sa doplnia hodnoty strát tepla žiarením P_e (vypočítané podľa vzťahu 14) a ich logaritmy. Potom sa na obrazovke zobrazí ponuka pre určenie strát tepla žiarením:
 

Pe=I2R-P(T-T0)n=AesT4

 

Obr 3. Ilustračný obrázok pri určovaní strát tepla vedením.

 
 
 

3.	Ponuka pre určovanie strát tepla emisiou.

 

-	Výpočet smernice k4
-	Zobrazenie grafu
-	Prezeranie tabuľky k4
-	Výber smernice k4
-	Tlač výsledkov
--	Koniec práce

Prvé štyri možnosti sú podobné činnostiam pri určovaní smernice k₁. Po zvolení "Výpočet smernice k₄" a zadaní hornej a dolnej hranice program vypočíta koeficienty k₄ a q₄ vo vzťahu:
 

ln Pe = k4*lnT+ q4

 

Obr 4. Ilustračný obrázok pri určovaní strát tepla žiarením.

Po zvolení ponuky:
 

4.	Tlač výsledkov

sa na pripojenú tlačiareň vytlačia celkové výsledky (tabuľka a grafy).
 
 

Po zvolení ponuky:
 

5.	Koniec práce

program ukončí svoju činnosť s následným návratom do DOSu. V prípade, že nie ste spokojní s výsledkami merania a pokladáte namerané údaje za dobré a chcete pozmeniť len spôsob vyhodnotenia, tak znovu spustite program vyhodnotenia (od začiatku s vymazanými tabuľkami). V prípade, že podozrievate aj spôsob získania meraných údajov, tak Vám nezostáva nič iného, len si znova zopakovať meranie s následným novým vyhodnotením.

Za štandardný spôsob pokladám, že sa stihne všetko meranie a vyhodnotenie počas jedného praktika, bez potreby archivovať údaje a ďalší text je len ako poznámka k možnostiam programu.

Uchovávanie výsledkov.

Každé spracovanie výsledkov v tabuľkovom procesore QUATROPRO môže byť samostatne uložené na disk počítača. Vzhľadom na jej malú kapacitu disku by však bolo nevyhnutné, aby boli po určitom čase vymazané. Pri priemernej veľkosti programu QuatroPro okolo 70 kbajtov sa pri terajšom zaplnení pamäti dá naraz uchovať obmedzený počet súborov. S uchovávaním nameraných hodnôt by však nemal byť problém, keďže jedno meranie (súbor meranie.asc) zaberá približne 2 kbyte.

Preto navrhujem, ak by sa už mali archivovať merania tak uchovávať len namerané hodnoty (súbor meranie.asc) a nie celé vyhodnotenie. Celé vyhodnotenie, pokiaľ sú známe použité voľby hraníc, možno totiž veľmi rýchlo zrekonštruovať.

Po ukončení práce s programom si môžete uchovať namerané dáta na disk počítača. Tie sú uložené v súbore meranie.asc v podadresári QPRO\PRAKTIK, ale vždy po každom ďalšom meraní budú premazané. Preto svôj vybraný súbor - meranie.asc ho v ponuke NC (F5 - Copy) uložte pod samostatným názvom (znovu s príponou .asc)

Kvôli úlnosti dodávam, že nameraná údaje sú uložené v súbore:
 

	C:\PRAKTIK\STB\DATA\meranie.asc
v tvare:
	napätie[V]	prúd [A]

a možno ich aj viacnásobne použiť na vyhodnotenie.

Program bol zostavený tak, aby mal študent nad ním plnú kontrolu. S tým je však spojené nebezpečenstvo, že pri komunikácii s počítačom by mohol byť zadaný chybný údaj alebo inak narušená jeho činnosť. Napríklad: zle zadané hranice (lineárna regresia požaduje aspoň tri body), zle vybraný odpor alebo smernica atď. Preto sú v programe zahrnuté rôzne ochrany, ktoré zabraňujú prijatiu nevhodných údajov. Po zadaní voľby "Prezeranie tabuľky" však program svoju činnosť preruší a študent sa môže pomocou kurzorových klávesov voľne pohybovať po pracovnej tabuľke v rámci možností tabuľkového procesora QUATROPRO. Pri neodbornej práci by potom mohlo dôjsť k chybe, ktorá by sa len ťažko odstraňovala. Preto je dôležité, aby študenti rešpektovali pokyny počítača. Ak by sa napriek tomu dopustili chyby a chod programu by bol narušený, uvádzam návod, ako pokračovať. Potom nebude potrebné opakovať celé meranie, ale využijú sa už namerané hodnoty z programu „meranie“.

1. Ak je program v činnosti, prerušíme jeho činnosť (Ctrl+Break).
1. Stlačením klávesa F3 aktivujeme menu, v ktorom vyberieme File a v ňom Close. Na prípadnú otázku "Lose your changes?" odpovieme "Yes".
1. Opäť stlačíme F3, vyberieme z menu File a v ňom volíme Open. Ak program náhodou automaticky nespustí príslušný vyhodnocovací program zo zobrazenej ponuky vyberieme "SB.wq1" - teda znovu spustíme program vyhodnocovania s vymazanými údajmi v tabuľkách.
1. Na obrazovke sa objaví už známa ponuka, z ktorej vyberieme možnosť "Spracovanie nameraných hodnôt".

• Alt + R do úvodného menu;
• Alt + A do menu R₀;
• Alt + B do menu k₁;
• Alt + C do menu k₄;

Skúsenosti diplomanta Patrika Böhma.

Počas diplomovej práce som sledoval tri hlavné ciele:

• -Vybrať vhodný typ žiarovky.
• - Nájsť optimálny spôsob merania.
• - Nájsť optimálny spôsob výberu hodnôt pre vyhodnocovanie merania.

Pri použití napäťového zdroja (v miestnosti F1-262) treba pre stanovenie odporu R₀ chladnej žiarovky zaradiť do obvodu sériovo s ampérmetrom reostat 13W . Takto som mohol merať s dostatočne malým krokom. Po zmeraní približne 10 - 15 bodov charakteristiky som odpor z obvodu vyradil a pokračoval v meraní. Nevýhodou bolo, že hodnoty zmerané na meracích prístrojoch sa ustaľovali dlhší čas (okolo 30 s). Vnútorný odpor napäťového zdroja je malý, a preto závisí len od odporu žiarovky, aký veľký prúd ňou bude prechádzať. S tým súvisí potreba vyčkať, kým sa odpor ustáli na rovnovážnej hodnote podľa dodávaného elektrického výkonu.

Školský stabilizovaný zdroj BK 127 sa dá použiť v zapojení ako zdroj prúdu i napätia. Meranie so zapojeným zdrojom prúdu (v miestnosti F1-223) trvalo podstatne kratšie. Reguloval sa prúd v obvode, a preto boli údaje na meracích prístrojoch ustálené už za približne 10 s. Nevýhodou bol hrubý rozsah merania pri nízkych výkonoch. Preto bola na zdroji vykonaná úprava a do série s ovládacím potenciometrom R bol pridaný ďalší, jemnejší potenciometer R´=R/1000 (umiestnený hore na paneli). Potom už bolo možné merať s dostatočne malým krokom.
 
 

Vyhodnocovanie merania.

Hneď v úvode je potrebné spomenúť, že spôsob vyhodnocovania môže značne ovplyvniť konečné výsledky.

Programové spracovanie sa skladá z troch častí (určenie R₀ a smerníc k₁ a k₄). Zisťoval som, aký vplyv má výber bodov, z ktorých sa počíta R₀, k₁ a k₄, na konečnú hodnotu smernice k₄.Po dôkladnom štúdiu všetkých výsledkov som dospel k záverom:

• Pri dostatočnom počte (10-15) meraní pri nízkych výkonoch je presnosť určenia R₀ veľmi vysoká (pri preložení priamky sa koeficient korelácie pohyboval okolo 0.99999). Relatívna chyba odporu R₀ sa pohybovala okolo 0.0004, pri znížení počtu bodov sa chyba zvyšovala. Vzhľadom na vysoký koeficient korelácie má výber bodov len malý vplyv na určenie smernice k₄.

• Ďalej som sledoval vplyv výberu smernice k₁. Závislosť ln P od ln (T-T₀) nie je lineárna, ale má zložitejší priebeh. Pri nízkych teplotách (300 K - 350 K) funkcia rastie približne so smernicou 0.95. Postupne sa strmosť krivky znižuje, pri teplotách 400 K - 500 K dosahuje smernica hodnotu 0.85. Pri ďalšom zvyšovaní teploty strmosť krivky pomerne rýchlo rastie, pri teplotách 500 K - 600 K sa veľkosť smernice pohybuje okolo 1.3.

• Ani závislosť ln P_e od lnT nie je lineárna. Strmosť krivky sa so vzrastajúcou teplotou znižuje. Napríklad v jednom z výsledných meraní pri teplotách 1320K - 1470 K je smernica k₄=4.445 a pri teplote 1470 K až 1630 K je iba k₄=3.808. Podobnú vlastnosť majú aj ostatné žiarovky.

Poznámka k postupu vyhodnocovania:

Pri presne vykonanom meraní nemôže byť problém správne určiť odpor R₀. Malo by na to stačiť 10 nameraných bodov v  intervale kde sa ešte neprejavuje teplotná závislosť odporu.

Keďže závislosť ln P od ln (T-T₀) nie je lineárna ani pri nízkych teplotách, môžeme na intervale 300 K až 550 K dostať smernice od 0.85 po 1. Väčšinou platí, že čím je smernica k₁ väčšia, tým menší je koeficient korelácie (priebeh je "menej lineárny"). Preto navrhujem voliť body tak, aby sa smernica k₁ pohybovala okolo 0.9 (čo sa dá dosiahnuť pri teplotách do 400 K). Väčšinou sa zachováva veľká linearita (koeficient korelácie aspoň 0.999) a hodnota k₁ sa od pôvodne požadovanej jednotky veľmi nelíši. Zároveň však nie je vhodné použiť na určenie k₁ hodnoty blízke izbovej teplote (teploty do 300 K). Tam sa môže výrazne prejaviť aj úplne malá odchýlka v určení R₀. Takisto neodporúčam použiť vysoké teploty, pretože tam je priebeh zjavne nelineárny - funkcia prudko rastie.

Pri zachovaní tohto postupu by mala byť smernica z posledných 5 - 10 bodov zo závislosti ln P_e od ln T veľmi blízka 4. Ak je menšia, treba voliť body prislúchajúce nižším teplotám.

Poznámka k postupu merania.

Meranie som vykonával rôznymi postupmi a pri rôznych podmienkach. Pozornosť som sústredil hlavne na tieto vplyvy:
 

-	čas ustálenia meranej hodnoty
-	spôsob nastavovania prúdu
-	počet meraných bodov

 

Čas ustálenia meranej hodnoty.

Na presnosť merania môže mať vplyv aj to, ako dlho čakáme na ustálenie meraných hodnôt. Ukazuje sa že pri prúdovom napájacom zdroji je časový interval 10 sekúnd dostačujúci pre presné meranie. Inak povedané, ak sú na každom meracom prístroji ustálené minimálne tri číslice, údaje zaznamenané počítačom s dostatočnou presnosťou zodpovedajú skutočným hodnotám.
 
 

Spôsob nastavovania prúdu.

Pri meraní sa stávalo, že som neopatrným otočením potenciometra na zdroji zvýšil prúd v obvode viac, než som vzhľadom na požadovaný krok chcel a musel som prúd v obvode znižovať. Nastavením vyššieho prúdu však došlo k zvýšeniu teploty vlákna žiarovky, následným zmenšením prúdu k zníženiu teploty. Pri normálnom priebehu merania by teplota vlákna mala len rásť (zvyšujeme prúd). Ak z neopatrnosti nastavíme v obvode väčší prúd, stačí ho opätovne znížiť a počkať, kým sa údaje na meracích prístrojoch ustália (aspoň tri číslice).
 
 

Počet meraných údajov.

Na presnosť merania má zrejme vplyv aj to, koľko bodov volt-ampérovej charakteristiky žiarovky odmeriame. Pri meraní som často vychádzal zo znalosti priebehu funkcie, v niektorých častiach som merací krok zmenšoval, inde zväčšoval. Pre praktikum so 4V/0,5A žiarovkou navrhujem tento postup:

• S krokom približne 0.60 mA (najmenší možný krok) zmerať 15 bodov. Potom zväčšiť krok na 5 mA a zmerať asi 35 bodov, keď by mal mať prúd veľkosť 180 mA (napätie asi 0.5V).
• Ďalej s krokom 25 mA zmerať asi 10 bodov po 450 mA (čomu zodpovedá 3.4 V). A na záver zmenšiť krok na 4 mA a zmerať približne 15 bodov po 520 mA (asi 4.5 V).

Reprodukovateľnosť merania.

Pre praktikum je potrebné, aby pri rovnakých podmienkach a postupe vychádzali merania rovnako počas celého semestra. Preto som zisťoval, či aj po dlhšom používaní žiarovky budú vychádzať rovnaké výsledky.

Podľa navrhnutého postupu som odmeral volt-ampérovú charakteristiku žiarovky. Žiarovku som nechal približne 40 hodín svietiť (pri napätí 3 V) a potom som tým istým postupom vykonal ďalšie meranie. Z výsledkov merania je zrejmé, že k veľkej odchýlke nedošlo, smernica k₄ sa zmenila o 1%.
 
 

Vplyv určenia izbovej teploty T₀.

Na určenie smernice k₄ môže mať vplyv odmeranie izbovej teploty T₀ (na určenie odporu R₀ a smernice k₄ vplyv nemá). Preto som zisťoval, ako sa zmení výsledok pri zmene teploty T₀ o 1K. Ukázalo sa, že zmena smernice k₄ je zanedbateľná (0.05%).
 
 

Výpočet chýb.

Pri fyzikálnych meraniach je potrebné poznať aj smerodajnú odchýlku, s ktorou je určená hodnota hľadanej veličiny. Na jej veľkosť má vplyv nepresnosť merania spôsobená použitým meracím zariadením a chyby vznikajúce pri spracovaní výsledkov.

V tomto praktikovom cvičení chyby spôsobené meracími prístrojmi vznikajú pri určovaní prúdu a napätia, chyby spôsobené spracovaním výsledkov vznikajú pri lineárnej regresii ("prekladaní priamky"). Vzhľadom na použitý postup merania a vyhodnocovania (trikrát použitá regresia) je veľmi obtiažne presne vypočítať smerodajnú odchýlku, s akou je smernica k₄ určená.

PRACOVNÝ POSTUP podľa Patrika Böhma.

Príprava aparatúry na meranie.

1. Pripojte na sieť napájací zdroj, počítač, tlačiareň a oba meracie prístroje.

2. Zostavte obvod podľa zapojenia na obrázku 1. Zapnite zdroj, meracie prístroje a počítač. Pred zapnutím zdroja sa presvedčíte, že sú všetky tri ovládacie potenciometre na nulovej úrovni.

Pokyny pre prácu s programom.

• Po stlačení klávesu F2 Norton Commandera vyberte príslušnú voľbu:

1. spustí program merania resp. zberu dát z meracích prístrojov. Po nastavení prúdu v obvode stlačte medzerník, čím sa namerané hodnoty zapíšu do počítača. Po zmeraní celej voltampérovej charakteristiky stlačte ESC, čím sa vrátite do úvodnej ponuky.

 
2. umožní dokončiť prerušené meranie. (Vyhodnocovací program predpokladá, že V-A charakteristika sa odmeria pomocou postupného zvyšovania prúdu a napätia žiarovky, že teda tabuľka nameraných hodnôt bude usporiadaná od malých hodnôt k váčším. Preto by bolo vhodné pokračovať v meraní v tomto duchu, nakoľko namerané hodnoty sa pripoja k predchádzajúcim meraniam.).

 
3. zobrazí priebeh odmeranej V-A charakteristiky (napríklad umožní ešte pred vyhodnocovaním skontrolovať monotónosť priebehu, resp. "vyskočené" údaje napr. z dôvodu nedostatočného ustálenia odporu žiarovky).

 
4. spustí program program vyhodnocovania, ktorý nainštaluje tabuľkový procesor a spustí program SB.wq1, pomocou ktorého budete meranie vyhodnocovať. V úvodnej ponuke si už nevyberiete možnosť MERANIE, čím by ste znova spustili program riadiaci zber dát z meracích prístrojov ale teraz si vyberiete možnosť SPRACOVANIE.

• Po zadaní potrebných údajov (teplota v miestnosti a pod.) sa zobrazí ponuka pre určovanie odporu R₀. Po výbere možnosti VÝBER ODPORU R₀ budete zadávať hranice, z ktorých sa odpor určuje. Potom si môžte zobraziť graf aj s preloženou priamkou. Vypočítané hodnoty sa potom zapíšu do tabuľky odporov R₀

• Ak máte záujem len o zobrazenie závislosti bez preloženej priamky, v ponuke voľte možnosť ZOBRAZENIE GRAFU.

• V prípade, že na výber odporu potrebujete viac ako 8 pokusov, prvé hodnoty z tabuľky odporov R₀ už nie sú na obrazovke viditelné. Ak si chcete tabuľku prezrieť, voľte PREZERANIE TABUĽKY.

• Keď ste rozhodnutí, ktorú z hodnôt budete považovať za odpor žiarovky R₀ (odporúčame vybrať hodnotu s najvyšším koeficientom korelácie), vyberte z ponuky možnosť VÝBER ODPORU R₀.

• Ďalej obdobným spôsobom určite smernicu k₁ aj k₄. Na konci zvolením možnosti TLAČ VÝSLEDKOV vytlačte spracované meranie na pripojenej tlačiarni.

• Po ukončení práce s programom si môžete uchovať namerané dáta v pamäti počítača. Tie sú uložené v súbore meranie.asc v podadresári QPRO\PRAKTIK, ale pri ďalšom meraní budú premazané. Preto ho v ponuke NC (F5 - Copy) uložte pod samostatným názvom (znovu s príponou .asc)

Doporučené nastavovanie prúdu.

Prúd meňte krokmi podľa Vášho uváženia. Napríklad pri žiarovke s maximálnym prúdom I_max zvyšujte prúd nasledovným spôsobom:
 

	0 do 0,2*Imax s krokom po 0,01*Imax
	od 0,2*Imax po 0,8*Imax s hruhším krokom
	Od 0,8*Imax po Imax s krokom po 0,01*Imax

Na začiatku merania nastavte na ampérmetri a na voltmetri vhodne citlivý merací rozsah.V ďalšom priebehu prepínajte meracie rozsahy prístrojov tak, aby ste merali s maximálnou presnosťou !!
 
 

[Návrat]