Úloha SK

¶Tranzistor v zapojení SK.

	Obr. 0a. Vytvorenie predpätia pre sledovač pomocou deliča R1, R2 (prúd pretekajúci cez delič jel podstatne (5 až 10 x)väčší ako prúd tečúci do bázy).
	Obr. 0b. Príklad zlého návrhu predpätia pre tranzistor, ktoré je citlivé na rozptyl koeficienta prúdového zosilnenia bF.

Na prvý pohľad je emitorový sledovač (F) so svojim napäťovým zosilnením A_u~1 a prúdovým zosilnením Ai~ b_F zbytočné zapojenie. Sledovač má však podstatne väčšiu vstupnú impedanciu (Z_vs~R_vs~r_p+(b+1)R_E) ako výstupnú (Z_vys~R_vys~(r_p+R_g)/(b+1)) a preto zdroj vstupného signálu (s vnútorným odporom R_g) potrebuje odovzdať menší výkon ak záťaž zapojíme cez sledovač. 
 

Nastavenie potrebného predpätia pre pracovný bod v stave pokoja emitorového sledovača.

1. Jednou z možností (spôsob sa používa v úlohe 4 a 5) vytvorenia správne polarizovaného predpätia je spôsob podobný tomu ako sa nastavuje pokojový pracovný bod v zapojení so spoločným emitorom pomocou deliča R₁, R₂ (obr.0a) tak, aby prúd pretekajúci cez delič bol podstatne väčší ako prúd tečúci do bázy – napr. v súhlase s podmienkou R₁||R₂<<b_FR_E.

 
2. Iný spôsob (použitý v úlohe 1 až 3) ak zdroj signálu má jednu svoju svorku uzemnenú je použitie dvoch zdrojov napájania (obr.0c). Predpätie na bázu sa privádza buď priamo cez zdroj signálu (obr.0ca) alebo v prípade bez jednosmernej väzby s väzobným kondenzátorom (obr.0cb) je voľba pre odpor medzi bázou a zemou R_B~ b_FR_E.

(a)	(b)
Obr. 0c. Polarizovanie PN prechodov sledovača pomocou dvoch zdrojov Ucc a Uee. (Potenciál bázy a emitora sú blízke 0V)

Napríklad pri návrhu zapojenia podľa obrázku pre frekvenčnú oblasť zvukových signálov (od 20Hz po 20kHz), pre pracovný bod tranzistora s emitorovým prúdom I_E=1mA a napájacim napätím U_cc=15V možno postupovať nasledovne. (Pri návrhu predpokladáme, že súčiniteľ prúdového zosilnenia stanoveného pre zapojenie so spoločným emitorom (SE) b_F~100. Obecne sa však nedoporučuje orientovať pri návrhu pracovného bodu tranzistora priamo na koeficient b_F, nakoľko jeho hodnota môže mať podstatný rozptyl u jednotlivých tranzistorov (obr. 0b). V návrhu je použité napájanie bázy sledovača (obr. 0a) z „tvrdého“ deliča R₁, R₂ , ktorá udržuje pomerne stále napätie na báze a tak podstatne redukuje vplyv rozptylu hodnôt koeficienta b_F na prúd bázy.)

• Pretože vstupný signál je bipolárny zvoľme jednosmerné napätie na emitore U_E=0,5Ucc=7,5V.
• Pre nastavenie potrebného prúdu v stave pokoja I_E=1mA zvolíme odpor R_E=7,5kW.
• Potrebné napätie na báze (Si tranzistora) U_B=U_E+0,6V=8,1V možno dosiahnuť pri pomere odporov R₁:R₂=1:1,17 napr. tak, že R₁=130kW a R₂=150kW (použijúc podmienku R₁||R2~0,1b_FR_E=75kW).
• Voľba väzobného kondenzátora C₁. Vstupný odpor sledovača (~b_FR_E~750kW) spolu s odporom R₁||R₂~70 kW tvoria výsledný odpor R~63kW filtra vysokých frekvencii RC₁. Požadujeme, aby sledovač prenášal frekvenciu 20Hz s poklesom ~ -3dB, takže musí byť C₁ aspoň 0,15mF.
• Voľba väzobného kondenzátora C₂. Kondenzátor C₂s zatiaľ nešpecifikovaným vstupom R_L ďalšieho stupňa tvoria filter vysokých frekvencii R_LC₂ (výstupný odpor sledovača<< R_L) Nedopustíme sa veľkej chyby ak budeme predpokladať, že R_L=<R_E. Pretože požadujeme, aby sledovač prenášal frekvenciu 20Hz s poklesom ~-3dB, musí byť C₂aspoň 1mF.
• Nakoľko výsledný filter vysokých frekvencii RC₁+ R_LC₂ je dvojvstupňový (f_d=(f_d1.f_d1)^0,5) treba zobrať o niečo väčšie kapacity, napr. C₁=0,5mF, C₂=3,3mF.

Jednosmerné pracovné podmienky tranzistora možno určiť pomocou veľkosignálneho náhradného obvodu na obr.0d_a. Napríklad prenos jednosmerných napätí zo vstupu U_g na výstup U₂ možno charakterizovať (samozrejme za predpokladu, že impedancia  predstavovaná kondenzátorom |1/jwC₁|-->0):

Pre malé zmeny signálu je v hodný model zobrazený na ďalšich obrázkoch 0d_b - 0d_d. 

Obr. 0d. Náhradný obvod emitorového sledovača (podobného zapojeniu na obr. 0b). Pre veľký signál - pre stanovenie jednosmerných pracovných podmienok tranzistora; Pre malý signál - pre stanovenie prúdového a napäťového zosilnenia. Označenie použité na obrázku:  beta_F*IB=bF*IB; g_m*u_pi=gm*up; r_pi=rp; u_pi=up; u_2=u2.

 

Obr. 0d. Náhradný obvod emitorového sledovača. (c) Pre stanovenie výstupného odporu; (d) Pre stanovenie vstupného odporu; Označenie použité na obrázku:  beta_F*IB=bF*IB; g_m*u_pi=gm*up; r_pi=rp; u_pi=up; u_2=u2.

S pomocou uvedených náhradných obvodov možno určiť niektoré základné vzťahy, charakterizujúce činnosť emitorového sledovača. 

Na stanovenie výstupného odporu sledovača bol použitý pomocný zdroj napätia u_n, ktorý umožňuje udržať v rovnakých podmienkach činnosť neautonómneho zdroja g_m*u_p  aj po odstránení (nahradení skratom) nezávislých zdrojov napätia  U_cc a U_g z obvodu.

je teda demonštrácia funkcie bipolárneho tranzistora v zapojení so spoločným kolektorom (SK), predovšetkým overenie:

správneho nastavenia jednosmerných pracovných podmienok tranzistora;
charakteristických parametrov náhradného obvodu sledovača;
funkcie vstupného filtra s kondenátorom C₁ ;
funkcie výstupného filtra s kondenátorom C₂ .

µEmitorový sledovač s jednosmernou väzbou.

Správna funkcia tranzistora (F) vyžaduje aby dióda báza - emitor (BE) bola polarizovaná v priepustnom smere a dióda báza kolektor (CE) zase polarizovaná v nepriepustnom smere (pre tranzistor typu NPN na obrázku je polarita napájacieho napätia U_cc=+10V (pripojeného ku kolektoru) kladná voči emitoru (ktorý je pripojený na zem). Pre majoritné nosiče náboje v oblasti bázy - diery je teda prechod CE polarizovaný v závernom smere.) Podmienka vodivosti prechodu BE v obvode na obrázku 1a je len čiastočne splnená, pretože chýba jednosmerné predpätie pre diódu báza emitor.

Vstupné napätie má harmonický tvar, takže z nameraných priebehov napätí na obrázku 1b, resp. z ich porovnania možno získať informáciu o type materialu tranzistora. (Pre vodivú diódu báza - emitor v germániovom tranzistore je U_BE=U_DF~0,2V, pre kremíkový tranzistor je U_BE=U_DF~0,65V). Na základe oscilogramu obmedzenej amplitúdy výstupného napätia na obrázku 1b zrejme je použitý kremíkový tranzistor. (F)
 
 

Obr. 1 a Ilustračné zapojenie emitorového sledovača s jednoduchým obvodom napájania bázy, ktorý nemôže zabezpečiť (obrázok 1.b.) rovnaké pracovné podmienky pre obe polarity vstupného signálu.

 

Obr. 1 b Ilustrácia prenosu signálu zo vstupu na výstup v zapojení z obrázku 1.a.. Signál sa na výstupe objaví až vtedy keď je jeho amplitúda U1b > UBE (pre kremíkový tranzistor je UBE ~ 0,6 V, pre germániový tranzistor je UBE ~ 0,2 V), pretože až vtedy začína tiecť bázový prúd a tranzistor sa stavá funkčný ako zosiľňovač (F)

 
 
 

uJednosmerné pracovné podmienky tranzistora.

Nedokonalosť predchádzjúceho zapojenia je odstránená v zapojení na obrázku 1c pridaním ďalšieho zdroja napätia U_ee=-10V, ktorý zabezpečí správne polarizovanie prechodu BE a tým aj nastavenie pracovného bodu tranzistora. (Trochu špecialne je napájanie báze tranzistora. Bázový odpor R_B je totiž cez vnútorný odpor generátora pripojený na potencial zeme 0V. V prípade, že sa generátor odpojí poruší sa nastavenie režimu tranzistora !)
 
 

Obr. 1c. Zapojenie emitorového sledovača s jednoduchým obvodom napájania bázy. Vďaka použitiu zdroja Uee=-10V v emitorovom obvode sú zabezpečené rovnaké pracovné podmienky pre obe polarity vstupného signálu;

 

Obr. 1d. ilustrácia výpisu nameraných hodnôt simulovaného merania a parametrov náhradného obvodu tranzistora Q1 v zapojení na obr. 1c. Kvôli zjednodušeniu bol v uvedenom meraní použitý jednoduchší nf náhradný obvod tranzistora Q1s kapacitami jeho PN prechodov Cp  = 0 a Cm = 0 a ideálnymi frekvenčnými vlastnosťami (veľmi vysokou tranzitnou frekvenciou fT(F). Symbol ./* požitý v tabuľke upozorňuje, že bol použiý nf model tranzistora.	NAME	Q_Q1
	MODEL	Q2N2222
	IB	6.74E-06
	IC	1.08E-03
	VBE	6.46E-01
	VBC	-6.11E+00
	VCE	6.76E+00
	bF = BETADC	1.60E+02
	gm = GM	4.15E-02
	rp  = RPI	4.26E+03
	RX	0.00E+00
	RO	7.44E+04
	Cp = CBE	0.00E+00 /*
	Cm = CBC	0.00E+00 /*
	CJS	0.00E+00 /*
	b0 = BETAAC	1.77E+02
	CBX	0.00E+00
	fT = FT	6.61E+17 /*

Na základe odmerania jednosmerných napätí na báze U_B a na emitore U_E (napríklad pri simulovanom meraní obvodu na obrázku 1c odmerané U_B=-3,2V a U_E=-3,8V) a použitých odporov možno určiť prúdy cez tranzistor ako aj ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (F  statický zosilňovací činiteľ b_F  v zapojení SE, strmosť g_m, vstupný odpor r_p a pod., podobne ako zobrazuje výpis na obrázku 1d). Pomocou takto určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať (skontrolovať) ďalšie parametre emitorového sledovača (napätový a prúdový zisk, vstupný a výstupný odpor tranzistora a pod., ktoré budete v ďalšom merať a stanovovať.) Na záver potom nezabudnite porovnať vypočítané charakteristické parametre zosilňovacieho obvodu s nameranými.
 
 
 
 

u Meranie s generátorom harmonického signálu.

Vstupný odpor sledovača R_vst.

Obr. 2a. Náhradný obvod pre určenie vstupného odporu Rvst;	Obr 2b. Náhradný obvod pre určenie výstupného odporu Rvyst

Obr. 2c. Ilustrácia nameraných amplitúd vstupného signálu Uin=U1 a amplitúdy signálu na báze tranzistora U1b, pomocou ktorých bol v meraní stanovený úbytok amplitúdy napätia DURB= U1-U1b na odpore RB=10kW , určená amplitúda bázového prúdu Ib=DURB/RB a následne určený vstupný odpor sledovača Rvst= U1b/ Ib pri frekvencii f = 1250 Hz a pri odpojenej záťaži RL.

Na základe odmerania amplitúd vstupného signálu U₁ a amplitúdy signálu na báze tranzistora U_1b (obrázok 2c) možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DU_RB=U₁-U_1b na odpore R_B=10kW určiť amplitúdu bázového prúdu I_b=DU_RB/R_B , tečúceho cez tento odpor. (Pri meraní amplitúd pomocou osciloskopu treba použiť striedavý vstup osciloskopu, aby bolo možno jednoduchšie porovnať priebehy. Cez odpor totiž tečie ešte aj jednosmerný prúd bázy I_B, ktorý definuje pracovný bod tranzistora v dôsleku čoho sa môže meniť poloha zobrazenia na osciloskope.) Nakoľko do bázy tranzistora vstupuje všetok striedavý prúd I_b z generátora (nie je tam žiadne rozvetvenie prúdu, napríklad do deliča) možno jednoducho s pomocou odmeranej amplitúdy napätia na báze tranzistra U_1b určiť vstupný odpor sledovača R_vst pre harmonický signál o použitej frekvencii (a samozrejme aj pri určitej záťaži R_L.)
 

Rvst= U1b/Ib

 
 

Napäťové a prúdové zosilnenie sledovača.

Obr. 2d. Ilustrácia nameraných amplitúd vstupného signálu Uin=U1 a amplitúdy signálu na báze tranzistora U1b a amplitúdy výstupného signálu Uout, pomocou ktorých bol v meraní stanovený napäťový zisk sledovača Au=Uout/Uin (resp. napäťový zisk samotného tranzistora AuT=Uout/Ub) a prúdový zisk sledovača Ai =Ie/Ib .pri frekvencii f = 1250 Hz a pri odpojenej záťaži RL.

Obdobne pomocou vypočítaných amplitúd emitorového signálu I_e=U_out1/R_E a amplitúdy bázového signálu I_b možno stanoviť prúdový zisk (prúdové zosilnenie pri určitej frekvencii) emitorového sledovača A_i=I_e/I_b - 1.
 

	Obr 3a.
	Obr 3b.
Obr. 3. Ilustrácia nameraných amplitúd vstupného signálu Uin=U1 a amplitúdy výstupného signálu Uout, odmeraných pri frekvencii f =1250Hz pri: pripojenej záťaži R=1W; pripojenej záťaži RL=100W;

 
 
 

Výstupný odpor sledovača R_vyst.

Obrázky3a a 3b ilustrujú zmenu amplitúdy na výstupe out2 pri rôznej veľkej záťaži R_L. Pomocou odmeraných amplitúd naprázdno U₂₀ (na výstupe out1 bez prítomnosti zaťažovaceho odporu R_L) a amplitúdy U₂ so zaťažovacím odporom R_L (na výstupe out2) možno stanoviť výstupný odpor sledovača pri danej frekvencii merania.
 

Rvys = RL(U 20 - U2 )/U2

Pri meraní amplitúdy výstupného signálu na výstupe out2 sme mlčky predpokladali, že kapacita oddeľovacieho kondenzátora C_v2 = C₁ je vhodne volená s ohľadom na frekvenciu použitého signálu. Obrázok 3c znázorňuje priebeh amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky (F) výstupného obvodu sledovača. Dolná hraničná frekvencia f_d=1/(2pt) tejto charakteristiky závisí od časovej konštanty výstupu t=(R_vyst+R_L)C₁~R_LC₁ . Ak je teda kondenzátor C₁ vhodne zvolený je jeho impedancia |1/wC₁| pri frekvencii merania zanedbateľne malá a na kondenzátore nedochádza k úbytku amplitúdy napätia o čom sa možno jednoducho presvedčiť pomocou osciloskopu (napríklad na obrázku 3c pre frekvencie vyššie ako 10 kHz).
 
 

Obr. 3c. Amplitúdová frekvenčná charakteristika sledovača, na priebeh ktorej má vplyv väzobný obvod s kondenzátorom Cv2 = C1.

 

Troška zložitejší je spôsob na rýchle jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie f_d, ktorý používame v praktiku. Pre hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakého referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri frekvencii ~ 100 kHz) a prenosu A_d pri vhodne najdenej nižšej frekevencii f_{d (}ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos A_d pri tejto frekvencii bude A_d = 0,7 A (F). Napríklad na obrázku 3c pre frekvencie vyššie ako 10 kHz je už amplitúda výstupného signálu U₂  blízka vstupnej amplitúde U₁ (prenos A=U₂/U₁@1), takže sa neuplatnil vplyv výstupného derivačného článku C₁R_L a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora |1/wC₁| nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C₁pre tento prípad).

Okrem vplyvu výstupného odporu sledovača R_vys na amplitúdu výstupného signálu môže sa prejaviť jeho vplyv aj na tvar impulzov na výstupe sledovača (F).
 
 

[Návrat]

µ Emitorový sledovač s oddeľovacím kondenzátorom na vstupe.

Na rozdiel od zjednodušeného zapojenia na obrázku 1 v zdokonalenej modifikácii obvodu sledovača na obrázku 4a je použitý na vytvorenie predätia pre bázový prúd delič R₁ - R₂ , na základe čoho stačí použiť len jeden napájací zdroj napätia U_cc=10V. Dôsledkom uvedeného spôsobu nastavenia pracovného bodu je prítomnosť ďalšieho oddeľovacieho kondenzátora C_v1 = C₁. (Na rozdiel od obrázku 1 bude záťaž na výstupe pripojená pomocou ďalšieho kondenzátora C_v2 = C₂.)

Na základe odmerania jednosmerných napätí na báze U_B a na emitore U_E (napríklad pri simulovanom meraní obvodu na obrázku 4a odmerané napätia U_B = 4 V a na emitore U_E = 3,4 V) a použitých odporov možno určiť prúdy cez tranzistor ako aj ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (F   statický zosilňovací činiteľ b_F v zapojení SE, strmosť g_m, vstupný odpor r_p a pod., podobne ako pri predošlom meraní na obrázku 1d). Pomocou takto určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať (skontrolovať) ďalšie parametre emitorového sledovača (napätový a prúdový zisk, vstupný a výstupný odpor tranzistora a pod., ktoré budete v ďalšom merať.) Na záver potom možno vypočítané charakteristické parametre zosilňovacieho obvodu porovnať s nameranými.

Teda postup a aj spôsob merania vstupného a výstupného odporu sledovača, prúdového a napäťového zisku je obdobný ako v predošlom meraní až na dve odlišnosti pri:

Meraní vstupného odporu;
Kontrole vplyvu oddeľovacích kondenzátorov C₁ a C₂ na frekvenčnú charakteristiku prenosu.

Obr. 4a. Zapojenie emitorového sledovača s napájaním bázy pomocou deliča R1 - R2. Vďaka použitiu deliča nemusí byť potrebné predpätie pre tranzistor zabezpečené z pomocného zdroja Uee v emitorovom obvode (ako v zapojení na obrázku 1c) a odpor RE môže byť uzemnený. Dôsledkom použitia deliča R1 - R2 je nenulové jednosmerné napätie na báze tranzistora a potreba jednosmerného oddelenie zdroja signálu od tranzistora pomocou oddeľovacieho kondenzátora C1. (Na prenosové vlastnosti sledovača budú mať okrem tranzistora vplyv oba oddeľovacie kondenzátory C1 a C2). V simulovanom meraní bol použitý rovnaký nf náhradný obvod tranzistora Q1 s ideálnymi frekvenčnými vlastnosťami ako na obrázku 1 (s kapacitami jeho PN prechodov Cp=0 a Cm=0 a veľmi vysokou tranzitnou frekvenciou fT ).

u Vstupný odpor zosilňovača R_vst.

Pretože na vstupe sledovača teraz existuje odporový delič R₁-R2 treba rozlišovať celkový vstupný odpor sledovača R_vst a vstupný odpor samotného tranzistora R_vsT.

Na základe osciloskopického odmerania amplitúdy vstupného signálu U₁ a amplitúdy signálu na báze tranzistora U_b = U_1b možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DU_RB=U₁-U_1b na odpore R_B=10kW určiť amplitúdu prúdu I_bd = DU_RB/R_B , tečúceho cez tento odpor, podobne ako v predošlom zapojení. Pomocou amplitúdy prúdu I_bd a odmeranej amplitúdy napätia na báze tranzistra U_1b možno určiť celkový vstupný odpor sledovača pre harmonický signál o použitej frekvencii:
 

Rvst= RvsT & R1 & R2 = U1b /Ibd

Pre určenie vstupného odporu tranzistora R_vsT potrebujeme určiť prúd I_b signálu vstupúci do bázy, respektíve aj druhú súčasť prúdu I_{bd =} I_b-I_d , t.j. prúd I_d odvetvujúci sa do deliča R₁ - R₂. (Pre zopakovanie prúd I_bd sa rozdelí v pomere vodivostí 1/R₁₂a 1/R_vsT, takže do bázy potečie časť I_b=R₁₂I_bd/(R₁₂+R_vsT) a do deliča časť prúdu I_d= U_1b/R₁₂ , kde použité označenie predstavuje výsledný odpor R₁₂ = R1&R2 =  (R₁R₂ )/(R₁+ R₂) paralelného spojenia odporov R₁&R₂ a R_vsT  je vstupný odpor samotného tranzistora). Potom vstupný odpor samotného tranzistora:
 
 

RvsT= U1b /( Ibd -Id )

 

Obr.4b. Ilustrácia vplyvu oddeľovacích derivačných obvodov a kondenzátormi C1 a C2 v zapojení na obrázku 4a. Rozhodujúci vplyv na tvar signálu v danom prípade má výstupný obvod.

 
 
 

u Kontrola funkcie oddeľovacích kondenátorov C₁ a C_2.

Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R₁ - R₂ je prítomnosť oddeľovacieho kondenzátora C₁ a následné ohraničenie prenosu nízkych frekvencii signálu. Prenosové vlastnosti v oblasti nízkych frekvencii teraz budú ohraničovať CR obvody na vstupe (s kapacitou C_v1=C₁) a tiež obvod s kondenzátorom C_v2=C₂ umožňujúci pripojenie záťaže.

Je teda treba sa presvedčiť o správnej voľbe oddeľovacích kondenzátorov C₁ a C₂. V prípade ak ste použili rovnaký výstupný derivačný obvod C₂R_L ako v predošlom zapojení na obrázku 1c (ktorý mal dolnú hraničnú frekvenciu f_d2) stačí sa už len presvedčiť o spravnosti voľby vstupného oddeľovacieho kondenzátora C₁, teda nájsť dolnú hraničnú frekvenciu vstupného obvodu f_d1). Použite rovnaký spôsob rýchleho jednorázového stanovenia dolnej hraničnej frekvencie f_d, aký ste použili v predošlej časti merania. (Pre hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakeho referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri frekvencii ~1 kHz) a prenosu A_d pri vhodne najdenej nižšej frekevencii f_{d (}ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos A_d pri tejto frekvencii bude A_d=0,7A (F). Napríklad na na obrázku 4b pre frekvencie vyššie ako 1 kHz je už amplitúda výstupného signálu U₂  blízka vstupnej amplitúde U₁ (prenos A=U₂/U₁@1), takže sa neuplatní vplyv vstupného derivačného článku s kondenzátorom C₁  a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora |1/wC₁| nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C₁ pre tento prípad).
 
 

Pri celkovom vyhodnotení potom môžu nastať možnosti vzájomného vzťahu frekvencii:

• f_d1< f_d2 a rozhodujúci vplyv má výstupný obvod C₂R_L;
• f_d1 > f_d2 a rozhodujúci vplyv má vstupný obvod C₁(R_B+R_vs), kde R_vs=R₁&R₂&R_vsT  (symbol & je použitý na skrátené označenie paralelného spojenia odporov).
• f_d1~f_d2 a oba obvody majú rovnaký vplyv, čo sa prejaví na výslednej dolnej hraničnej frekvencii f_d (obecne pre n obvodov s hraničnou frekvenciou f_di  je výsledná f_d~f_di(n)^0.5)

[Návrat]

Záverečné zhodnotenie merania.

• parametre tranzistora na základe odmeraných jednosmerných napätí U_E, U_B:

• vstupný odpor R_vsT a výstupný odpor tranzistora R_vysT v sledovači (pri odpojenom R_L a pri R_B=0):

• prúdový A_iT a a napäťový zisk A_uT samotného tranzistora:_.

• dolné hraničné frekvencie f_d spôsobené derivačnými článkami s kondenzátormi C₁ a C₂;

A nezabudnite sa pochváliť, resp. uviesť príčiny, ktoré ovplyvnili Vaše merania.
 
 
 
 

Literatúra ( základná, v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy.):

Dušan Kollár: Praktikum z elektroniky a automatizacie, skriptá MFFUK, 1991.

Dušan Kollár: Elektronika a automatizácia 1, skriptá MFFUK, 1990, str. 110 - 129.

[Návrat]