Úloha SE

Tranzistor v zapojení SE 

q Cieľ tejto úlohy praktika

Cieľom úlohy je demonštrácia funkcie bipolárneho tranzistora v zapojení so spoločným emitorom (SE), predovšetkým pomocou generátora s harmonickým tvarom signálu overenie:

Správneho nastavenia statických (jednosmerných) pracovných parametrov tranzistora (F);
funkcie vstupného filtračného CR článku s kondenzátorom  Cv1 (F);
funkcie kondenzátora CE  v emitorovom obvode tranzistora (F);
vplyvu ďalšej záťaže (pripojenej cez kondenzátorom Cv2;) na prenos a zosilnenie obvodu (F);
vplyvu Millerovej kapacity CM  náhradného modelu tranzistora (F).
Postup merania ako aj spôsob určenia vstupného a výstupného odporu a spôsob návrhu vhodnej kapacity oddeľovacích kondenzátorov je obdobný ako v úlohe emitorový sledovač (F). Z hľadiska postupnosti výkladu pre lepšiu zrozumiteľnosť textu by jeho čítanie možno malo predchádzať tomuto textu. (Bohužiaľ v praktiku nie je možné zabezpečiť pre všetkých poslucháčov rovnakú logickú postupnosť merania úloh - od jednoduchších k zložitejším.)

V ďalšej časti textu bude  postupne :

  • objasnený proces zosilňovania  v tranzistore (odelene pre malé a veľké amplitúdy signálu) s cieľom objasniť vhodný náhradný obvod tranzistora (nf model tranzistora pre malý F a veľký signal F);
  • analyzované príčiny poklesu prenosu zosilňovača:
    • v oblasti vysokých frekvencii (vf model tranzistora F);
      v oblasti nízkych frekvencii (vplyv kondenzátorov Cv F a CE F).


q Nastavenie jednosmerných pracovných podmienok tranzistora v praktikovej úlohe

Na obrázku 1a je príklad zapojenia zosilňovacieho obvodu s tranzistorom, ktoré má záťaž pripojenú v kolektorovom obvode, signál sa odoberá z kolektora a emitor býva pripojený buď priamo na zem alebo nepriamo na zem pomocou malej impedancie. Emitorový obvod je teda jednak súčasťou vstupného a tiež aj súčasťou výstupného obvodu. Takéto zapojenie sa nazýva zapojenie so spoločným emitorom .

Pravdepodobne sa v texte uvedené zapojenia simulovaných obvodov budú odlišovať hodnotami súčiastok od zapojení, ktoré si vlastnoručne zhotovíte. Ovšem na základe v ďalšom uvedeného postupu predpokladám, že sa Vám podarí dosiahnuť podobné výsledky meraní.

Okrem súčiastok sú na obrázku 1a uvedené aj odmerané napätia pomocou jednosmerného voltmetra - jednosmerného napätia na báze, kolektore a emitore tranzistora ( F UB=1,7V, UC=7,8V a UE=1,08V). Pomocou týchto odmeraných napätí a s pomocou odporov príslušných rezistorov možno určiť prúdy cez bázu a kolektor, ako  ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (ako napr. statický zosilňovací činiteľ bF  v zapojení SE, strmosť gm , vstupný odpor rp  a pod. => obrázok 0a, 0b F). Pomocou takto určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať ďalšie parametre zosilňovača (napäťový zisk, vstupný a výstupný odpor zapojenia a pod. ktoré sa budú v rámci úlohy kontrolovať.) Na záver referátu potom treba vypočítané charakteristické parametre zosilňovacieho obvodu porovnať s odmeranými. Parametre tranzistora by mali byť podobné údajom uvedeným na obrázku 1b, poprípade na obrázku 3b.
 
 
obr.1. Obr. 1 a.  Zapojenie tranzistorového obvodu so spoločným emitorom a s napájaním bázy tranzistora pomocou odporového deliča R3 - R4, v dôsledku čoho nemôže byť emitor uzemnený priamo ( na obrázku 1a cez odpor R2 , poprípade aj paralelne cez odpor R5  a kondenzátor C2); 

 
 

 

Obr. 1b. ilustrácia výpisu nameraných hodnôt simulovaného merania a parametrov náhradného obvodu tranzistora Q1 v zapojení na obr. 1a. Kvôli zjednodušeniu bol v uvedenom meraní použitý jednoduchší nf náhradný obvod tranzistora Q1 s kapacitami jeho PN prechodov Cp  = 0 a Cm = 0 a ideálnymi frekvenčnými vlastnosťami (veľmi vysokou tranzitnou frekvenciou fT(F).
Symbol ./* požitý v tabuľke upozorňuje, že bol použitý nf model tranzistora.

NAME  Q_Q1 
MODEL  Q2N2222 
IB  6.74E-06 
IC  1.08E-03
VBE  6.46E-01 
VBC  -6.11E+00 
VCE  6.76E+00 
bF = BETADC  1.60E+02 
gm = GM  4.15E-02 
rp  = RPI  4.26E+03 
RX  0.00E+00 
RO  7.44E+04 
Cp = CBE  0.00E+00 /*
Cm= CBC  0.00E+00 /*
CJS  0.00E+00 /*
b0 = BETAAC  1.77E+02 
CBX  0.00E+00
fT = FT  6.61E+17 /*

 
 
 
obr.2.
Obr. 2. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia z obrázku 1a, na ktorú má (nakoľko emitorový kondenzátor CE nie je pripojený) rozhodujúci vplyv len vstupný obvod s kondenzátorom Cv1=C1 - čo demonštruje podobnosť charakteristiky odmeranej na báze a na výstupe.



 
 
[Návrat]
 

 


q Meranie s generátorom harmonického signálu

Za prepokladu, že ste po zaletovaní zapojenia už spokojný(á) s nastavenými pracovnými podmienkami tranzistora, (napätiami odmeranými jednosmerným voltmetrom a prúdmi, ktoré z dôvodov uvedených v úvodnej úlohe (F) nemeriame priamo ale stanovujeme prepočtom pomocou Ohmovho zákona), môžete pristúpiť ku kontrole zapojenia pomocou generátora harmonického signálu.

Amplitúdu vstupného signálu si zvoľte vhodne malú, aby bolo možné pokladať tranzistor za lineárny prvok. (F) (Za vhodne malú možno napríklad pri zosilnení 100 pokladať amplitúdu ube < 5 mV. Na výstupe zosilňovača potom bude 500mV amplitúdy signálu, čo napríklad pri jednosmernom napätí na výstupe UC~5 V predstavuje 10% interval presnosti udržovania stálych pracovných podmienok tranzistora. Pri väčšej vstupnej amplitúde signálu teda prestáva platiť proporcionalita medzi výstupnou a vstupnou amplitúdou signálu, ktorá sa pokladá za základnú požiadavku kladenú na lineárny zosilňovač.) Na meranie amplitúd striedavých signálov použite osciloskop. Meranie síce nebude príliš presné (max. presnosť ~5 %) ale bude názorné.
 
 
obr.3. Obr.  3.a.  Modifikované zapojenie tranzistorového obvodu z obrázku 1a aj s pripojeným odporom záťaže RL=R7  (prostredníctvom oddeľovacieho kondenzátora Cv2=C4

 
 

 

Obr.  3. b.  V tabuľke je ilustrácia výpisu parametrov simulovaného merania s vf náhradným obvodom tranzistora  (s reálnymi frekvenčnými vlastnosťami - tranzitnou frekvenciou fT  a kapacitami medzielektródových PN prechodov Cp , Cm ).
 

MODEL  Q2N3904 
IB  7.25E-06 
IC  1.04E-03 
VBE  6.65E-01 
VBC  -6.21E+00 
VCE  6.88E+00
bF = BETADC  1.43E+02 
gm = GM  3.96E-02 
rp= RPI  4.15E+03 
RX  1.00E+01 
RO  7.73E+04
Cp = CBE  1.84E-11 
Cm = CBC  1.83E-12 
CJS  0.00E+00
b0 = BETAAC  1.64E+02 
CBX  0.00E+00 
fT = FT  3.12E+08 



 
 
[Návrat]
 

 


q Meranie pri frekvencii z oblasti stredu frekvenčného pásma zosilňovača

Aby bolo osciloskopické meranie amplitúd striedavých napätí použiteľné pre stanovenie zosilnenia a aj ďalších parametrov zapojenia treba sa presvedčiť, že oddeľovacie kondenzátory Cv1 , Cv2  a emitorový kondenzátor CE, poprípade samotný tranzistor pri vysokých frekvenciách nezoslabujú meraný signál, teda použiť pre meranie vhodnú frekvenciu signálu. (Túto kontrolu uskutočníte až v ďalšej časti úlohy. Vhodná frekvencia na meranie, pri ktorej sa neprejavujú obmedzenia prenosu vyšších frekvencii cez tranzistor je frekvencia f ~ 500 Hz - 1kHz – treba sa však o tom presvedčiť na základe kontrolného merania s generátorom a osciloskopom. Pre takúto frekvenciu tiež obvykle nie je problém si zvoliť vhodnú veľkosť kapacity kondenzátorov Cv1, Cv2 a CE. Pri nižších frekvenciách nie je už zobrazovanie na osciloskope také bezproblémové a môže byť sprevádzané tiež rušením siete tzv. bručaním s frekvenciou f ~ 50 Hz).

Vstupný a výstupný odpor zosilňovača  a napäťový zisk zosilňovača treba teda merať pri takej frekvencii harmonického signálu pri ktorej (s využitím ďalšich meraní) je zanedbateľne malá impedancia, predstavovaná väzobnými kondenzátormi C1a C4).
 
 
obr.9a.
Obr. 3c  Modifikované zapojenie pôvodného tranzistorového obvodu z obrázku 3a, uspôsobené na odmeranie vstupného a výstupného odporu zapojenia. Do obvodu bázy je dodaný odpor RB  a na výstup je cez väzobný kondenzátor Cv2=C4 pripojená záťaž RL=R7. (Odpor RB  ~1kW až 10kW treba zvoliť tak, aby sa dal na ňom odmerať pomocou osciloskopu úbytok napätia, potrebný pre kontrolu bázového prúdu signálu.)
Obr. 3c_b. Náhradný obvod pre určenie vstupného odporu Rvst. (Odpor Rvst závisí aj od toho, či je v emitore pripojený kondenzátor CE=C2). Obr 3c_c.  Náhradný obvod pre určenie výstupného odporu Rvyst.



 

u Vstupný odpor zosilňovača Rvst

Pre kontrolu vstupného odporu musíme pôvodné zapojenie z obr. 1a alebo obr. 3a nepatrne pozmeniť - dodaním rezistora RB (podobne ako v úlohe Sk F. Rezistor RB ponecháme v zapojení len počas merania vstupného odporu, nakoľko jeho prítomnosť ovplyvňuje ostatné merané vlastnosti zosilňovača -zosilnenie, hornú hraničnú frekvenciu a pod.). Obrázok 3c_b zobrazuje náhradný obvod, ktorý ozrejmuje v tejto úlohe praktika použitý spôsob na odmeranie vstupného odporu zosilňovača pri určitej, vhodne zvolenej (f ~ 500Hz - 1 kHz),  frekvencii harmonického signálu. 

Na základe meraním zistenej amplitúdy vstupného signálu U1 a amplitúdy signálu na báze tranzistora Ub=U1b možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DURB=U1-U1b na odpore RB=1kW určiť amplitúdu prúdu Ibd = DURB/RB, tečúceho cez tento odpor. (Pri meraní amplitúd si treba uvedomiť, že takýmto spôsobom neodmeráme prúd Ib signálu vstupúci do bázy, ale tiež aj súčasť prúdu Ibd - prúd Id odvetvujúci sa do deliča R3 - R4). V dôsleku takto odmeranej amplitúdy prúdu Ibd a odmeranej amplitúdy napätia na báze tranzistora U1b možno priamo určiť celkový vstupný odpor zapojenia zosilňovača pre harmonický signál o použitej frekvencii:
 
 
Rvst=RvsT||R3||R4=U1b/Ibd

(kde použité označenie predstavuje výsledný odpor R34=R3||R4=(R3R4)/(R3+R4) paralelného spojenia odporov R3||R4 a RvsT je vstupný odpor samotného tranzistora). Vstupný odpor samotného tranzistora RvsT však charakterizuje prúd Ib tečúci do bázy, ktorý možno určiť až po následnom odpočítaní prúdu Id tečúceho do deliča. (Pre zopakovanie prúd Ibd sa rozdelí v pomere vodivostí 1/R34 a 1/RvsT, takže do bázy potečie časť Ib = R34Ibd /(R34+RvsT) a do deliča časť prúdu Id= U1b/R34). Potom vstupný odpor samotného tranzistora:
 
 
RvsT= U1b/(Ibd- Id).

Nezabudnite, že vstupný odpor treba odmerať dva razy - raz bez pripojeného emitorového kondenzátora CE a druhý raz s pripojeným kondenzátorom CE. Chcete si totiž overiť, že existencia kondenzátora CE ovplyvňuje okrem napäťového zisku Au aj vstupný odpor RvsT.



 

u  Výstupný odpor zosilňovača Rvys

Podľa náhradného obvodu na obrázku 3b_c je meranie výstupného odporu Rvys založené na odmeraní amplitúdy napätia na výstupe pri rôznych odporoch záťaže RL. Pomocou odmeraných amplitúd naprázdno U20 (na výstupe out bez prítomnosti zaťažovacieho odporu RL ) a amplitúdy U2 so zaťažovacím odporom RL (na výstupe out) možno stanoviť výstupný odpor zosilňovača pri danej frekvencii merania.   
 
Rvys = (RL (U20 - U2 )) /U2.

Zostáva už len zodpovedať na otázku aký odpor RL by bol najvhodnejšie použiť pre meranie ako záťaž?  Ak chcete dostať výsledok podobný obrázku 7 tak si zvoľte odpor RL ~ RC (lebo očakávaný odpor je Rvys = RC).

Všimnite si, že v dôsledku pripojenia záťaže RL sa zmenšil celkový napäťový zisk zosilňovača Au=Uout/Uin, resp. napäťový zisk samotného tranzistoru AuT=Uout/Ub .
 
 
[Návrat]
 



q Prvky obmedzujúce hornú časť frekvenčného pásma zosilňovača

V hornej oblasti frekvenčného pásma zapojenia podľa obrázku 1a (resp. podľa obrázku 3a) je limitujúcim prvkom samotný tranzistor.  Pre porovnanie pri simulovanom meraní charakteristiky na obrázku 2  bol použitý nf model tranzistora (F) s ideálnymi vlastnosťami v oblasti vysokých frekvencii (pozri tranzitnú frekvenciu tranzistora fT na obrázku 1a), u ktorého nedochádza v oblasti vysokých frekvencii k obmedzeniu prenosu (pretože na jedinej impedancii |1/(wC1)| zapojenia z obrázku 1a  je v oblasti vysokých frekvencii zanedbateľný pokles amplitúdy signálu).
obr.4a.
Obr. 4. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia z obrázku 3a. (Prenos v dolnej časti frekvenčného pásma ohraničuje derivačný vstupný obvod s kondenzátorom Cv1=C1, pretože kondenzátory CE=C2 a Cv2=C4 nie sú použité.)  V hornej časti frekvenčného pásma ohraničuje prenos reálny tranzistor - porovnajte s obrázkom 2, kde je použitý ideálny tranzistor.

V simulovanom meraní na obrázku 3a bol s rovnakými súčiastkami použitý vf model tranzistora (F), s reálnymi vlastnosťami  v oblasti vysokých frekvencii . V simulovanom priebehu nameranej charakteristiky na obrázku 4 (obrázok 2 a obrázok 4 majú zhodný priebeh na báze),  je markantný dôsledok filtrácie vysokých frekvencii spôsobený existenciou reálnych kapacít Cp , Cm náhradného obvodu, ktoré spôsobujú, že tranzistor zosilňuje len po určitú hornú hraničnú frekvenciu fhb, resp. po tranzitnú frekvenciu tranzistora fhT, (keď je b0 = 1). Existencia kapacít Cp ,Cm a z nich plynúca existencia hornej hraničnej frekvencie  tranzistora sa analogicky ako v RC článku (F) prejaví aj na zmene tvaru zosilňovaných impulzov, ktoré v dôsledku zhoršeného prenosu majú predĺžené trvanie čela a tyla  výstupných impulzov, ako ilustruje obrázok 5 - teda vplyv obdobný integračnému článku. (F)
 
obr.5.
Obr. 5 . Zmena tvaru impulzu obdĺžnikového tvaru v dôsledku obmedzených zosilňovacích schopností obvodu z obr. 3a v oblasti vysokých frekvencii. (F)

 u Meranie v praktiku: kontrola hornej hraničnej frekvencie

Na základe ilustrácie priebehu charakteristiky na obrázku 4 použite na kontrolu horného konca frekvenčného pásma zosilňovača len jednoduchý osciloskopický spôsob kontroly (F), spočívajúci v stanovení hornej hraničnej frekvencie fh= fhb (frekvencia pri ktorej je výstupná amplitúda rovná 70% v porovnaní s referenčnou amplitúdou z oblasti okolo 1 kHz).

Na základe porovnania hornej hraničnej frekvencie fhbE so zapojeným emitorovým kondenzátorom CE na obrázku 6 (keď je vysoké napäťové zosilnenie obvodu  Au~gmRC) s hornou hraničnou frekvenciou fhb z merania na obrázku 4 (kde je menšie napäťové zosilnenie obvodu Au~RC/RE=R1/R2) si zase možno overiť, že Millerova kapacita CM=Cp+Cm(1+Au), od ktorej závisí  horná hraničná frekvencia fh tranzistorového obvodu, závisí od napäťového zisku obvodu Au Výsledkom tohto merania a následného porovnania by malo byť zistenie, že bez zapojeného emitorového kondenzátora CE bola nameraná menšia výstupnú amplitúda (=> je menší zisk Au) ale vyššia hraničná frekvencia fhbE>fhb.
 
 
[Návrat]
 



 q Prvky obmedzujúce dolnú časť frekvenčného pásma zosilňovača

V zapojení podľa obrázku 1a (resp. podľa obrázku 3a)  prenosové vlastnosti v oblasti nízkych frekvencii ohraničujú CR obvody (F):

  • na vstupe (F s kapacitou Cv1=C1),
  • obvod v emitore tranzistora (F s kapacitou CE=C2 ) a tiež
  • obvod s kondenzátorom Cv2=C4umožňujúci pripojenie záťaže (ktorý sa ale v danom zapojení na obrázku 1a zatiaľ neuplatňuje - pozri obrázok 3a).
V ďalšej časti bude postupne charakterizovaný vplyv vyššie uvedených dolnopriepustných CR filtrov na dolnú hraničnú frekvenciu.
 
 


u Funkcia vstupného filtra s väzobným kondenzátorom C1

Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R3 - R4 (F) na obrázku 1 je prítomnosť oddeľovacieho kondenzátora Cv1=C1 (F) a následné ohraničenie (F) prenosu nízkych frekvencii signálu (tak ako ilustruje obrázok 2).

Troška zložitejší na pochopenie je spôsob na rýchle jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd, ktorý používame v praktiku (F). Pre hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakého referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri frekvencii ~ 10kHz) a prenosu Ad  pri vhodne nájdenej nižšej frekvencii fd  (ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad  pri tejto frekvencii bude Ad = 0,7A (F). Napríklad na obrázku 2 pre frekvencie vyššie ako 10 kHz je už amplitúda výstupného signálu U2  (prenos A=U2/U1 sa nemení so zvyšovaním frekvencie), takže sa neuplatňuje vplyv vstupného derivačného článku a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora 1/wC1 nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C1 pre tento prípad).
 
 
[Návrat]
 

 


uFunkcia kondenzátora CE v emitorovom obvode tranzistora

Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R3 - R4 na obrázku 3 je treba prispôsobiť jednosmerné napätie na emitore nastavenému jednosmernému napätiu na báze tranzistora pomocou zapojenia rezistora RE medzi emitor a zem. Nepriaznivým dôsledkom  tohto pripojenia RE je pokles napäťového zosilnenia tranzistorového obvodu. V určitej frekvenčnej oblasti možno tento pokles zosilnenia skompenzovať pomocou kondenzátora CE, paralelne pripojeného k emitorovému odporu RE. KondenzátorCE v emitorovom obvode tranzistora (na obrázku 3 s označením CE=C2) umožňuje zväčšiť zosilnenie obvodu (na obrázku 4 je Au~18 a na obrázku 6 je Au~80), v ktorom existuje rezistor RE v obvode emitora (na obrázku 3 s označením RE=R2). Kompenzácia poklesu zosilnenia je založená na tom, že kondenzátor CE=C2 predstavuje pre signál od určitej frekvencie malú impedanciu |1/wCE|, čím sa potlačí (pre striedavý signál) vplyv emitorového odporu RE=R2 na zmenšenie zosilnenia tranzistorového stupňa. (F Pritom sa uplatňuje tzv. záporná spätná väzba, v dôsledku ktorej poklesne napäťový zisk pre signál od určitej frekvencie z hodnoty Au = RC/re , pri uzemnenom emitore, na hodnotu Au = RC / (re +RE ), so zapojeným RE  - kde re = 1/gm).
 
 
obr.6a.
Obr. 6a. Vplyv pripojenia kondenzátorov CE=C2 a Cv1=C1na amplitúdovú frekvenčnú charakteristiku zapojenia na obrázku 3a (kondenzátor Cv2=C4 nie je použitý, oddeľovaci kondenzátorom Cv1=C1 samozrejme musí byť zapojený, takže nemôžeme (bez predbežnej vhodnej voľby Cv1=C1) bezpečne tvrdiť že pozorujeme len filtráciu účinkom kondenzátora C2 v emitorovom obvode tranzistora.) V hornej časti frekvenčného pásma ohraničujú prenos vlastnosti tranzistora, podobne ako na obrázku 4. 

 
 
Obr. 6b. Vplyv pripojenia kondenzátora CE = C2 na amplitúdovú frekvenčnú charakteristiku zapojenia na obrázku 3a (kondenzátor Cv2 = C4 nie je použitý, oddeľovací kondenzátorom Cv1 = C1 bol tak vhodne zvolený, aby neovplyvňoval meranie frekvenčnej závislosti výstupného signálu.) Dolná hraničná frekvencia na obrázku 6 je podstatne nižšia ako u priebehov na obrázku 2 a na obrázku 4 - teda sa potvrdil predpoklad, že obvod s emitorovým kondenzátorom sa nepodieľa na filtrácii dolnej frekvencie a tvar charakteristiky na obrázku 4 je limitovaný len vstupným derivačným článkom s kondenzátorom Cv1 = C1. V hornej časti frekvenčného pásma ohraničuje prenos  tranzistor (Millerova kapacita). Nakoľko na obrázku 6b je zosilnenie Au~80 vyššie ako Au~18 na obrázku 4 je horná hraničná frekvencia na obrázku 6b nižšia ako na obrázku 4.

Filtračnú funkciu kondenzátora CE=C2 v emitorovom obvode tranzistora (v zapojení na obrázkoch 1a, 3a a 3c je CE=C2pripojený cez R5=0,01W.) bolo by najsprávnejšie si overiť bez vplyvu ostatných derivačných článkov v obvode. Oddeľovací kondenzátor Cv1=C1 však musí vždy jednosmerne oddeľovať vstup od tranzistora!  S cieľom presvedčiť sa len o vplyve samotného obvodu s kondenzátorom CE=C2 bola v simulovanom meraní na obrázku 6b zvolená veľmi veľkú kapacita C1=0,1F tak, aby vstupný derivačný obvod pri tak veľkej kapacite nemohol vplývať na filtráciu signálu. (Technicky v praktiku možno realizovať napríklad C1~100mF).  Pri takýchto podmienkach potom možno prehlásiť, že zistená dolná hraničná frekvencia priebehu na obrázku 6b závisí len od filtračných vlastností obvodu v emitore tranzistora. Výsledok merania z obrázku 6b a na základe neho určená  dolná hraničná frekvencia fd_emitor~1Hz je nižšia ako predtým (na obrázku 6a) odmeraná dolná hraničná frekvencia fd_vstup~ 100Hz, s pôvodným kondenzátorom Cv1=C1. Teda na celkový priebeh spoločnej amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky na obrázku 6a má rozhodujúci vplyv vstupný derivačný obvod s kondenzátorom C1=100 nF.

Porovnanie obrázkov 4 a 6 ilustruje tiež rôzne amplitúdy signálu na výstupe tranzistorového stupňa po zapojení a bez zapojenia emitorového kondenzátora CE=C2.  Skutočne teda napäťový zisk Au obvodu závisí od kondenzátora CE a od odporu v emitore. (Funkciu výsledného emitorového odporu pri nízkych frekvenciách f < fd , keď impedancia kondenzátora 1/jwC2 je veľmi malá, hrá paralelné spojenie  odporu R2 a odporu R5).
 
 

Meranie v praktiku: kontrola dolnej hraničnej frekvencie

V tejto časti úlohy, podobne ako v predošlých meraniach, použite jednoduchý osciloskopický spôsob (F) kontroly vplyvu emitorovej kapacity CE=C2 na dolnú hraničnú frekvenciu fdemitor (frekvencia pri ktorej je vystupná amplitúda rovná 70% maximálnej amplitúdy pri frekvenciách okolo 1 kHz).

Pre signál s frekvenciou okolo 1 kHz určite aj napäťový zisk Au=Uout/U1  obvodu so zapojeným a odpojeným emitorovým kondenzátorom C2. Na záver pre kontrolu porovnajte odmeranú dolnú hraničnú frekvenciu fdemitor, spôsobenú emitorovou kapacitou CE=C2 s vypočítanou frekvenciou fdemitor na základe hodnôt súčiastok a parametrov tranzistora.
 
 
[Návrat]
 



 


u Vplyv ďalšej záťaže na prenos a zosilnenie obvodu

Posledná úprava zapojenia zosilňovača (obrázok 3a, resp. obrázok 3c) spočíva v pripojení záťaže RL. (Záťaž RL= R7, ktorá je pripojená cez oddeľovací kondenzátor Cv2=C4, môže byť interpretovaná ako vstup ďalšieho zosilňovacieho stupňa.)

Pri meraní amplitúdy výstupného signálu na výstupe out2 zapojenia na obrázku 3c (napríklad pre určenie výstupného odporu) si treba zvoliť frekvenciu signálu, pri ktorej sa nebude uplatňovať impedancia, predstavovaná kapacitou oddeľovacieho kondenzátora Cv2=C4. Dolná časť obrázku 7 znázorňuje priebeh amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky výstupného obvodu zosilňovacieho obvodu z obrázku 3c. Dolná hraničná frekvenciou fd= 1/(2pt) tejto charakteristiky závisí od časovej konštanty výstupu t=(Rvyst+RL)Cv2=(RC+RL)C4 . Ak je teda kondenzátor Cv2 vhodne zvolený je jeho impedancia |1/wCv2| pri správne zvolenej frekvencii merania zanedbateľne malá a na kondenzátore nedochádza k úbytku amplitúdy napätia.

Pre jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd použijeme rovnaký spôsob ako doporučený pri vstupnom derivačnom článku s kondenzátorom Cv1 (F). Postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakého referenčného prenosu (o hodnote A, napríklad pre dolnú charakteristiku na obrázku 7 pri frekvencii ~ 10 MHz) a prenosu Ad pri vhodne nájdenej nižšej frekvencii fd (ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad pri tejto frekvencii bude Ad=0,7A (F)). Napríklad na obrázku 7 pre frekvencie vyššie ako 200 kHz sa už neuplatnil vplyv výstupného derivačného článku C4RL a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora |1/wC4| nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C4  pre tento prípad).
 

Vplyv prenosových vlastnosti derivačného obvodu C4 R7 demonštrujú 2 priebehy na obrázoku 7 - jeden odmeraný pred a druhý za oddeľovacím kondenzátorom C4. Pri uvedenej voľbe súčiastok sa len časť spektra frekvencii signálu dostane z kolektora na výstup - out. Pre frekvencie f > fd~100 kHz je filter C4R7 priepustný (dolná charakteristika) a v tejto frekvenčnej oblasti predstavuje záťaž tranzistora RL paralené spojenie odporov R1 a R7. (V ľavej polovici hornej charakteristiky, v dôsledku veľkej impedancie kondenzátora |1/wC4| predstavuje záťažovací odpor tranzistora odpor RL=R1 a zosilnenie je väčšie. V pravej časti hornej charakteristiky je už obvod C4 R7 priepustný a v dôsledku menšieho výsledného zaťažovacieho odporu je amplitúda signálu menej zosilnená.)
 
 
 
obr.9b.
Obr. 7. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia z obrázku 3c, v ktorom je cez väzobný kondenzátor Cv2 = C4 pripojená záťaž RL = R7.
  • Horná charakteristika bola snímaná z kolektora tranzistora, tak ako napríklad charakteristika na obrázku 6b. 
  • Pre dolnú charakteristiku slúžil ako výstup až odpor záťaže RL = R7, teda prejavuje sa na jej priebehu vplyv článku Cv2RL. (Vo frekvenčnej oblasti kde článok prepúšťa signál ako hornopriepustný filter je badateľný pokles výstupnej amplitúdy, pretože pri malej impedancii 1/wCv2 sa stáva pracovným odporom zosilňovača paralelné spojenie odporv RL a RC
Nakoľko odpory RL= RC sú rovnaké  je v hornej časti spektra polovičný pokles amplitúdy. (V dolnej časti frekvenčného pásma pôsobia CR články s kondenzátormi Cv1=C1 a CE=C2 rovnako ako na obrázku 6b.) V dôsledku menšieho zosilnenia Au~4 so záťažou RL sa menej prejavuje Millerov jav a horná hraničná frekvencia je na obrázku 7 vyššia ako na obrázku 6 a obrázku 4, kde bolo vyššie zosilnenie Au.

 

Meranie v praktiku: kontrola vplyvu pripojenia záťaže

Na základe ilustrácie priebehu charakteristiky na obrázku 7 použite na kontrolu prenosu, podobne ako pri sledovaní vlastností vstupného filtra s kondenzátorom Cv1, jednoduchý osciloskopický spôsob kontroly (F) spočívajúci v jednorázovom stanovení dolnej hraničnej frekvencie fd (frekvencia pri ktorej je výstupná amplitúda rovná 70% amplitúdy v oblasti optimálneho prenosu). Filtračná funkcia kondenzátora Cv2 by sa mala overovať bez vplyvu ostatných derivačných článkov s kondenzátormi Cv1 a CE v obvode. Ak by boli parametre obvodu zvolené tak ako v simulovamom meraní na obrázku 7, tak rozhodujúci vplyv na dolnú hraničnú frekvenciu celého zapojenia bude mať práve kondenzátor Cv2, nakoľko frekvencia fdv2  je vyššia ako frekvencie fdv1  a fd emitor , ktoré boli odmerané predtým. Na záver ešte nezbudnite porovnať odmeranú dolnú hraničnú frekvenciu fdv2  s hodnotou vypočítanou na základe hodnôt súčiastok a parametrov tranzistora.
 
 
[Návrat]
 


q Záverečné zhodnotenie merania

Celkom na záver treba ešte pre kontrolu porovnať odmerané údaje s i vypočítanými, najmä:
  • parametre tranzistora na základe odmeraných jednosmerných napätí UE, UB, UC, odpormi deliča RB1=R3, ,RB2=R4,,RC=R1,,RE=R2, a RL=R7, RB .
 
Prúd (F) deliča Id=UB/RB2
Bázový prúd IB=(Ucc-UB)/R B1-Id
Emitorový prúd IE=UE/RE
Kolektorový prúd IC=(Ucc-UC)/RC
Prúdový zosilnovací činiteľ bF = IC/IB v pracovnom bode tranzistora
Strmosť(F) gm[S]=0,04IC[mA]
Vstupný odpor náhradného obvodu tranzistora rp=b0/gm
Náhradný odpor RB12=(R B1R B2)/(R B1+RB2)=RB1||RB2
  • vstupný odpor Rvst ,výstupný odpor Rvyst a napäťový zisk AuT Fsamotného tranzistora (pri odpojenom RL a pri RB=0 bez emitorového kondenzátora CE)::
 
Rvst=RB1||RB2||[rp+RE(bF+1)] 
Rvyst=RC
AuT=U2/Ub~RC/RE
  • vstupný Rvst ,výstupný odpor Rvyst a napäťový zisk AuT F samotného tranzistora (pri odpojenom RL a pri RB=0 s emitorovým kondenzátorom CE)::
 
Rvst=R1||R2||rp
Rvyst=RC
AuT=U2/Ub~gmRC
  • dolné hraničné frekvencie fd spôsobené derivačnými článkami s kondenzátormi Cv1, Cv2 a CE:
 
fd1=1/(2pCv1(RB+Rvst)),      kde Rvst=RvsT||RB1||RB2
fde=1/(2pCERE)), resp. (F)
fd2=1/(2pCv2(RL+Rvyst))

A nezabudnite sa pochváliť, resp. uviesť príčiny, ktoré ovplyvnili Vaše merania.



Literatúra ( základná, v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy):
 
Dušan Kollár: Praktikum z elektroniky a automatizácie, skriptá MFFUK, 1991 - úlohy: 1c9, 1c11, resp aj 1c5 a 1c6
Dušan Kollár: Elektronika a automatizácia 1, skriptá MFFUK, 1990, str. 143 - 149.

 
 
[Návrat]