Úloha SE

Tranzistor v zapojení SE


µ Náhradný obvod tranzistora pre veľký signál.

Tranzistor - polovodičová súčiastka s tromi elektródami, slúžiaca na zosiľňovanie a prepínanie signálov (v kremíkovom alebo germániovom prevední) môže byť P-N-P alebo N-P-N typa, ako ilustruje obrázok 0aa. Principy funkcie tranzistora (F) ako aj pracovné podmienky pre režim  zosilňovača a spínača boli už spomenuté v úvodnej úlohe  U1 (F).
 
obr.7a. Obr. 0a 
  1. Schématická značka bipolárneho tranzistora;
  2. Diódový náhradný obvod;
  3. Náhradný obvod bipolárneho tranzistora pre veľký signál. Zdroj prúdu IC=bFIB. charakterizuje výstupnú charakteristiku IC= f(UCE), ktorá prestavuje nevodivý PN prechod báza-kolektor. (Kvôli zopakovaniu pripomínam, že charakteristickou vlastnosťou prúdového zdroja je vysoký vnútorný odpor RCE, ktorý spôsobuje, že prúd IC z tohto zdroja prakticky nezávisí od napätia UCE, takže zobrazením tejto charakteristiky je rovnobežka s osou UCE). 

Nutnou podmienkou pre správnu funkciu tranzistora je nastavenie jednosmerných prúdov IC a IB tak, aby P-N prechod báza emitor bol polarizovaný vo vodivom smere a P-N prechod báza kolektor bol polarizovaný v nevodivom smere (diódový náhradný obvod tranzistora na obrázku 0ab). Základnou vlastnosťou tranzistora je, že jeho kolektorový prúd IC je násobkom bázového prúdu IB. Ich pomer bF= IC/IBsa nazýva koeficient prúdového zosilnenia (v zapojení so spoločným emitorom - lebo v tomto zapojení sa využíva spôsob ovládania prúdu  IC pomocou prúdu IB. Inou možnosťou na ovládanie tranzistora je spôsob ovládania prúdu  IC=aF IE pomocou prúdu IE. Pritom medzi koeficientami prúdového zosilneni platí vzťah bF=aF/(1-aF). Presný názov koeficientovi prúdového zosilneni bF a aF má ešte doplnok v stave výstupu nakrátko - teda napr. koeficient prúdového zosilneni bF v zapojení so spoločným emitorom v stave výstupu nakrátko - čím sa zdôrazňuje jeho nezávislosť od voľby odporu v obvode kolektora.)

Obrázok 0a1 ilustruje ako sa mení výstupný prúd IC pri zmene vstupného napätia UBE (prevodová charakteristika), poprípade ako sa pri skokovej zmene vstupného napätia UBE menia výstupné charakteristiky . Vstupná charakteristika na obr. 0a2 potvrdzuje fakt, že cez vstup tranzistora tečie prúd podobne ako cez vodivú diódu. 
 
Obr. 0a1 - prevodová charakteristika (strmosť gm=(DIC/DUBE) odmeraná pri konštantnom napätí UCE=konst) a výstupná charakteristika (kolektorový prúd len málo závisí od zmeny UCE  => vysoký výstupný odpor rCE =DUCE /DIC, odmeraný pri konštantnom napätí UBE=konst. V reálnych zapojeniach je väčšinou rCE>>RC.)

 
Obr. 0a2 - vstupná charakteristika. (vstupný odpor rBE=DUBE/DIB, odmeraný pri konštantnom napätí UCCE=konst. )




Na určenie závislosti prúdu IC od napätia UBE  v tranzistore (v  ktorom  sú správne polarizované  jeho PN  prechody báza-emitor a báza -kolektor, takže prúd medzi emitorom a kolektorom tečie prúd IC, amplitúda ktorého závisí od napätia UBE medzi bázou a emitorom , poprípade od  prúdu IB) sa často používa Ebersov-Mollov vzťah
 
IC=IS[exp(UBE/UT) - 1] , v ktorom
UT=kT/q=25,3mV "teplotné " napätie pri izbovej teplote T=300K.
q - náboj elektrónu 1,6. 10-19C
T - absolutná teplota v K
k - 1,38.10-23 J/K - Boltzmannova konštanta
IS- nasýtený  záverný prúd cez emitorový PN prechod tranzistora (závisí od T). V aktívnej oblasti  (kde je IC= bFIB tranzistor pracuje ako zosilňovač) je IC>>IS a člen -1 možno zanedbať.
Obr. 0a3 Závislosť prúdu IC od napätia UBE - prevodová charakteristika tranzistora.
Obr. 0a4.Závislosť súčiniteľa bF od prúdu IC (Označenie na obrázku :h21e=bF)

Z Ebersovho-Mollovho vzťahu plynú niektoré zaujímavé uzávery pre voľbu zapojenia tranzistora, ktoré zabezpečí vhodné pracovné podmienky tranzistora (ilustrované na obr. 0a5, obr. 0ad, obr. 0ae, obr. 0af):

  • Na desaťnásobnú prúdu zmenu D IC treba zmenu napätie medzi bázou a emitorom DUBE~60mV => zabezpečiť napäjanie bázy z "tvrdého" zdroja, napr. z deliča, ktorého prúd Id~(5-10)IB.
  • Z hľadiska vstupujúceho prúdu do  emitora  sa tranzistor  teda chová podobne ako vodivá dióda s  odporom  re=1/gm=UT/IC=25/IC{pre IC [mA] bude v  re[W]} alebo tiež možno povedať, že prenosová vodivosť gm=1/re , ktorá sa volá strmosť  gm=(D IC/DUBE) odmeraná pri konštantnom napätí UCE=konst charakterizuje citlivosť prúdu IC na zmeny vstupného napätia UBE . Grafické vyjadrenie závislosti IC=f(UBE) sa nazýva prevodová charakteristika tranzistora a ako ilustruje obrázok 0a3 je vhodne popísaná exponencialnou funkciou v širokom rozsahu prúdov (obyčajne od nA do mA). Pre porovnanie: zo závislosti  bF od prúdu IC z obrázku 0a4 je zrejmé, že pre nastavenie pracovných podmienok tranzistora je voľba založená len na bF nie vždy lineárna.
  • Závislosť napätia UBE od teploty. Nakoľko prúd  IS závisí od teploty zmenšuje sa DUBE~2,1mV/°C. Už aj zmena DUBE  o -2,1mV pri zvýšení teploty o 1°C môže spôsobiť pri zosilnení Au  veľký posun (-2,1*Au mV) jednosmerného pracovného napätia na kolektore UC.
  • Tzv. Earlyho efekt - hoci veľmi málo ale UBE pri stálom prúde IC závisí aj od UCE . Tento jav spôsobuje zmena efektívnej šírky bázy a je približne   DUBE~-0,001DUCE. Earlyho efekt možno minimalizovať voľbou UB>UBE>>0,6V (=>> zvýšenie napätia UB~UE+0,6V pomocou zapojenia odporu RE do emitora) . 


Pre nastavenie jednosmerných pracovných podmienok tranzistora alebo pri veľkých skokoch amplitúdy signálu (ube > 5mV) nie je možné pokladať tranzistor za lineárny prvok. Vhodný náhradný obvod možno skonštruovať pomocou aproximácie charakteristík tranzistora lomenými úsečkami, v ktorom sa využíva fakt (ilustrovaný na obrázku 0a1, 0a2), že ak má tranzistor fungovať ako zosilňovač musí byť jeho PN prechod BE zapojený vo vodivom smere, kde má chrakteristiku podobnú dióde (s prahovým napätím UBE) a jeho PN prechod CE musí byť zapojený v nevodivom smere, kde jeho charakteristika pripomína zdroj prúdu (náhradný obvod  zodpovedajúci takým parametrom je na obrázku 0ac).

 Obr. 0a5. Zapojenie tranzistorového spínača - najjednoduchšie zapojenie, ktoré zabezpečuje polarizovanie PN prechodov tranzistora tak, aby pre majoritné nosič náboja bol prechod  BE polarizovaný vo vodivom smere a prechod CB polarizovaný v závernom smere. S hľadiska vlastností spínača požadujeme, aby na kolektore bolo malé napätie (napätie nasýtenia Us~0,05-0,2V), čo v danom zapojení možno splniť voľbou tranzistora s bF~100.

Spôsob zapojenia tranzistora s uzemneným emitorom (pri RE=0) na obr. 0a5 má rad nedostatkov, predovšetkým:

  • Nízke napätie UB~0,6V, ktoré nezabezpečuje dostatočnú stabilitu kolektorového prúdu IC pri zmene teploty;
  • Nelinearitu zosilnenia spôsobenú príliš veľkým zosilnením signálov s väčšou amplitúdou (pre veľké zmeny kolektorového prúdu DIC v okolí pracovného bodu už nemožno pokladať tranzistor za lineárny prvok). 
Zapojenia na obrázkoch 0ad - 0ag ilustrujú rôzne úpravy zapojenia tranzistora SE, založené na vložení rezistora RE do emitorového obvodu a tiež napájania bázy z deliča (F). Zosilnenie napätia AuT=RC/( re+RE) v takomto obvode je menšie (než v obvode s RE=0) v dôsledku pôsobenia zápornej spätnej väzby (signál na emitorovom odpore zmenšuje amplitúdu signálu na vstupe). Zapojením kondenzátora CE paralelne s rezistorom RE možno v určitom frekvenčnom pásme potlačiť vplyv zápornej zpätnej väzby (uvedené príklady ilustrujú rôzne spôsoby ako vhodne ovplyvniť zosilnenie).
 
 Obr. 0ad. Zapojenie  v ktorom je z hľadiska jednosmerného napájania zabezpečené vyššie napätie na báze ako  0,6 V, ktoré je typické pre kremíkový tranzistor z uzemneným emitorom (nie so spoločným emitorom ale pri RE=0). Nutnou súčasťou zapojenia je delič, ktorý vytvára potrebné predpätie.

 
Obr. 0ae. Obdoba zapojenie  na obr. 0ad v ktorom sú  podmienky pre nastavenie pracovného bodu rovnaké z hľadiska jednosmerného a striedavého signálu. Nutnou súčasťou zapojenia je delič, ktorý vytvára potrebné predpätie tak, že prúd Id~(5-10)IBcez delič R1-R2 je omnoho  väčší ako jednosmenrý prúd IB cez bázu. Kolektorový odpor bol zvolený tak, aby  napätie UC=0,5Ucc (IC =10mA, => gm=0,4S, re=1/gm=25W). Nedostatkom je pomerne malý RE , preto aby zosilnenie AuT=RC/( re+RE) nebolo (pôsobením zápornej spätnej väzby na RE) príliš malé. 

 
Obr. 0af.  Obdoba zapojenie  na obr. 0ad a obr. 0ae, v ktorom sú  podmienky pre nastavenie pracovného bodu odlišné z hľadiska jednosmerného a striedavého signálu (len časť emitorového odporu RE2=820W je "šuntovaná " kondenzátorom). Jednosmerné podmienky voľby pracovného bodu tranzistora sú obdobné ako na obr. 0ae. Odpor RE1=180W  bol zvolený tak, aby zosilnenie AuT=RC/(re+RE)~50. 

 
Obr. 0ag. Obdoba zapojenie  na obr. 0af,  v ktorom sú iným spôsobom vytvorené odlišné podmienky pre nastavenie pracovného bodu  z hľadiska jednosmerného (RE1=1kW) a striedavého signálu ( ako RE figuruje  kombinácia RE1=1kW  paralelne s odporom RE2=180W - "šuntovaná " kondenzátorom). Jednosmerné podmienky voľby pracovného bodu tranzistora sú obdobné ako na obr. 0ae. Odpor RE1=180W  bol zvolený tak, aby zosilnenie AuT=RC/(re+RE)~50. 

 Obr. 0ah Pôsobenie emitorového kondenzátora CE na frekvenčnú závislosť napäťového zosilnenia (napäťový prenos). Záporná spätná väzba zmenšujúca zosilnenie AuT=RC/(re+RE) nebude pôsobiť ak ZE=RE||(1/jw CE)~0.

Pre voľbu vhodného emitorového kondenzátora CE vo vyššie uvedených zapojeniach, ktorý by potlačil pôsobenie spätnej väzby po dolnú hraničnú frekvenciu fd treba splniť podmienku CE~gm/(2pfd).
 
[Návrat]
 



µ Náhradný obvod tranzsitora pre malý signál.
 
obr.7b. Obr. 0b. Náhradný obvod tranzistora pre malé signály; 
  1. s prúdovým zdrojom ic=b0ib ; 
  2. s prúdovým zdrojom ic=gmup  ; 
  3. vf model, doplnený o ďalšie elementy, ktoré umožnujú charakterizovať správanie tranzistora pri rýchlych zmenách signálu. 

  4. (Označenie na obrázku :
    upi = up ; rpi = rp; Cmi=Cm ; Cpi = Cp.)
     

Náhradný obvod tranzistora na obrázku 0b_a a 0b_b vyplýva zo zjednodušeného vzťah pre závislosť malých zmien prúdov bázy iB=f(uBE, uCE) a kolektora iC=f(uBE,uCE) od zmien napätia uBE a uCE, v okolí pracovného bodu tranzistora, ktorý má nastavené stále jednosmerné napätie UCE a UBE
 
diB=ib=(diB/duBE)duBE+(diB/du)duBE=(ube/rp)+(ubeSr)~ube/rp
diC=ic=(diC/duBE)uBE+(diC/du)duBE=(gmube)+(ube/rCE)~gmube

Vo výslednom zjednodušenom vzťahu
 
 ib~ube/rp
 ic~gmube

boli zanedbané parametere - spätná vodivosť Sr ~ 0, ktorá sa uplatňuje len pri vysokých frekvenciach a výstupná vodivosť 1/rCE ~ 0 (napr. pre NPN tranzistor, cez ktorý tečie jednosmerný kolektorový prúd IC býva rCE ~ 100/IC). Okrem toho namiesto diferencialne malých zmien, napríklad prúdu diB , bola kvôli jednoduchšiemu zápisu použitá amplitúda malého striedavého signálu, ktorá charakterizuje túto zmenu prúdu ib. (Kvôli úplnosti treba ešte uviesť, že v uvedenom vzťahu členy s duBE  sú definované pri konštantnom napätí UCE  a členy s duCE  sú definované pri konštantnom napätí UBE ). Náhradný obvod skonštruovaný na základe finálnych vzťahov je zobrazený na obáráku 7b v dvoch modifikáciach (0b_a, 0b_b), ktoré sú však rovnocené (nakoľko gm=b0/rp) a použiteľné pre bipolárny a aj unipolárny tranzistor (FET). Tento náhradný obvod sa často žargonovo nazýva nf model tranzistora pre malý signál, nakoľko dobre charakterizuje vlastnosti tranzistora v oblasti stredných frekvencii t.j. v okolí 500Hz až 1kHz.



Príklady použitia náhradného obvodu pre malý signál.

Príklad 1.
 
Obr. 0bd1. Najjednoduchšie zapojenie zosilňovača s tranzistorom SE a jeho náhradný obvod; 
  1. Zapojenie obvodu ;
  2. Postup pri tvorbe náhradného obvodu, ktorý je založený na aplikácii principu superpozície v lineárnych obvodoch. (zámena nezávislého napájacieho zdroja napätia jeho náhradnými obvodom => skratom) 
(Označenie na obrázku :upi = up ; rpi = rp.

 
Obr. 0bd2. Výsledný náhradný obvod zapojenia z obr. 0bd1a 

(Označenie na obrázku: 
upi= up ; rpi= rp)

 

Príklad 2.

V zapojení podľa obrázku 0bd1a, v ktorom je Ucc=12V, RB=470kW, RC=5kW, Rg=5kW
bF=50 určite základné vlastnosti zosilňovača (s kremíkovým tranzistorom).

Jednosmerný kolektorový prúd :
IC=bF(Ucc-0,6)/RB =50(12-0,6)/470000=1,2mA

Prametre tranzistora za predpokladu, že b0=bF:
Strmosť: Odpor medzi bázou a emitor:
gm=0,04*IC=40*1,2=48mS rp=b0 /gm ~ 1kW

Za predpokladu správnej voľby väzobného kondenzátora C1 možno pomocou náhradného obvodu na obrázku 0bd2 vypočítať ďalšie potrebné parametre, ktoré sú charakteristické pre uvedené zapojenie zosilňovača:
 
Napäťový zisk celkový: Napäťový zisk tranzistora:
Au=-b0 RC/(Rg+rp)=-50*5/(1+1)=-125 AuT=-b0 RC/rp=-gmRC=-RC/re~-250

Pri takomto veľkom zisku AuT >100 treba skontrolovať aj platnosť  zjednodušujúcej podmienky, ktorú sme použili pri návrhu náhradného obvodu - či možno neuvažovať odpor rCE~100/IC~80kW. Skutočné zosilnenie AuT=(-gm(RC||rCE) ~-188  je teda menšie ako -250.
 
Vstupný odpor: Výstupný odpor:
Rvst = rp~ 1kW Rvyst =  RC~ 5kW

Nakoniec kontrola vhodnosti použitia lineárneho náhradného obvodu tranzistora: 
Za predpokladu RB ||rp~rp a požiadavke |up|<<kT/q~25mV (teda napr. ak žiadame |up|~5mV) môže byť maximálna amplitúda z generátora ug=up(Rg+rp)/rp~10mV. Táto hodota teda určuje hranice "malosti signálu" pre náhradný obvod tranzistora v oblasti  malého signálu.
 


Príklad 3.
 
Obr. 0be0 Modifikácia zapojenia zosilňovača s tranzistorom SE s emitorovým odporom .

 
Obr. 0be1. Postup pri tvorbe náhradného obvodu zapojenia z obr. 0be0.

 

Z hľadiska ďalšieho zjednodušenia obvodu na obr. 0be0, resp. 0be1 treba upraviť zdroj prúdu gmube tak, aby bol úmerný nie napätiu ube na odpore rbe ale skutočnému vstupnému napätiu u1 na vstupe tranzistora Rvst= rbe/(rbe+(b0+1)RE . Nakoľko pomer
 
ube /u1= rbe/(rbe+(b0+1)RE) ~ re/(re+RE) ;
kde re = rbe /(b0+1) 

možo vyjadriť:
 
gmube = gmu1re/(re+RE) =a0u1/(re+RE) ~ g'mu1

a na základe toho v zapojení na obrázku 0be1 nahradiť prúdový zdroj gm upraveným prúdovým zdrojom (obr. 0be2) g'm=a0/(re+RE)~1/((1/gm)+RE) a tak dosiahnuť rozdelenie obvodu na vstupnú a výstupnú časť podobne ako v náhradnom obvode na obr. 0bd2.
 
Obr. 0be2. Výsledný náhradný obvod zapojenia z obr. 0bd , formálne rovnaký ako náhradný obvod na obr. 0bd2.

(Označenie na obrázku: 
upi=up ; rpi = rp;
beta=b0; alfa=a0)



Úprava náhradného obvodu pre oblasť vysokých frekvencii.

Náhradný obvod na obrázku 0b_c, ktorý je doplnený o medzielektródové kapacity (obr. 0bh) vystihuje správanie sa tranzistora pri vyšších frekvenciach (<160MHz) a žargonovo sa nazýva vf model tranzistora pre malý signál. V náhradnom obvode tranzistora na obrázku 0b_c charakterizuje:

  • Cm kapacitu medzielektródového PN prechodu kolektor-báza, polarizovaného v závernom smere. Veľkosť tejto kapacity je v tranzistore malá Cm ~ 2 - 5 pF.
  • Cp kapacitu medzielektródového PN prechodu báza-emitor. Táto kapacita charakterizuje rýchlosť difúzie minoritných nosičov náboja cez oblasť bázy tranzistora. Kapacita Cp lineárne závisí od prúdu cez tranzistor a jej veľkosť býva niekoľko sto pF.
  • rpvstupný odpor bipolárneho tranzistora, v zapojení SE rp=rbe=(d uBE/diB)=b0/gm a je definovaný pri konštantnom napätí UCE = konst.
  • rx odpor medzi vývodami bázy a jej efektívnou oblasťou, cez ktorú difundujú minoritné nosiče náboja. Pri nízkych frekvenciach je rx~ rp/10, pri vysokých frekvenciach je rx~25W .
  • gm strmosť gm=(d iC/duBE) odmeraná pri konštantnom napätí UCE = konst. Parameter gm nezávisí od individuálnych vlastností jednotlivých tranzistorov. Pre praktické použitie sa využíva závisloť gm[S]~0,04IC[mA]=IC[mA]/25=1/re od nastavenia pracovného režimu, reprezentovaného jednosmerným prúdom cez kolektor IC. Odpor re=1/gm reprezentuje vnútorný odpor prechodu  emitor báza pri pohľade zo  strany emitora. Pri pohľade zo strany bázy sa odpor prechodu báza emitor javí ako rbe=rp= b0re.
[Návrat]
 




µ  Prúdový zosiľňovací činiteľ b0 v zapojení SE.
Prúdový zosiľňovací činiteľ b0v zapojení so spoločným emitorom (SE) bol definovaný v tzv. stave nakrátko, teda pri záťaži v obvode kolektora RC=0. 
 
Obr. 0bf. Zapojenie pomocou, ktorého sa definuje prenos prúdu b(w) v zapojení tranzistora so spoločným emitorom v stave nakrátko (teda pri záťaži v obvode kolektora RC = 0).

Modul prenosu  prúdu |b(w)| :
 
|b(w)|=b0/[1+(2p f rp(Cp+Cm))]0,5

nie je konštantný a zmenšuje sa pri vyššich frekvenciach. Z praktického hľadiska je dôležité poznať hornú hraničnú frekvenciu tranzistora fb, teda frekvenciu po ktorú môžme predpokladať, že modul prúdov0ho zosilňovacieho činiteľa |b(w)| je stály. Pri frekvencii fb, podobne ako pri hornej hraničnej frekvencii dolnopriepustného RC článku, je
 
|b(w)|=b0/(2)0,5

Iná charakteristická frekvencia je tranzitná frekvencia fT
 
fT =b0fb , pri ktorej je |b(w)|=1.
Obr. 0bg. Typická frekvenčná závislosť prúdového zosilnenia |b(w)| pri skrate na výstupe (pre zapojenie podľa obrázku Obr. 0bf) pri b0 =150 a fT = 100MHz.

 
[Návrat]
 



u Millerova kapacita.
 
 
Obr. 0bh Ilustrácia medzielektródových kapacít v tranzistore: 
Ccb = Cm
Cbe =  Cp  a 
CL - kapacita reprezentujúca kapacitu záťaže a tiež kapacitu prechodu Cce (kvôli zjednodušeniu ju neuvažujeme v ďalšom, nakoľko ju možno zahrbúť do kapacity ďalšieho vstupu); 
RL - odpor v sebe zahrnuje RC a odpor záťaže. 

Samozrejme v praktických zapojeniach zosilňovačov sa nepoužíva stav nakrátko (v ktorom je RC=0 a pomocou ktorého bol zadefinovaný prúdový zosiľňovací činiteľ b0 v zapojení so spoločným emitorom). Takýto stav je vhodný len na zadefinovanie b0 a na objasnenie vplyvu mezielektródových kapacít Cp a Cm na hornú hraničnú frekvenciu tranzistora:
 
fb=1/[2prp(Cp+Cm)],

poprípade na odhad kapacity Cp na základe známych katalógových údajov Cm , fT a b0.
 
Cp~[b0/(2prpfT) -Cm

V dôsledku pripojenia nenulového odporu RC môže mať zapojenie tranzistora se napäťové zosilnenie Au (pre pripad s RE=0 je Au=gmRC=RC/re). Nepriaznivým dôsledkom je však zníženie hornej hraničnej frekvencia tranzistora v tomto zapojení:
 
fhb=1/[2p rp(Cp+Cm(1+Au)]=1 /[2p rpCM ]

Popísaný jav sa nazýva Millerov efekt a fiktívna kapacita Millerova kapacita:
 
CM=Cp+Cm(1+Au)
Obr. 0bh. Aproximácia frekvenčnej závislosti zosilnenia zapojenia tranzistora SE pomocou náhradnej kapacity CM.

Na minimalizovanie vplyvu Millerovej kapacity možno použiť zapojenie:

  • so spoločnou bázou (kapacitu Ccb = Cm možno chápať ako súčasť kapacity záťaže C F obr. 0bji.);
  • so spoločným kolektorom (sledovač - u ktorého v dôsledku zosilnenia Au~1 sa Millerov efekt neprejavuje  F obr. 0bji.); 
  • kombinované zapojenia ako napr. zapojenia na obrázku 0bi a obrázku 0bj;
  • so špeciálnymi spínacími tranzistormi s malými kapacitami  Cpa Cm a vďaka vhodnejj montáži aj malou kapacitou CL;
  • s malým odporom RC (a teda zapojenia pracujúce pri veľkom prúde IC). 
Obr. 0bi  Zapojenie zosilňovača s emitorovou väzbou, ktoré možno interpretovať ako emitorový sledovač (SK) s nasledným tranzistorom v zapojení SB a preto je vplyv Millerovho javu neprejavuje. Obr. 0bji. Náhradné obvody zapojení u ktorých sa neprejavuje Millerov jav:
  1.  So spoločnou bázou (SB),
  2.  Emitorového sledovača (SK)

 

 

Obr. 0bj. Zapojenie nazývané kaskóda, u ktorého dolný tranzistor v zapojení SE má ako zaťažovací odpor nízky odpor re2 vstupu zapojenia SB (=> má malé zosilnenia Au1~re2 /re1~ -1) a preto je vplyv Millerovho javu tiež minimálny. (Nakoľko však Au2~RL/re2 je celkové zosilnenie Au~Au1*Au2~ -RL /re1  - rovnaké ako 1 tranzistora SE.)

Zmena hornej hraničnej frekvencie z ideálnej wb=2pfb v stave nakrátko na reálnu whb=2pfhb v zapojení s RC<>0 má napríklad pri zosilňovaní impulzov za následok dodatočné predĺženie trvanie čela (tca=2,2t) impulzu (obrázok 5) v dôsledku predĺženia časovej konštanty o Dthb:
 

Dthb=thb-tb=(1/whb)-(1/wb ) =rpCmAu .



Príklad na odhad zosilnenia tranzistora v oblasti vysokých frekvencii.
 
Obr. 0bk. Príklad zapojenia časti vysokofrekvenčného zosilňovača, v ktorom predpokladáme správne nastavenie jednosmerných pracovných podmienok (predovšetkým vhodného predpätia na vstupoch in1 a in2). 

Preanalyzujme vlastnosti tranzistora Q3 (na obrázku 0bk) v oblasti vysokých frekvencii. Tranzistor Q3 typu 2N4124 s parametrami Cm~ 2,4pF pri 2,5V, b0~ 250 a fT~300MHz  (obr. 0bl). Kapacita na výstupe CL~2pF. Záťažou tranzistora je jeho odpor v kolektore RL=R3~1kW. Ako zdroj signálu slúži predchádzajúci stupeň diferenčného zosilňovača s odporom v kolektore Rg=R2~8,2kW. Na vstupe náhradného obvodu pôsobí kapacita Cp  (zistená prepočtom Cp~[b0/(2p rp fT) - Cm]=50pF) a vstupný odpor rp (určený z rp= b0/gm=b0/(0,04IC)=2500W (pri prúde IC=2,5mA).

  1. Napäťový zisk tranzistora Q3=R3/re~100 nakoľko re=1/gm=10W . Na základe parametrov na výstupe (CL+Cm=2,4pF+2pF a odporu R3=1kW ) môže náhradný RC obvod na výstupe (v prípade tranzistora s ideálnymi vysokofrekvenčným zosilnením) prenášať bez zoslabenia nanajvýš frekvenciu:

  2.  
    f-3dB=1/[2pR3 (CL+ Cm )]~40MHz
  3. Reálne vysokofrekvenčné vlastnosti tranzistora charakterizuje jeho Millerova kapacita CM=Cp+Cm+CmAu=53pF+240pF paralelne pripojená k vstupnému odporu rp=b0re=2500W .

  4.  
  5. S hľadiska náhradného obvodu na obr.0bl vplyv Millerovej kapacity CM na zosilnenie tranzistoru s kolektorovým odporom R3 (a teda zosilnením Au=100) charakterizuje horná hraničná frekvencia
fhb =1/[2p(rp||R2)CM ]~280kHz

 
Obr. 0bl. Náhradný obvod výstupnej časti zapojenia z obr. 0bk s tranzistorom Q3:
  • Rg=R2~8,2kW odpor náhradného zdroja signálu;
  • RL=R3~1kW záťaž v kolektore tranzistora Q3 ;
  • CL=2pF kapacita výstupu
  • Cp+m = Cp + Cm =53pF .

Zhodnotenie použiteľnosti zapojenia z príkladu:

Zrejme je zapojenie tranzistora Q3 z hľadiska zosilňovania signálov s vysokou frekvenciou navhnuté nesprávne, nakoľko fhb<<f-3dB. Zlepšiť ho možno napríklad:

  • zmenšením výsledného odporu rp||R2,
  • voľbou tranzistora s vyššou tranzitnou frekvenciou fT,
  • zmenšením vplyvu CmAu , napríklad použitím menšieho odporu RC= R3 ,
  • voľbou tranzistora v inej konfigurácii ako SE, napr. (obr. 0bm).
Obr. 0bm Zjednodušené principy zapojení vysokofrekvenčných zosilňovačov:
  1. Sledovač + SE
  2. SE+SB
  3. Sledovač+SB

Ako kompromisné riešenie na potlačenie Millerovho javu sa často tiež používa čiastočná korekcia zosilnenia v oblasti vysokých frekvencii, napr. podľa obrázku 0bn, v ktorom indukčnosť v sérii s odporom RC čiastočne potláča pôsobenie Millerovej kapacity a tak zvyšuje zosilnenie v oblasti vysokých frekvencii (Podrobnejšie možno tento jav pozorovať v úlohe U10.)
 
Obr. 0bp. Korekčná indukčnosť (niekoľko mH) v obvode kolektora kompenzuje vplyv Millerovej kapacity a tak čiastočne zlepšuje zosilňovanie signálov s vysokou frekvenciou.

 
[Návrat]
 


µ Cieľ tejto úlohy praktika.

Cieľom úlohy je demonštrácia funkcie bipolárneho tranzistora v zapojení so spoločným emitorom (SE), predovšetkým overienie:

Správneho nastavenia statických (jednosmerných) pracovných parametrov tranzistora;
funkcie vstupného filtračného CR článku s kondenátorom  Cv1 ;
funkcie kondenzátora CE  v emitorovom obvode tranzistora;
vplyvu ďalšej záťaže (pripojenej cez kondenátorom Cv2;) na prenos a zosilnenie obvodu;
vplyvu Millerovej kapacity CM  náhradného modelu tranzistora.
Postup merania ako aj spôsob určenia vstupného a výstupného odporu a spôsob návrhu vhodnej kapacity oddeľovacích kondenzátorov je obdobný ako v úlohe emitorový sledovač (F). Z hľadiska postupnosti výkladu pre lepšiu zrozumiteľnosť textu by jeho čítanie možno malo predchádzať tomuto textu. (Bohužiaľ v praktiku nie je možné zabezpečiť pre všetkých poslucháčov rovnakú logickú postupnosť merania úloh - od jednoduchších k zložitejším.)

V ďalšej časti textu bude  postupne :

  • objasnený proces zosilňovania  v tranzistore (odelene pre malé a veľké amplitúdy signálu) a popísaný vhodný náhradný obvod tranzistora (nf model tranzistora pre malý a veľký signal);
  • analyzované príčiny poklesu prenosu zosilňovača:
    • v oblasti vysokých frekvencii (vf model tranzistora);
      v oblasti nízkych frekvencii (vplyv kondenzátorov Cv a CE).




    q Nastavenie jednosmerných pracovných podmienok tranzistora v praktikovej úlohe.
    Na obrázku 1a je príklad zapojenia zosilňovacieho obvodu s tranzistorom, ktoré má záťaž pripojenú v kolektorovom obvode, signál sa odoberá z kolektora a emitor býva pripojený buď priamo na zem alebo nepriamo na zem pomocou malej impedancie. Emitorový obvod je teda jednak súčasťou vstupného a tiež aj súčasťou výstupného obvodu. Takéto zapojenie sa nazýva zapojenie so spoločným emitorom .

    Pravdepodobne sa v texte uvedené zapojenia simulovaných obvodov budú odlišovať hodnotami súčiastok od zapojení, ktoré si vlastnoručne zhotovíte. Ovšem na základe v ďalšom uvedeného postupu predpokladám, že sa Vám podarí dosiahnuť podobné výsledky meraní.

    Okrem súčiastok sú na obrázku 1a uvedené aj odmerané napätia pomocou jednosmerného voltmetra - jednosmerného napätia na báze, kolektore a emitore tranzistora ( F UB=1,7V, UC=7,8V a UE=1,08V). Pomocou týchto odmeraných napätí a s pomocou odporov príslušných rezistorov možno určiť prúdy cez bázu a kolektor, ako  ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (ako napr. statický zosilňovací činiteľ bF  v zapojení SE, strmosť gm , vstupný odpor rp  a pod. => obrázok 0a, 0b F). Pomocou takto určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať ďalšie parametre zosilňovača (napätový zisk, vstupný a výstupný odpor zapojenia a pod. ktoré sa budú v rámci úlohy kontrolovať.) Na záver referátu potom treba vypočítané charakteristické parametre zosilňovacieho obvodu porovnať s odmeranými. Parametre tranzistora by mali byť podobné údajom uvedeným na obrázku 1b, poprípade na obrázku 3b.
     
    obr.1. Obr. 1 a.  Zapojenie tranzistorového obovodu so spoločným emitorom a s napájaním bázy tranzistora pomocou odporového deliča R3 - R4, v dôsledku čoho nemôže byť emitor uzemnený priamo ( na obrázku 1a cez odpor R2 , poprípade aj paralelne cez odpor R5  a kondenzátor C2); 

     

     

    Obr. 1b. ilustrácia výpisu nameraných hodnôt simulovaného merania a parametrov náhradného obvodu tranzistora Q1 v zapojení na obr. 1a. Kvôli zjednodušeniu bol v uvedenom meraní použitý jednoduchší nf náhradný obvod tranzistora Q1 s kapacitami jeho PN prechodov Cp  = 0 a Cm = 0 a ideálnymi frekvenčnými vlastnosťami (veľmi vysokou tranzitnou frekvenciou fT(F).
    Symbol ./* požitý v tabuľke upozorňuje, že bol použiý nf model tranzistora.

    NAME  Q_Q1 
    MODEL  Q2N2222 
    IB  6.74E-06 
    IC  1.08E-03
    VBE  6.46E-01 
    VBC  -6.11E+00 
    VCE  6.76E+00 
    bF = BETADC  1.60E+02 
    gm = GM  4.15E-02 
    rp  = RPI  4.26E+03 
    RX  0.00E+00 
    RO  7.44E+04 
    Cp = CBE  0.00E+00 /*
    Cm= CBC  0.00E+00 /*
    CJS  0.00E+00 /*
    b0 = BETAAC  1.77E+02 
    CBX  0.00E+00
    fT = FT  6.61E+17 /*

     
     
    obr.2.
    Obr. 2. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia z obrázku 1a, na ktorú má (nakoľko emitorový kondenzátor CE nie je pripojený) rozhodujúvi vplyv vstupný obvod s kondenzátorom Cv1=C1 - čo demoštruje podobnosť charakteristik odmeranej na báze a na výstupe.

     
    [Návrat]
     

     


    q Meranie s generátorom harmonického signálu.

    Za prepokladu, že ste po zaletovaní zapojenia už spokojný(á) s nastavenými pracovnými podmienkami tranzistora, (napätiami odmeranými jednosmerným voltmetrom a prúdmi, ktoré z dôvodov uvedených v úvodnej úlohe (F)nemeriame priamo ale stanovujeme prepočtom pomocou Ohmovho zákona), môžte pristúpiť ku kontrole zapojenia pomocou generátora harmonického signálu.

    Amplitúdu vstupného signálu si zvolte vhodne malú, aby bolo možné pokladať tranzistor za lineárny prvok. (F). (Za vhodne malú možno napríklad pri zosilnení 100 pokladať amplitúdu ube < 5 mV. Na výstupe zosilňovača potom bude 500mV amplitúdy signálu, čo napríklad pri jednosmernom napätí na výstupe UC~5 V predstavuje 10% interval presnosti udržovania stálych pracovných podmienok tranzistora. Pri väčšej vstupnej amplitúde signálu teda prestáva platiť proporcionalita medzi výstupnou a vstupnou amplitúdou signálu, ktorá sa pokladá za základnú požiadavku kladenú na lineárny zosilňovač.) Na meranie amplitúd striedavých signálov použite osciloskop. Meranie síce nebude príliš presné (max. presnosť ~5 %) ale bude názorné.
     
     
    obr.3. Obr.  3.a.  Modifikované zapojenie tranzistorového obovodu z obrázku 1a aj s pripojeným odporom záťaže RL=R7  (prostredníctvom oddeľovacieho kondenzátora Cv2=C4

     
     

     

    Obr.  3. b.  V tabuľke je ilustrácia výpisu parametrov simulovaného merania s vf náhradným obvodom tranzistora  (s reálnymi frekvenčnými vlastnosťami - tranzitnou frekvenciou fT  a kapacitami medzielektródových PN prechodov Cp , Cm ).
     

    MODEL  Q2N3904 
    IB  7.25E-06 
    IC  1.04E-03 
    VBE  6.65E-01 
    VBC  -6.21E+00 
    VCE  6.88E+00
    bF = BETADC  1.43E+02 
    gm = GM  3.96E-02 
    rp = RPI  4.15E+03 
    RX  1.00E+01 
    RO  7.73E+04
    Cp = CBE  1.84E-11 
    Cm = CBC  1.83E-12 
    CJS  0.00E+00
    b0 = BETAAC  1.64E+02 
    CBX  0.00E+00 
    fT = FT  3.12E+08 

     
    [Návrat]
     

     


    µ Meranie pri frekvencii z oblasti stredu frekvenčného pásma zosilňovača.

    Aby bolo osciloskopické meranie amplitúd striedavých napätí použiteľné pre stanovenie zosilnenia a aj ďalších parametrov zapojenia treba sa presvedčiť, že oddeľovacie kondenzátory Cv1 , Cv2  a emitorový kondenzátor CE, poprípade samotný tranzistor pri vysokých frekvenciach nezoslabujú meraný signál, teda použiť pre meranie vhodnú frekvenciu signálu. (Túto kontrolu uskutočníte až v ďalšej časti úlohy. Vhodná frekvencia na meranie, pri ktorej sa neprejavujú obmedzenia prenosu vyššich frekvencii cez tranzistor je frekvencia f ~ 500 Hz - 1 kHz. Pre takúto frekvenciu tiež obvykle nie je problém si zvoliť vhodnú veľkosť kapacity kondenzátorov Cv1, Cv2 a CE. Pri nižších frekvenciach nie je už zobrazovanie na osciloskope také bezproblémové a môže byť sprevádzané tiež rušením siete tzv. brumom s frekvenciou f ~ 50 Hz).

    Vstupný a výstupný odpor zosilňovača  a napäťový zisk zosilňovača treba teda merať pri takej frekvencii harmonického signálu pri ktorej (s využitím ďalšiich meraní) je zanedbateľne malá impedancia, predstavovaná väzobnými kondenzátormi C1 a C4)
     
    obr.9a.
    Obr. 3c  Modifikované zapojenie pôvodného tranzistorového obovodu z obrázku 3a, uspôsobené na odmeranie vstupného a výstupného odporu zapojenia. Do obvodu bázy je dodaný odpor RB = R1 a na výstup je cez väzobný kondenzátor Cv2=C4 pripojená záťaž RL=R7.
    Obr. 3c_b. Náhradný obvod pre určenie vstupného odporu Rvst. (Odpor Rvst závisí aj od toho, či je v emitore pripojený kondenzátor CE=C2). Obr 3c_c.  Náhradný obvod pre určenie výstupného odporu Rvyst

     

    u Vstupný odpor zosilňovača Rvst.

    Obrázok 3c_b zobrazuje náhradný obvod, ktorý ozrejmuje v tejto úlohe praktika použitý spôsob na odmeranie vstupného odporu zosilňovača pri určitej, vhodne zvolenej (f ~ 500 Hz - 1 kHz),  frekvencii harmonického signálu.

    Na základe meraním zistenej amplitúdy vstupného signálu U1 a amplitúdy signálu na báze tranzistora Ub=U1b možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DURB=U1-U1b na odpore RB=1kW určiť amplitúdu prúdu Ibd = DURB/RB, tečúceho cez tento odpor. (Pri meraní amplitúd si treba uvedomiť, že takýmto spôsobom neodmeráme prúd Ib signálu vstupúci do bázy, ale tiež aj súčasť prúdu Ibd - prúd Id odvetvujúci sa do deliča R3 - R4). V dôsleku takto odmeranej amplitúdy prúdu Ibd a odmeranej amplitúdy napätia na báze tranzistra U1bmožno priamo určiť celkový vstupný odpor zosilňovača pre harmonický signál o použitej frekvencii:
     
    Rvst=RvsT&R3&R4=U1b/Ibd

    (kde použité označenie predstavuje výsledný odpor R34=R3&R4=(R3R4)/(R3+R4) paralelného spojenia odporov R3&R4 a RvsT je vstupný odpor samotného tranzistora). Vstupný odpor samotného tranzistora RvsT však charakterizuje prúd Ib tečúci do bázy, ktorý možno určiť až po následnom odpočítaní prúdu Id tečúceho do deliča. (Pre zopakovanie prúd Ibd sa rozdelí v pomere vodivostí 1/R34 a 1/RvsT, takže do bázy potečie časť Ib = R34Ibd /(R34+RvsT) a do deliča časť prúdu Id= U1b/R34). Potom vstupný odpor samotného tranzistora:
     
    RvsT= U1b/(Ibd- Id).

    Nezabudnite, že vstupný odpor treba odmerať dva razy - raz bez pripojeného emitorového kondenzátora CE a druhý raz s pripojeným kondenzátorom CE. Chcete si totiž overiť, že existencia kondenzátora CE ovplyvňuje okrem napäťového zisku Auaj vstupný odpor RvsT.
     
     

    u  Výstupný odpor zosilňovača Rvys.

    Podľa náhradného obvodu na obrázku 3b_c je meranie výstupného odporu Rvys založené na odmeraní amplitúdy napätia na výstupe pri rôznych odporoch záťaže RL. Pomocou odmeraných amplitúd naprázdno U20 (na výstupe out bez prítomnosti zaťažovacieho odporu RL ) a amplitúdy U2 so zaťažovacím odporom RL (na výstupe out) možno stanoviť výstupný odpor zosilňovača pri danej frekvencii merania.
     
    Rvys = (RL (U20 - U2 )) /U2.

    Zostáva už len zodpovedať na otázku aký odpor RL by bol najvhodnejšie použiť pre meranie ako záťaž?  Ak chcete dostať výsledok podobný obrázku 7 tak si zvolte odpor RL ~ RC (lebo očakávaný odpor je Rvys = RC).

    Všimnite si, že v dôsledku pripojenia záťaže RL sa zmenšil celkový napäťový zisk zosilňovača Au=Uout/Uin, resp. napäťový zisk samotného tranzistoru AuT=Uout/Ub .
     
    [Návrat]
     

     


    µ Prvky obmedzujúce frekvenčné pásmo zosilňovača.

    V zapojení podľa obrázku 1a (resp. podľa obrázku 3a) bude prenosové vlastnosti v oblasti nízkych frekvencii ohraničovať CR obvody (F):

  • na vstupe (F s kapacitou Cv1=C1),
  • obvod v emitore tranzistora (F s kapacitou CE=C2 ) a tiež
  • obvod s kondenzátorom Cv2=C4 umožňujúci pripojenie záťaže (ktorý sa ale v danom zapojení na obrázku 1a zatiaľ neuplatňuje - pozri obrázok 3a).
  • V ďalšej časti bude postupne charakterizovaný vplyv vyššie uvedených dolnopriepustných CR filtrov na dolnú hraničnú frekvenciu.

    V hornej oblasti frekvenčného pásma je limitujúcim prvkom samotný tranzistor.  Pre porovnanie pri simulovanom meraní charakteristiky na obrázku 2  bol použitý nf model tranzistora (F) s ideálnymi vlastnosťami v oblasti vysokých frekvencii (pozri tranzitnú frekvenciu tranzistora fT na obrázku 1a), u ktorého nedochádza v oblasti vysokých frekvencii k obmezeniu prenosu (pretože na jedinej impedancii 1/(wC1) zapojenia z obrázku 1a  je v oblasti vysokých frekvencii zanedbateľný pokles amplitúdy signálu).

    V simulovanom meraní na obrázku 3a bol s rovnakými súčiastkami použitý vf model tranzistora (F), s reálnymi vlastnosťami  v oblasti vysokých frekvencii . V simulovanom priebehu nameranej charakteristiky na obrázku 4 (obrázok 2 a obrázok 4 majú zhodný priebeh na báze),  je markantný dôsledok filtrácie vysokých frekvencii spôsobený existenciou realnych kapacít Cp , Cm náhradného obvodu, ktoré spôsobujú, že tranzistor zosilňuje len po určitú hornú hraničnú frekvenciu fhb , resp. po tranzitnú frekvenciu tranzistrora fhT, (keď je b0 = 1). Existencia kapacít Cp ,Cm a z nich plynúca existencia hornej hraničnej frekvencie  tranzitstora sa analogicky (F) prejaví aj na zmene tvaru zosilňovaných impulzov, ktoré v dôsledku zhoršeného prenosu majú predĺžené trvanie čela a tyla  výstupných impulzov, ako ilustruje obrázok 5 - teda vplyv obdobný integračnému článku. (F)
     
     

    u Meranie v praktiku: Kontrola hornej hraničnej frekvencie.

    Na základe ilustrácie priebehu charakteristiky na obrázku 4 použite na kontrolu horného konca frekvenčného pásma zosilňovača len jednoduchý osiloskopický spôsob kontroly (F), spočívajúci v stanovení hornej hraničnej frekvencie fh= fhb (frekvencia pri ktorej je vystupná amplitúda rovná 70% v porovnaní s referenčnou amplitúdou z oblasti okolo 1 kHz).

    Na základe porovnania hornej hraničnej frekvencie fhbE so zapojeným emitorovým kondenzátorom CE na obrázku 6 (keď je vysoké napäťové zosilnenie obvodu  Au~gmRC) s hornou hraničnou frekvenciou fhb z merania na obrázku 4 (kde je menšie napäťové zosilnenie obvodu Au~RC/RE=R1/R2) si zase možno overiť, že Millerova kapacita CM=Cp+Cm(1+Au), od ktorej závisí  horná hraničná frekvencia fh tranzistorového obvodu, závisí od napäťového zisku obvodu Au.  Výsledkom porovnania by malo byť zistenie, že so so zapojeným emitorovým kondenzátorom CE bola nameraná menšia výstupnú amplitúda (=> je menší zisk Au) ale vyššia hraničná frekvencia fhbE>fhb.
     
    obr.4a.
    Obr. 4. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia z obrázku 3a. (Prenos v dolnej časti frekvenčného pásma ohraničuje derivačný vstupný obvod s kondenzátorom Cv1=C1, pretože kondenzátory CE=C2 a Cv2=C4 nie sú použité. V hornej časti frekvenčného pásma ohraničuje prenos tranzistor - porovnajte s obrázkom 2, kde je použitý ideálny tranzistor.)

     
    obr.5.
    Obr. 5 . Zmena tvaru impulzu obdĺžnikového tvaru v dôsledku obmedzených zosilňovacích schopností obvodu v oblasti vysokých frekvencii. (F)

     
    [Návrat]
     

     


    u Funkcia vstupného filtra s väzobným kondenátorom C1.

    Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R3 - R4 (F) na obrázku 1 je prítomnosť oddeľovacieho kondenzátora Cv1=C1 (F) a následné ohraničenie (F) prenosu nízkych frekvencii signálu (tak ako ilustruje obrázok 2).

    Troška zložitejší na pochopenie je spôsob na rýchle jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd, ktorý používame v praktiku (F). Pre hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakeho referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri frekvencii ~ 100 kHz) a prenosu Ad  pri vhodne najdenej nižšej frekevencii fd  (ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad  pri tejto frekvencii bude Ad = 0,7A (F). Napríklad na obrázku 2 pre frekvencie vyššie ako 10 kHz je už amplitúda výstupného signálu U2  (prenos A=U2/U1 sa nemení so zvyšovaním frekvencie), takže sa neuplatňujel vplyv vstupného derivačného článku a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora 1/wC1 nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C1 pre tento prípad).
     
    [Návrat]
     

     


    u Funkcia kondenzátora CE v emitorovom obvode tranzistora.

    Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R3 - R4 na obrázku 3 je treba prispôsobiť jednosmerné napätie na emitore nastavenému jednosmernému napätiu na báze tranzistora pomocou zapojenia rezistora RE medzi emitor a zem. Nepriaznivým dôsledkom  je pokles napäťového zosilnenia tranzistorového obvodu. V určitej frekvenčnej oblasti možno tento pokles zosilnenia skompenzovať pomocou kondenzátora CE, paralelne pripojeného k emitorovému odporu RE. KondenzátorCE v emitorovom obvode tranzistora (na obrázku 3 s označením CE=C2) umožňuje zväčšiť zosilnenie obvodu (priebehy na obrázkoch 4 a 6a), v ktorom existuje rezistor RE v obvode emitora (na obrázku 3 s označením RE=R2). Kompenzácia poklesu zosilnenia je založená na tom, že kondenzátor CE=C2 predstavuje pre signál od určitej frekvencie malú impedanciu, čím sa potlačí (pre striedavý signál) vplyv emitorového odporu RE=R2 na zmenšenie zosilnenia tranzistorového stupňa. (F Pritom sa uplatňuje tzv. záporná spätná väzba, v dôsleku ktorej poklesne napäťový zisk pre signál od určitej frekvencie z hodnoty Au = RC/re , pri uzemnenom emitore, na hodnotu Au = RC / (re +RE ), so zapojeným RE  - kde re = 1/gm).
     
    obr.6a.
    Obr. 6a. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia na obrázku 3a s pripojeným emitorovým kondenzátorom CE=C2 (kondenzátor Cv2=C4 nie je použitý, oddeľovací kondenzátorom Cv1=C1 samozrejme musí byť zapojený, takže nemôžeme (bez predbežnej vhodnej voľby Cv1=C1) bezpečne tvrdiť že pozorujeme len filtráciu účinokom kondenzátora C2 v emitorovom obvode tranzistora. V hornej časti frekvenčného pásma ohraničujú prenos vlastnosti tranzistora, podobne ako na obrázku 4.) 

     
    obr.6b.
    Obr. 6b. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia na obrázku 3a s pripojeným emitorovým kondenzátorom CE = C2 (kondenzátor Cv2 = C4 nie je použitý, oddeľovací kondenzátorom Cv1 = C1 bol tak vhodne zvolený, že neovplyvňoval meranie frekvenčnej závislosti výstupného signálu.) Na základe analógie priebehov na obrázku 2, na obrázku 4 a na obrázku 6 vyplýva, že obvod s emitorovým kondenzátorom sa správa rovnako ako vstupný derivačný článok s kondenzátorom Cv1 = C1. (V hornej časti frekvenčného pásma ohraničujú prenosové vlastnosti tranzistora, rovnako ako na obrázku 6a.)

    Filtračnú funkciu kondenzátora CE=C2 v emitorovom obvode tranzistora (v zapojení na obrázkoch 1a, 3a a 3c je CE=C2pripojený cez R5=0,01W.) bolo by najsprávnejšie si overiť bez vplyvu ostatných derivačných článkov v obvode. Oddeľovací kondenzátor Cv1=C1 však musí vždy jednosmerne oddeľovať vstup od tranzistora!  S cieľom presvedčiť sa len o vplyve samotného obvodu s kondenzátorom CE=C2 bola v simulovanom meraní na obrázku 6b zvolená veľmi veľkú kapacita C1=0,1F tak, aby vstupný derivačný obvod pri tak veľkej kapacite nemoholvplývať na filtráciu signálu. (Technicky v praktiku možno realizovať napríklad C1~100mF).  Pri takýchto podmienkach potom možno prehlásiť, že zistená dolná hraničná frekvencia priebehu na obrázku 6a (alebo presnejšie na obrázku 6b) závisí len od filtračných vlastností obvodu v emitore tranzistora. Výsledok merania z obrázku 6b a na základe neho určená  dolná hraničná frekvencia fd_emitor~1Hz je nižšia ako predtým (na obrázku 6a) odmeraná dolná hraničná frekvencia fd_vstup~ 100Hz, s pôvodným kondenzátorom Cv1=C1. Teda na celkový priebeh spoločnej amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky na obrázku 6a má rozhodujúci vplyv vstupný derivačný obvod s kondenzátorom C1=100 nF.

    Porovnanie obrázokov 4 a 6 ilustruje tiež rôzne amplitúdy signálu na výstupe tranzistorového stupňa po zapojení a bez zapojenia emitorového kondenzáta CE=C2.  Skutočne teda napäťový zisk Au obvodu závisí od kondenzátora CE a od odporu v emitore. (Funkciu výsledného emitorového odporu pri nízkych frekvenciach f < fd , keď impedancia kondenzátora 1/jwC2 je veľmi malá, hrá paralelné spojenie  odporu R2 a odporu R5).
     
     

    Meranie v praktiku:

    V tejto časti úlohy, podobne ako v predošlých meraniach, použite jednoduchý osiloskopický spôsob (F) kontroly vplyvu emitorovej kapacity CE=C2 na dolnú hraničnú frekvenciu fdemitor (frekvencia pri ktorej je vystupná amplitúda rovná 70% maximalnej amplitúdy pri frekvenciach okolo 1 kHz).

    Pre signál s frekvenciou okolo 1 kHz určite aj napäťový zisk Au=Uout/U1  obvodu so zapojeným a odpojeným emitorovým kondenzátorom C2. Na záver pre kontrolu porovnajte odmeranú dolnú hraničnú frekvenciu fdemitor, spôsobenú emitorovou kapacitou CE=C2 s vypočítanou frekvenciou fdemitor na základe hodnôt súčiastok a parametrov tranzistora.
     
    [Návrat]
     

     

    u  Vplyv ďalšej záťaže na prenos a zosilnenie obvodu.

    Posledná úprava zapojenia zosilňovača (obrázok 3a, resp. obrázok 3c) spočíva v pripojení záťaže RL. (Záťaž RL= R7, ktorá je pripojená cez oddeľovací kondenzátor Cv2=C4, môže byť interpretovaná ako vstup ďalšieho zosilňovacieho stupňa.)

    Pri meraní amplitúdy výstupného signálu na výstupe out2 zapojenia na obrázoku 3c (napríklad pre určenie výstupného odporu) si treba zvoliť frekvenciu signálu, pri ktorejj sa nebude uplatňovať impedancia, predstavovaná kapacitou oddeľovacieho kondenzátora Cv2=C4. Dolná časť obrázku 7 znázorňuje priebeh amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky výstupného obvodu zosilňovacieho obvodu z obrázku 3c. Dolná hraničnou frekvenciou fd= 1/(2pt) tejto charakteristiky závisí od časovej konštanty výstupu t=(Rvyst+RL)Cv2=(RC+RL)C4 . Ak je teda kondenzátor Cv2 vhodne zvolený je jeho impedancia 1/wCv2 pri spráne zvolenej frekvencii merania zanedbateľne malá a na kondenzátore nedochádza k úbytku amplitúdy napätia.

    Pre jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd použijeme rovnaký spôsob ako doporučený pri vstupnom derivačnom článku s kondenátorom Cv1 (F). Postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakeho referenčného prenosu (o hodnote A, napríklad pre dolnú charakteristiku na obrázku 7 pri frekvencii ~ 10 MHz) a prenosu Ad pri vhodne najdenej nižšej frekevencii fd (ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad pri tejto frekvencii bude Ad=0,7A (F)). Napríklad na obrázku 7 pre frekvencie vyššie ako 200 kHz sa už neuplatnil vplyv výstupného derivačného článku C4RL a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora 1/wC4  nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C4  pre tento prípad).
     

    Vplyv prenosových vlastnosti derivačného obvodu C4 R7 demonštrujú 2 priebehy na obrázoku 7 - jeden odmeraný pred a druhý za oddeľovacím kondenzátorom C4. Pri uvedenej voľbe súčiastok sa len časť spektra frekvencii signálu dostane z kolektora na výstup - out. Pre frekvencie f > fd~100 kHz je filter C4R7 priepustný (dolná charakteristika) a v tejto frekvenčnej oblasti predstavuje záťaž tranzistora RL paralené spojenie odporov R1a R7. (V ľavej polovici hornej charakteristiky, v dôsledku veľkej impedancie kondenzátora 1/wC4 predstavuje záťažovací odpor tranzistora odpor RL=R1 a zosilnenie je väčšie. V pravej časti hornej charakteristiky je už obvod C4 R7 priepustný a v dôsledku menšieho výsledného zaťažovacieho odporu je amplitúda signálu menej zosilnená.)
     
     
    obr.9b.
    Obr. 7. Amplitúdová frekvenčná charakteristika zapojenia z obrázku 3c, v ktorom je cez väzobný kondenzátor Cv2 = C4 pripojená záťaž RL = R7. Horná charakteristika bola snímaná z kolektora tranzistora, tak ako napríklad charakteristika na obrázku 6b. Pre dolnú charakteristiku slúžil ako výstup až odpor záťaže RL = R7, teda prejavuje sa na jej priebehu vplyv článku Cv2RL. (Vo frekvenčnej oblasti kde článok prepúšťa signál ako hornopriepustný filter je badateľný pokles výstupnej amplitúdy, pretože pri malej impedancii 1/wCv2 sa stáva pracovným odporom zosiľňovača paralelné spojenie odporv RL a RC. Nakoľko odpory sú rovnaké RL= RC je v hornej časti spektra polovičný pokles amplitúdy. (V dolnej časti frekvenčného pásma pôsobia CR články s kondenzátormi Cv1=C1 a CE=C2 rovnako ako na obrázku 6b.)

     

    Meranie v praktiku:

    Na základe ilustrácie priebehu charakteristiky na obrázku 7 použite na kontrolu prenosu, podobne ako pri sledovaní vlastností vstupného filtra s kondenzátorom Cv1, jednoduchý osiloskopický spôsob kontroly (F) spočívajúci v jednorázovom stanovení dolnej hraničnej frekvencie fd (frekvencia pri ktorej je vystupná amplitúda rovná 70% amplitúdy v oblasti optimálneho prenosu). Filtračná funkcia kondenzátora Cv2 by sa mala overovať bez vplyvu ostatných derivačných článkov s kondenzátormi Cv1 a CE v obvode. Ak by boli parametre obvodu zvolené tak ako v simulovamom meraní na obrázku 7, tak rozhodujúci vplyv na dolnú hraničnú frekvenciu celého zapojenia bude mať práve kondenzátor Cv2, nakoľko frekvencia fdv2  je vyššia ako frekvencie fdv1  a fd emitor , ktoré boli odmerané predtým. Na záver ešte nezbudnite porovnať odmeranú dolnú hraničnú frekvenciu fdv2  s hodnotou vypočítanou na základe hodnôt súčiastok a parametrov tranzistora.
     
    [Návrat]
     

    µ Záverečné zhodnotenie merania.

    Celkom na záver treba ešte pre kontrolu porovnať odmerané údaje s i vypočítanými, najmä:
    • parametre tranzistora na základe odmeraných jednosmerných napätí UE, UB, UC, odpormi deliča RB1=R3,,RB2=R4,,RC=R1,,RE=R2, a RL=R7, RB .
    Prúd (F) deliča Id=UB/RB2
    Bázový prúd IB=(Ucc-UB)/R B1-Id
    Emitorový prúd IE=UE/RE
    Kolektorový prúd IC=(Ucc-UC)/RC
    Prúdový zosilnovací činiteľ bF = IC/IB v pracovnom bode tranzistora
    Strmosť(F) gm[S]=0,04IC[mA]
    Vstupný odpor náhradného obvodu tranzistora rp=b0/gm
    Náhradný odpor RB12=(R B1R B2)/(R B1+RB2)=RB1&RB2

     
    • vstupný odpor Rvst ,výstupný odpor Rvyst a napäťový zisk AuT samotného tranzistora (pri odpojenom RL a pri RB=0 bez emitorového kondenzátora CE)::
    Rvst=RB1&RB2&[rp+RE(bF+1)] 
    Rvyst=RC
    AuT=U2/Ub@RC/RE

     
    • vstupný Rvst ,výstupný odpor Rvyst a napäťový zisk AuT samotného tranzistora (pri odpojenom RL a pri RB=0 s emitorovým kondenzátorom CE)::
    Rvst=R1&R2&rp
    Rvyst=RC
    AuT=U2/Ub@gmRC
    • dolné hraničné frekvencie fd spôsobené derivačnými článkami s kondenzátormi Cv1, Cv2 a CE:
    fd1=1/(2pCv1(RB+Rvst)),      kde Rvst=RvsT&RB1&RB2
    fde=1/(2pCERE)), resp. (F)
    fd2=1/(2pCv2(RL+Rvyst))

    A nezabudnite sa pochváliť, resp. uviesť príčiny, ktoré ovplyvnili Vaše merania.
     
     
     

    Literatúra ( základná, v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy.):

    Dušan Kollár: Praktikum z elektroniky a automátizacie, skriptá MFFUK, 1991.
    úlohy:   1c9, 1c11, resp aj 1c5 a 1c6
    Dušan Kollár: Elektronika a automatizácia 1, skriptá MFFUK, 1990, str. 143 - 149.
    [Návrat]