¶ Tranzistor v zapojení SE ¶µ Náhradný obvod tranzistora pre veľký signál. Tranzistor - polovodičová súčiastka s tromi elektródami,
slúžiaca na zosiľňovanie a prepínanie signálov (v kremíkovom alebo
germániovom prevední) môže byť P-N-P alebo N-P-N typa, ako ilustruje
obrázok 0aa. Principy funkcie tranzistora (F) ako aj pracovné podmienky pre režim
zosilňovača a spínača boli už spomenuté v úvodnej úlohe U1 (F).
Nutnou podmienkou pre správnu funkciu tranzistora je nastavenie jednosmerných prúdov IC a IB tak, aby P-N prechod báza emitor bol polarizovaný vo vodivom smere a P-N prechod báza kolektor bol polarizovaný v nevodivom smere (diódový náhradný obvod tranzistora na obrázku 0ab). Základnou vlastnosťou tranzistora je, že jeho kolektorový prúd IC je násobkom bázového prúdu IB. Ich pomer bF= IC/IBsa nazýva koeficient prúdového zosilnenia (v zapojení so spoločným emitorom - lebo v tomto zapojení sa využíva spôsob ovládania prúdu IC pomocou prúdu IB. Inou možnosťou na ovládanie tranzistora je spôsob ovládania prúdu IC=aF IE pomocou prúdu IE. Pritom medzi koeficientami prúdového zosilneni platí vzťah bF=aF/(1-aF). Presný názov koeficientovi prúdového zosilneni bF a aF má ešte doplnok v stave výstupu nakrátko - teda napr. koeficient prúdového zosilneni bF v zapojení so spoločným emitorom v stave výstupu nakrátko - čím sa zdôrazňuje jeho nezávislosť od voľby odporu v obvode kolektora.) Obrázok 0a1 ilustruje ako sa mení výstupný prúd IC
pri zmene vstupného napätia UBE (prevodová charakteristika),
poprípade ako sa pri skokovej zmene vstupného napätia UBE
menia výstupné charakteristiky . Vstupná charakteristika na obr. 0a2
potvrdzuje fakt, že cez vstup tranzistora tečie prúd podobne ako cez
vodivú diódu.
Na určenie závislosti prúdu IC od napätia UBE v tranzistore (v ktorom sú správne polarizované jeho PN prechody báza-emitor a báza -kolektor, takže prúd medzi emitorom a kolektorom tečie prúd IC, amplitúda ktorého závisí od napätia UBE medzi bázou a emitorom , poprípade od prúdu IB) sa často používa Ebersov-Mollov vzťah
Z Ebersovho-Mollovho vzťahu plynú niektoré zaujímavé uzávery pre voľbu zapojenia tranzistora, ktoré zabezpečí vhodné pracovné podmienky tranzistora (ilustrované na obr. 0a5, obr. 0ad, obr. 0ae, obr. 0af):
Pre nastavenie jednosmerných pracovných podmienok tranzistora alebo pri veľkých skokoch amplitúdy signálu (ube > 5mV) nie je možné pokladať tranzistor za lineárny prvok. Vhodný náhradný obvod možno skonštruovať pomocou aproximácie charakteristík tranzistora lomenými úsečkami, v ktorom sa využíva fakt (ilustrovaný na obrázku 0a1, 0a2), že ak má tranzistor fungovať ako zosilňovač musí byť jeho PN prechod BE zapojený vo vodivom smere, kde má chrakteristiku podobnú dióde (s prahovým napätím UBE) a jeho PN prechod CE musí byť zapojený v nevodivom smere, kde jeho charakteristika pripomína zdroj prúdu (náhradný obvod zodpovedajúci takým parametrom je na obrázku 0ac).
Spôsob zapojenia tranzistora s uzemneným emitorom (pri RE=0) na obr. 0a5 má rad nedostatkov, predovšetkým:
Pre voľbu vhodného emitorového kondenzátora CE vo
vyššie uvedených zapojeniach, ktorý by potlačil pôsobenie spätnej väzby
po dolnú hraničnú frekvenciu fd treba splniť podmienku CE~gm/(2pfd).
µ Náhradný obvod tranzsitora pre malý signál.
Náhradný obvod tranzistora na obrázku 0b_a a 0b_b vyplýva zo
zjednodušeného vzťah pre závislosť malých zmien prúdov bázy iB=f(uBE,
uCE) a kolektora iC=f(uBE,uCE)
od zmien napätia uBE a uCE, v okolí pracovného
bodu tranzistora, ktorý má nastavené stále jednosmerné napätie UCE
a UBE.
Vo výslednom zjednodušenom vzťahu
boli zanedbané parametere - spätná vodivosť Sr ~ 0, ktorá sa uplatňuje len pri vysokých frekvenciach a výstupná vodivosť 1/rCE ~ 0 (napr. pre NPN tranzistor, cez ktorý tečie jednosmerný kolektorový prúd IC býva rCE ~ 100/IC). Okrem toho namiesto diferencialne malých zmien, napríklad prúdu diB , bola kvôli jednoduchšiemu zápisu použitá amplitúda malého striedavého signálu, ktorá charakterizuje túto zmenu prúdu ib. (Kvôli úplnosti treba ešte uviesť, že v uvedenom vzťahu členy s duBE sú definované pri konštantnom napätí UCE a členy s duCE sú definované pri konštantnom napätí UBE ). Náhradný obvod skonštruovaný na základe finálnych vzťahov je zobrazený na obáráku 7b v dvoch modifikáciach (0b_a, 0b_b), ktoré sú však rovnocené (nakoľko gm=b0/rp) a použiteľné pre bipolárny a aj unipolárny tranzistor (FET). Tento náhradný obvod sa často žargonovo nazýva nf model tranzistora pre malý signál, nakoľko dobre charakterizuje vlastnosti tranzistora v oblasti stredných frekvencii t.j. v okolí 500Hz až 1kHz. Príklady použitia náhradného obvodu pre malý signál. Príklad 1.
Príklad 2. V zapojení podľa obrázku 0bd1a, v ktorom je Ucc=12V,
RB=470kW, RC=5kW, Rg=5kW a Jednosmerný kolektorový prúd :
Prametre tranzistora za predpokladu, že b0=bF:
Za predpokladu správnej voľby väzobného kondenzátora C1
možno pomocou náhradného obvodu na obrázku 0bd2 vypočítať ďalšie
potrebné parametre, ktoré sú charakteristické pre uvedené zapojenie
zosilňovača:
Pri takomto veľkom zisku AuT >100 treba
skontrolovať aj platnosť zjednodušujúcej podmienky, ktorú sme použili
pri návrhu náhradného obvodu - či možno neuvažovať odpor rCE~100/IC~80kW. Skutočné zosilnenie AuT=(-gm(RC||rCE)
~-188 je teda menšie ako -250.
Nakoniec kontrola vhodnosti použitia lineárneho náhradného
obvodu tranzistora:
Z hľadiska ďalšieho zjednodušenia obvodu na obr. 0be0, resp.
0be1 treba upraviť zdroj prúdu gmube tak, aby bol
úmerný nie napätiu ube na odpore rbe ale skutočnému
vstupnému napätiu u1 na vstupe tranzistora Rvst= rbe/(rbe+(b0+1)RE . Nakoľko pomer
možo vyjadriť:
a na základe toho v zapojení na obrázku 0be1 nahradiť prúdový
zdroj gm upraveným prúdovým zdrojom (obr. 0be2) g'm=a0/(re+RE)~1/((1/gm)+RE)
a tak dosiahnuť rozdelenie obvodu na vstupnú a výstupnú časť podobne
ako v náhradnom obvode na obr. 0bd2.
Náhradný obvod na obrázku 0b_c, ktorý je doplnený o medzielektródové kapacity (obr. 0bh) vystihuje správanie sa tranzistora pri vyšších frekvenciach (<160MHz) a žargonovo sa nazýva vf model tranzistora pre malý signál. V náhradnom obvode tranzistora na obrázku 0b_c charakterizuje:
Modul prenosu prúdu |b(w)| :
nie je konštantný a zmenšuje sa pri vyššich frekvenciach. Z
praktického hľadiska je dôležité poznať hornú hraničnú frekvenciu
tranzistora fb, teda
frekvenciu po ktorú môžme predpokladať, že modul prúdov0ho
zosilňovacieho činiteľa |b(w)| je stály. Pri frekvencii fb, podobne ako pri hornej hraničnej
frekvencii dolnopriepustného RC článku, je
Iná charakteristická frekvencia je tranzitná frekvencia fT
u Millerova kapacita.
Samozrejme v praktických zapojeniach zosilňovačov sa nepoužíva
stav nakrátko (v ktorom je RC=0 a pomocou ktorého bol
zadefinovaný prúdový zosiľňovací činiteľ b0
v zapojení so spoločným emitorom). Takýto stav je vhodný len na
zadefinovanie b0 a na
objasnenie vplyvu mezielektródových kapacít Cp
a Cm na hornú hraničnú frekvenciu
tranzistora:
poprípade na odhad kapacity Cp
na základe známych katalógových údajov Cm
, fT a b0.
V dôsledku pripojenia nenulového odporu RC
môže mať zapojenie tranzistora se napäťové zosilnenie Au (pre
pripad s RE=0 je Au=gmRC=RC/re).
Nepriaznivým dôsledkom je však zníženie hornej hraničnej frekvencia
tranzistora v tomto zapojení:
Popísaný jav sa nazýva Millerov efekt a fiktívna
kapacita Millerova kapacita:
Na minimalizovanie vplyvu Millerovej kapacity možno použiť zapojenie:
Zmena hornej hraničnej frekvencie z ideálnej wb=2pfb v stave nakrátko na reálnu whb=2pfhb v
zapojení s RC<>0 má napríklad pri zosilňovaní impulzov
za následok dodatočné predĺženie trvanie čela (tca=2,2t) impulzu (obrázok 5) v dôsledku predĺženia
časovej konštanty o Dthb:
Príklad na odhad zosilnenia tranzistora v oblasti vysokých frekvencii.
Preanalyzujme vlastnosti tranzistora Q3 (na obrázku 0bk) v oblasti vysokých frekvencii. Tranzistor Q3 typu 2N4124 s parametrami Cm~ 2,4pF pri 2,5V, b0~ 250 a fT~300MHz (obr. 0bl). Kapacita na výstupe CL~2pF. Záťažou tranzistora je jeho odpor v kolektore RL=R3~1kW. Ako zdroj signálu slúži predchádzajúci stupeň diferenčného zosilňovača s odporom v kolektore Rg=R2~8,2kW. Na vstupe náhradného obvodu pôsobí kapacita Cp (zistená prepočtom Cp~[b0/(2p rp fT) - Cm]=50pF) a vstupný odpor rp (určený z rp= b0/gm=b0/(0,04IC)=2500W (pri prúde IC=2,5mA).
Zhodnotenie použiteľnosti zapojenia z príkladu: Zrejme je zapojenie tranzistora Q3 z hľadiska zosilňovania signálov s vysokou frekvenciou navhnuté nesprávne, nakoľko fhb<<f-3dB. Zlepšiť ho možno napríklad:
Ako kompromisné riešenie na potlačenie Millerovho javu sa
často tiež používa čiastočná korekcia zosilnenia v oblasti vysokých
frekvencii, napr. podľa obrázku 0bn, v ktorom indukčnosť v sérii s
odporom RC čiastočne potláča pôsobenie Millerovej kapacity
a tak zvyšuje zosilnenie v oblasti vysokých frekvencii (Podrobnejšie
možno tento jav pozorovať v úlohe U10.)
Cieľom úlohy je demonštrácia funkcie bipolárneho tranzistora v zapojení so spoločným emitorom (SE), predovšetkým overienie: Postup merania ako aj spôsob určenia vstupného a výstupného odporu a spôsob návrhu vhodnej kapacity oddeľovacích kondenzátorov je obdobný ako v úlohe emitorový sledovač (F). Z hľadiska postupnosti výkladu pre lepšiu zrozumiteľnosť textu by jeho čítanie možno malo predchádzať tomuto textu. (Bohužiaľ v praktiku nie je možné zabezpečiť pre všetkých poslucháčov rovnakú logickú postupnosť merania úloh - od jednoduchších k zložitejším.) V ďalšej časti textu bude postupne :
Pravdepodobne sa v texte uvedené zapojenia simulovaných obvodov budú odlišovať hodnotami súčiastok od zapojení, ktoré si vlastnoručne zhotovíte. Ovšem na základe v ďalšom uvedeného postupu predpokladám, že sa Vám podarí dosiahnuť podobné výsledky meraní. Okrem súčiastok sú na obrázku 1a uvedené aj odmerané napätia
pomocou jednosmerného voltmetra - jednosmerného napätia na báze,
kolektore a emitore tranzistora ( F UB=1,7V, UC=7,8V
a UE=1,08V). Pomocou týchto odmeraných napätí a s pomocou
odporov príslušných rezistorov možno určiť prúdy cez bázu a kolektor,
ako ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (ako napr. statický
zosilňovací činiteľ bF v
zapojení SE, strmosť gm , vstupný odpor rp a pod. => obrázok 0a, 0b F). Pomocou takto
určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať
ďalšie parametre zosilňovača (napätový zisk, vstupný a výstupný odpor
zapojenia a pod. ktoré sa budú v rámci úlohy kontrolovať.) Na záver
referátu potom treba vypočítané charakteristické parametre
zosilňovacieho obvodu porovnať s odmeranými. Parametre tranzistora by
mali byť podobné údajom uvedeným na obrázku 1b, poprípade na obrázku
3b.
Za prepokladu, že ste po zaletovaní zapojenia už spokojný(á) s nastavenými pracovnými podmienkami tranzistora, (napätiami odmeranými jednosmerným voltmetrom a prúdmi, ktoré z dôvodov uvedených v úvodnej úlohe (F)nemeriame priamo ale stanovujeme prepočtom pomocou Ohmovho zákona), môžte pristúpiť ku kontrole zapojenia pomocou generátora harmonického signálu. Amplitúdu vstupného signálu si zvolte vhodne malú, aby
bolo možné pokladať tranzistor za lineárny prvok. (F). (Za vhodne malú možno napríklad pri
zosilnení 100 pokladať amplitúdu ube < 5 mV. Na výstupe
zosilňovača potom bude 500mV amplitúdy signálu, čo napríklad pri
jednosmernom napätí na výstupe UC~5 V predstavuje 10%
interval presnosti udržovania stálych pracovných podmienok tranzistora.
Pri väčšej vstupnej amplitúde signálu teda prestáva platiť
proporcionalita medzi výstupnou a vstupnou amplitúdou signálu, ktorá sa
pokladá za základnú požiadavku kladenú na lineárny zosilňovač.) Na
meranie amplitúd striedavých signálov použite osciloskop. Meranie síce
nebude príliš presné (max. presnosť ~5 %) ale bude názorné.
Aby bolo osciloskopické meranie amplitúd striedavých napätí použiteľné pre stanovenie zosilnenia a aj ďalších parametrov zapojenia treba sa presvedčiť, že oddeľovacie kondenzátory Cv1 , Cv2 a emitorový kondenzátor CE, poprípade samotný tranzistor pri vysokých frekvenciach nezoslabujú meraný signál, teda použiť pre meranie vhodnú frekvenciu signálu. (Túto kontrolu uskutočníte až v ďalšej časti úlohy. Vhodná frekvencia na meranie, pri ktorej sa neprejavujú obmedzenia prenosu vyššich frekvencii cez tranzistor je frekvencia f ~ 500 Hz - 1 kHz. Pre takúto frekvenciu tiež obvykle nie je problém si zvoliť vhodnú veľkosť kapacity kondenzátorov Cv1, Cv2 a CE. Pri nižších frekvenciach nie je už zobrazovanie na osciloskope také bezproblémové a môže byť sprevádzané tiež rušením siete tzv. brumom s frekvenciou f ~ 50 Hz). Vstupný a výstupný odpor zosilňovača a napäťový zisk
zosilňovača treba teda merať pri takej frekvencii harmonického signálu
pri ktorej (s využitím ďalšiich meraní) je zanedbateľne malá
impedancia, predstavovaná väzobnými kondenzátormi C1 a C4)
u Vstupný odpor zosilňovača Rvst.Obrázok 3c_b zobrazuje náhradný obvod, ktorý ozrejmuje v tejto úlohe praktika použitý spôsob na odmeranie vstupného odporu zosilňovača pri určitej, vhodne zvolenej (f ~ 500 Hz - 1 kHz), frekvencii harmonického signálu.Na základe meraním zistenej amplitúdy vstupného signálu U1
a amplitúdy signálu na báze tranzistora Ub=U1b
možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DURB=U1-U1b
na odpore RB=1kW určiť amplitúdu
prúdu Ibd = DURB/RB,
tečúceho cez tento odpor. (Pri meraní amplitúd si treba uvedomiť, že
takýmto spôsobom neodmeráme prúd Ib signálu vstupúci do bázy,
ale tiež aj súčasť prúdu Ibd - prúd Id odvetvujúci
sa do deliča R3 - R4). V dôsleku takto odmeranej
amplitúdy prúdu Ibd a odmeranej amplitúdy napätia na báze
tranzistra U1bmožno priamo určiť celkový vstupný odpor
zosilňovača pre harmonický signál o použitej frekvencii:
(kde použité označenie predstavuje výsledný odpor R34=R3&R4=(R3R4)/(R3+R4)
paralelného spojenia odporov R3&R4 a RvsT
je vstupný odpor samotného tranzistora). Vstupný odpor samotného
tranzistora RvsT však charakterizuje prúd Ib tečúci
do bázy, ktorý možno určiť až po následnom odpočítaní prúdu Id
tečúceho do deliča. (Pre zopakovanie prúd Ibd sa rozdelí v
pomere vodivostí 1/R34 a 1/RvsT, takže do bázy
potečie časť Ib = R34Ibd /(R34+RvsT)
a do deliča časť prúdu Id= U1b/R34).
Potom vstupný odpor samotného tranzistora:
Nezabudnite, že vstupný odpor treba odmerať dva razy - raz bez
pripojeného emitorového kondenzátora CE a druhý raz s
pripojeným kondenzátorom CE. Chcete si totiž overiť, že
existencia kondenzátora CE ovplyvňuje okrem napäťového zisku Auaj
vstupný odpor RvsT. u Výstupný odpor zosilňovača Rvys.Podľa náhradného obvodu na obrázku 3b_c je meranie výstupného odporu Rvys založené na odmeraní amplitúdy napätia na výstupe pri rôznych odporoch záťaže RL. Pomocou odmeraných amplitúd naprázdno U20 (na výstupe out bez prítomnosti zaťažovacieho odporu RL ) a amplitúdy U2 so zaťažovacím odporom RL (na výstupe out) možno stanoviť výstupný odpor zosilňovača pri danej frekvencii merania.
Zostáva už len zodpovedať na otázku aký odpor RL by bol najvhodnejšie použiť pre meranie ako záťaž? Ak chcete dostať výsledok podobný obrázku 7 tak si zvolte odpor RL ~ RC (lebo očakávaný odpor je Rvys = RC). Všimnite si, že v dôsledku pripojenia záťaže RL sa
zmenšil celkový napäťový zisk zosilňovača Au=Uout/Uin,
resp. napäťový zisk samotného tranzistoru AuT=Uout/Ub
.
V zapojení podľa obrázku 1a (resp. podľa obrázku 3a) bude prenosové vlastnosti v oblasti nízkych frekvencii ohraničovať CR obvody (F): V ďalšej časti bude postupne charakterizovaný vplyv vyššie uvedených dolnopriepustných CR filtrov na dolnú hraničnú frekvenciu. V hornej oblasti frekvenčného pásma je limitujúcim prvkom samotný tranzistor. Pre porovnanie pri simulovanom meraní charakteristiky na obrázku 2 bol použitý nf model tranzistora (F) s ideálnymi vlastnosťami v oblasti vysokých frekvencii (pozri tranzitnú frekvenciu tranzistora fT na obrázku 1a), u ktorého nedochádza v oblasti vysokých frekvencii k obmezeniu prenosu (pretože na jedinej impedancii 1/(wC1) zapojenia z obrázku 1a je v oblasti vysokých frekvencii zanedbateľný pokles amplitúdy signálu). V simulovanom meraní na obrázku 3a bol s rovnakými súčiastkami
použitý vf model tranzistora (F), s reálnymi vlastnosťami v oblasti
vysokých frekvencii . V simulovanom priebehu nameranej charakteristiky
na obrázku 4 (obrázok 2 a obrázok 4 majú zhodný priebeh na báze), je
markantný dôsledok filtrácie vysokých frekvencii spôsobený existenciou
realnych kapacít Cp , Cm náhradného obvodu, ktoré spôsobujú, že
tranzistor zosilňuje len po určitú hornú hraničnú frekvenciu fhb , resp. po tranzitnú frekvenciu
tranzistrora fhT, (keď je b0
= 1). Existencia kapacít Cp ,Cm a z nich plynúca existencia hornej
hraničnej frekvencie tranzitstora sa analogicky (F) prejaví aj na
zmene tvaru zosilňovaných impulzov, ktoré v dôsledku zhoršeného prenosu
majú predĺžené trvanie čela a tyla výstupných impulzov, ako ilustruje
obrázok 5 - teda vplyv obdobný integračnému článku. (F) u Meranie v praktiku: Kontrola hornej hraničnej frekvencie.Na základe ilustrácie priebehu charakteristiky na obrázku 4 použite na kontrolu horného konca frekvenčného pásma zosilňovača len jednoduchý osiloskopický spôsob kontroly (F), spočívajúci v stanovení hornej hraničnej frekvencie fh= fhb (frekvencia pri ktorej je vystupná amplitúda rovná 70% v porovnaní s referenčnou amplitúdou z oblasti okolo 1 kHz).Na základe porovnania hornej hraničnej frekvencie fhbE so zapojeným emitorovým kondenzátorom CE
na obrázku 6 (keď je vysoké napäťové zosilnenie obvodu Au~gmRC)
s hornou hraničnou frekvenciou fhb
z merania na obrázku 4 (kde je menšie napäťové zosilnenie obvodu Au~RC/RE=R1/R2)
si zase možno overiť, že Millerova kapacita CM=Cp+Cm(1+Au),
od ktorej závisí horná hraničná frekvencia fh
tranzistorového obvodu, závisí od napäťového zisku obvodu Au.
Výsledkom porovnania by malo byť zistenie, že so so zapojeným
emitorovým kondenzátorom CE bola nameraná menšia výstupnú
amplitúda (=> je menší zisk Au) ale vyššia hraničná
frekvencia fhbE>fhb.
Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R3 - R4 (F) na obrázku 1 je prítomnosť oddeľovacieho kondenzátora Cv1=C1 (F) a následné ohraničenie (F) prenosu nízkych frekvencii signálu (tak ako ilustruje obrázok 2). Troška zložitejší na pochopenie je spôsob na rýchle
jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd, ktorý
používame v praktiku (F).
Pre hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom
porovnaní nejakeho referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri
frekvencii ~ 100 kHz) a prenosu Ad pri vhodne najdenej
nižšej frekevencii fd (ktorú treba experimentálne určiť
tak, že prenos Ad pri tejto frekvencii bude Ad =
0,7A (F).
Napríklad na obrázku 2 pre frekvencie vyššie ako 10 kHz je už amplitúda
výstupného signálu U2 (prenos A=U2/U1
sa nemení so zvyšovaním frekvencie), takže sa neuplatňujel vplyv vstupného
derivačného článku a signál sa vplyvom impedancie kondenzátora 1/wC1 nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné
kritérium pre voľbu kapacity C1 pre tento prípad).
Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou
odporového deliča R3 - R4 na obrázku 3 je treba
prispôsobiť jednosmerné napätie na emitore nastavenému jednosmernému
napätiu na báze tranzistora pomocou zapojenia rezistora RE
medzi emitor a zem. Nepriaznivým dôsledkom je pokles napäťového
zosilnenia tranzistorového obvodu. V určitej frekvenčnej oblasti možno
tento pokles zosilnenia skompenzovať pomocou kondenzátora CE,
paralelne pripojeného k emitorovému odporu RE. KondenzátorCE
v emitorovom obvode tranzistora (na obrázku 3 s označením CE=C2)
umožňuje zväčšiť zosilnenie obvodu (priebehy na obrázkoch 4 a 6a), v
ktorom existuje rezistor RE v obvode emitora (na obrázku 3
s označením RE=R2). Kompenzácia poklesu
zosilnenia je založená na tom, že kondenzátor CE=C2
predstavuje pre signál od určitej frekvencie malú impedanciu, čím sa
potlačí (pre striedavý signál) vplyv emitorového odporu RE=R2
na zmenšenie zosilnenia tranzistorového stupňa. (F Pritom sa uplatňuje tzv. záporná spätná
väzba, v dôsleku ktorej poklesne napäťový zisk pre signál od určitej
frekvencie z hodnoty Au = RC/re , pri
uzemnenom emitore, na hodnotu Au = RC / (re
+RE ), so zapojeným RE - kde re = 1/gm).
Filtračnú funkciu kondenzátora CE=C2 v emitorovom obvode tranzistora (v zapojení na obrázkoch 1a, 3a a 3c je CE=C2pripojený cez R5=0,01W.) bolo by najsprávnejšie si overiť bez vplyvu ostatných derivačných článkov v obvode. Oddeľovací kondenzátor Cv1=C1 však musí vždy jednosmerne oddeľovať vstup od tranzistora! S cieľom presvedčiť sa len o vplyve samotného obvodu s kondenzátorom CE=C2 bola v simulovanom meraní na obrázku 6b zvolená veľmi veľkú kapacita C1=0,1F tak, aby vstupný derivačný obvod pri tak veľkej kapacite nemoholvplývať na filtráciu signálu. (Technicky v praktiku možno realizovať napríklad C1~100mF). Pri takýchto podmienkach potom možno prehlásiť, že zistená dolná hraničná frekvencia priebehu na obrázku 6a (alebo presnejšie na obrázku 6b) závisí len od filtračných vlastností obvodu v emitore tranzistora. Výsledok merania z obrázku 6b a na základe neho určená dolná hraničná frekvencia fd_emitor~1Hz je nižšia ako predtým (na obrázku 6a) odmeraná dolná hraničná frekvencia fd_vstup~ 100Hz, s pôvodným kondenzátorom Cv1=C1. Teda na celkový priebeh spoločnej amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky na obrázku 6a má rozhodujúci vplyv vstupný derivačný obvod s kondenzátorom C1=100 nF. Porovnanie obrázokov 4 a 6 ilustruje tiež rôzne amplitúdy
signálu na výstupe tranzistorového stupňa po zapojení a bez zapojenia
emitorového kondenzáta CE=C2. Skutočne teda
napäťový zisk Au obvodu závisí od kondenzátora CE a
od odporu v emitore. (Funkciu výsledného emitorového odporu pri nízkych
frekvenciach f < fd , keď impedancia kondenzátora 1/jwC2 je veľmi malá, hrá paralelné
spojenie odporu R2 a odporu R5). Meranie v praktiku: V tejto časti úlohy, podobne ako v predošlých meraniach, použite jednoduchý osiloskopický spôsob (F) kontroly vplyvu emitorovej kapacity CE=C2 na dolnú hraničnú frekvenciu fdemitor (frekvencia pri ktorej je vystupná amplitúda rovná 70% maximalnej amplitúdy pri frekvenciach okolo 1 kHz). Pre signál s frekvenciou okolo 1 kHz určite aj napäťový zisk Au=Uout/U1
obvodu so zapojeným a odpojeným emitorovým kondenzátorom C2.
Na záver pre kontrolu porovnajte odmeranú dolnú hraničnú frekvenciu fdemitor,
spôsobenú emitorovou kapacitou CE=C2 s
vypočítanou frekvenciou fdemitor na základe hodnôt súčiastok
a parametrov tranzistora.
u Vplyv ďalšej záťaže na prenos a zosilnenie obvodu.Posledná úprava zapojenia zosilňovača (obrázok 3a, resp. obrázok 3c) spočíva v pripojení záťaže RL. (Záťaž RL= R7, ktorá je pripojená cez oddeľovací kondenzátor Cv2=C4, môže byť interpretovaná ako vstup ďalšieho zosilňovacieho stupňa.)Pri meraní amplitúdy výstupného signálu na výstupe out2 zapojenia na obrázoku 3c (napríklad pre určenie výstupného odporu) si treba zvoliť frekvenciu signálu, pri ktorejj sa nebude uplatňovať impedancia, predstavovaná kapacitou oddeľovacieho kondenzátora Cv2=C4. Dolná časť obrázku 7 znázorňuje priebeh amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky výstupného obvodu zosilňovacieho obvodu z obrázku 3c. Dolná hraničnou frekvenciou fd= 1/(2pt) tejto charakteristiky závisí od časovej konštanty výstupu t=(Rvyst+RL)Cv2=(RC+RL)C4 . Ak je teda kondenzátor Cv2 vhodne zvolený je jeho impedancia 1/wCv2 pri spráne zvolenej frekvencii merania zanedbateľne malá a na kondenzátore nedochádza k úbytku amplitúdy napätia. Pre jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd
použijeme rovnaký spôsob ako doporučený pri vstupnom derivačnom článku s
kondenátorom Cv1 (F). Postup spočíva na
osciloskopickom porovnaní nejakeho referenčného prenosu (o hodnote A,
napríklad pre dolnú charakteristiku na obrázku 7 pri frekvencii ~ 10
MHz) a prenosu Ad pri vhodne najdenej nižšej frekevencii fd
(ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad pri tejto
frekvencii bude Ad=0,7A (F)). Napríklad na obrázku 7 pre
frekvencie vyššie ako 200 kHz sa už neuplatnil vplyv výstupného
derivačného článku C4RL a signál sa vplyvom
impedancie kondenzátora 1/wC4
nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C4
pre tento prípad). Vplyv prenosových vlastnosti derivačného obvodu C4 R7
demonštrujú 2 priebehy na obrázoku 7 - jeden odmeraný pred a druhý za
oddeľovacím kondenzátorom C4. Pri uvedenej voľbe súčiastok
sa len časť spektra frekvencii signálu dostane z kolektora na výstup -
out. Pre frekvencie f > fd~100 kHz je filter C4R7
priepustný (dolná charakteristika) a v tejto frekvenčnej oblasti
predstavuje záťaž tranzistora RL paralené spojenie odporov R1a
R7. (V ľavej polovici hornej charakteristiky, v dôsledku
veľkej impedancie kondenzátora 1/wC4
predstavuje záťažovací odpor tranzistora odpor RL=R1
a zosilnenie je väčšie. V pravej časti hornej charakteristiky je už
obvod C4 R7 priepustný a v dôsledku menšieho
výsledného zaťažovacieho odporu je amplitúda signálu menej zosilnená.)
Meranie v praktiku: Na základe ilustrácie priebehu charakteristiky na obrázku 7
použite na kontrolu prenosu, podobne ako pri sledovaní vlastností
vstupného filtra s kondenzátorom Cv1, jednoduchý
osiloskopický spôsob kontroly (F) spočívajúci v jednorázovom stanovení
dolnej hraničnej frekvencie fd (frekvencia pri ktorej je
vystupná amplitúda rovná 70% amplitúdy v oblasti optimálneho prenosu).
Filtračná funkcia kondenzátora Cv2 by sa mala overovať
bez vplyvu ostatných derivačných článkov s kondenzátormi Cv1
a CE v obvode. Ak by boli parametre obvodu zvolené tak ako v
simulovamom meraní na obrázku 7, tak rozhodujúci vplyv na dolnú hraničnú
frekvenciu celého zapojenia bude mať práve kondenzátor Cv2,
nakoľko frekvencia fdv2 je vyššia ako frekvencie fdv1
a fd emitor , ktoré boli odmerané predtým. Na záver ešte
nezbudnite porovnať odmeranú dolnú hraničnú frekvenciu fdv2
s hodnotou vypočítanou na základe hodnôt súčiastok a parametrov
tranzistora.
µ Záverečné zhodnotenie merania.Celkom na záver treba ešte pre kontrolu porovnať odmerané údaje s i vypočítanými, najmä:
A nezabudnite sa pochváliť, resp. uviesť príčiny, ktoré
ovplyvnili Vaše merania. Literatúra ( základná, v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy.):
|