Zbernica počítača predstavuje sústavu vodičov pomocou, ktrorých je procesor spojený s pamäťou a vstupno / výstupnými obvodmi. V pojme zbernica je zahrnutý aj spôsob komunikácie (protocol). Zbernica býva vyvedená na konektor, pomocou ktorého je možné k nej pripájať adaptérové karty ďalšich zariadení. Podľa funkcie sa zbernica počítača delí na dátovú zbernicu DB ( Data Bus ), adresovú zbernicu AB (Address Bus ) a riadiacu zbernicu CB (Control Bus). V počítači PC XT bolo navrhnuté firmamy IBM a Microsoft (MS) určité lokalizovanie signálov na 62 kontaktnom konektore pre 8 bit dátovú zbernicu, 20 bit adresovú zbernicu a signály riadiacej zbernice. Procesor 8088 bol pripojený k oscilátoru s frekvenciou OSC = 14,32 MHz ( T= 70 ns ), ktorá sa delila tromi tak, že procesor 8088 už pracoval s pracovnými cyklami procesora T = 210 ns (f = 4,47MHz ). Pritom vykonanie jednej inštrukcie procesora (M - strojový cyklus) trvalo 1 až 4 takty T, ktoré v prípade potreby mohlo byť predĺžené vložením čakacích cyklov Tw. Vstupno/výstupné zariadenia však používali predĺžený pracovný takt o T - takže typické trvanie vykonania jednej inštrukcie so 4 taktami, ktorá spolupracovala s pamäťou bolo Mmem=4*210ns=840ns a trvanie inštrukcie podporujúcej I/O bolo Mio=(4+1)*210ns=1,05us - o jeden takt T dlhšie. Zbernica počítača PC
AT so 16 bitovou dátovou zbernicou sa stala základom pre štandard
ISA(Industry
Standard Architecture). Kompatibilita so zbernicou PC
XT bola zaručená pridaním ďalšieho 32 kontaktového konektora k pôvodnému
62 kontaktovému, takže celkom 98 kontaktov je k dispozícii pre adaptory
so 16 bit dátovou zbernicou. Niektoré signály sú prítomné zduplovane na
oboch konektoroch, aby bola zachovaná kompatibilita používania pre adaptory
s 8 bit a 16 bit dátovou zbernicou. Aby bolo zachované obdobné časovanie
I/O zariadení ako u PC XT pri používaní vyššej taktovacej frekvencie CLK
vkladajú sa pri vykonávaní I/O inštrukcii dodatočné čakacie
cykly Tc.
Neskôr, nakoľko IBM začala používať v počítačoch
PS/2 zbernicu MCA
(Microchannel architecture), nekompatibilnú so zbernicou ISA a viazanú
na licencnčné poplatky pri používaní, dohodli sa ostatní výrobcovia počítačov
na rozšírení konektora zbernice ISA o 59 kontaktov, teda celkom na 157
kontaktov a zaviedli štandard zbernice EISA
(Extended ISA), ktorý je vďaka vhodnému uspôsobenie kontaktov konektora
kompatibilný s zbernicou ISA a je vhodný pre 32 bitovú architektúru počítačov.
Pre zrýchlenie komunikácie medzi procesorom, pamäťou a videoadaptérmi sa architektúra počítača rozširuje často ešte o lokálnu zbernicu, ktorá môže plne využívať rýchlosť hodin procesora bez ohľadu na rýchlosť ostatných periférnych zariadení pripojovaných cez normálnu zbernicu. Lokálna zbernica (PCI - Peripheral Component Interconection) je nezávislá od procesora, len jej synchronicácia je odvodená od procesora, všetky potrebné signály sú na 1 konektore. Od procesorovej zbernice je oddelená špecialnymi obvodmi -"bridges" (mosty). Výhodou je pomerne vysoká taktovacia frekvencia. PCI priniesla so sebou novinku umožňujúcu automatické konfigurovanie rozširujúcich dosiek - normu PnP (Plug and Play). Budúcnosť má pripojenie grafického subsystému AGP (Accelerated Graphics Port) - grafický akcelerátor, ktorý zobrazenie realizuje samostatne len na základe požiadoviek od procesora.
Na adresovanie vstupno / výstupných (I/O) zariadení v počítačoch IBM PC sa používa rovnaká adresová zbernica ako pre adresovanie pamätí. Pamäťový priestor sa odlišuje pomocou rôznych riadiacich signálov. V prípade prístupu :
Pre pripojenie uživateľských zariadení nie je jednoznačne určená oblasť adries, hoci formálne býva uvádzaná adresa 300H. Môže sa použiť ľubovoľná z adries vyššich ako 3FFH , ktorá väčšinou nie je obsadená štandardným vstupno / výstupným zariadením.
Jedným z najčastejšie používaných obvodov na realizovanie
paralelného rozhrania je univerzálny programovateľný obvod PPI
(Programmable Peripheral Interface) typ 8255A, cez ktorého porty (brány)
možno realizovať prenos 8 bitových dát paralelným spôsobom (t.j. naraz).
Na rozdiel od pamäťových obvodov prenos dát na zbernicu z prostredia a
opačne riadia synchronizačné impulzy z riadiacej zbernice IOR a IOW (obr.
4-2).
Obvod PPI - 8255A obsahuje v sebe 3 porty - PA, PB a PC (so záchytnými registrami), z ktorých port PC možno ešte rozdeliť na dva nezávislé 4 bitové porty. Funkcia portov sa programuje uložením inicializačného slova CW do riadiaceho registra CWR obvodu 8255A. Týmto spôsobom možno definovať smer dát (vstup/výstup) a režim činnosti - mód.
Vhodnému kódu , potrebnému na inicializáciu sa
hovorí inicializačné slovo, hoci v skutočnosti ide o 8 bit slovo, teda
bajt (byte). V móde 0 má formát.
MA1,MA0 : Mód brány A (pre mód 0= 00b,
pre mód 1= 01b, pre mód 2=10b).
bit : hodnota 1 / 0 na ktorú treba bit
nastaviť.
Portsk1.asm - Vstup a výstup dát cez porty Testovacia procedúra, ktorá po inicializácii obvodu
8255 (PA-in, PB, PC-out) postupne v sľučke číta stav tlačítiek na porte
PA a prečítaný kód z PA zasiela na LED indikáciu pripojenú k portu PB.
Koniec testovania nastane ak prečíta z portu PA=0 t.j. ak všetky tlačítka
na vstupe portu PA budú stlačene. Porty sú programované pomocou mnemonického
čísla portu (napr.cwr).
Demo1.com Obdobná testovacia procedúra ako Port1.asm, ktorá ale v sľučke neustále číta stav tlačítiek na porte PA a prečítaný kód z PA zasiela na LED indikáciu pripojenú k portu PB. Koniec testovania nastane po stlačení ESC na klávesnici. Program bol vytvorený a zapísany pomocou Debuggera , preto nemá priamo prístupný výpis a má koncovku - com. Demo2.com Obdobná testovacia procedúra ako Port1.asm, ktorá v sľučke neustále číta stav tlačítiek na porte PA a prečítaný kód z PA zasiela na LED indikáciu, pripojenú k portu PB. Od Portsk1.asm sa líši len spôsobom generovania oneskorenia pre LED spôsobom ukončenia testovacej sľučky. Program bol vytvorený a zapísany pomocou Debuggera, preto nemá priamo prístupný výpis a má koncovku .com. Portsk1c.asm Obdobná testovacia procedúra ako Portsk1.asm, ktorá ale po inicializácii obvodu 8255 (PA-in, PB, PC-out) postupne v sľučke číta stav tlačítiek na porte PA a prečítaného stav z PA zasiela na LED indikáciu pripojenú k portu PC. Koniec testovania nastane ak prečíta z portu PA=0 t.j. ak všetky tlačítka na vstupe portu PA budú stlačene. Portsk.asm - test výstupu z portov Testovacia procedúra, ktorá po inicializácii obvodu 8255 (PA, PB, PC-out, s indikáciou LED ) postupne inkrementuje obsah AL od 1 po FFH a postupne tento (AL) s oneskorením ~ 0,1s zasiela na najprv na výstup portu PC, potom na výstup portu PB a nakoniec na výstup portu PA. Porty sú natvrdo programované pomocou čísla portu (napr.700H). Title Skuska portov v byvalom PMD85 rozsirovaci
Motor.asm - ovládanie motora - start / stop Demonštrácia výstupného zariadenia - motora, pripojeného k PA. Motor sa ovláda slovom 0X0YZZZZ B, v ktorom ZZZZ, reprezentované 4 Lsb určuje rýchlosť motora (maximálna rýchlosť 0FH), Y - smer otáčania a X - štart/stop. (Ak X=1 tak motor sa točí, ak X=0 tak zastane.). Po inicializovaní portov (PA-in, PB out, PC- in
=1001 1001b) pomocou riadiaceho slova cw= 8AH sa motor ovláda slovom 0X0YZZZZ
B, v ktorom bit X ovláda start/stop a bit Y ovláda smer otáčania motora.
Štvorica bitov ZZZZ určuje rýchlosť otáčok (maximálne 0Fh). Pre štart motora
s maximálnou rýchlosťou vpred => X=1 , Y=1 (vpred) , rýchlost 0FH je potrebný
kód 4FH a pre zastavenie motora napríklad kód 1FH.
Motor.asm - ovládanie počtu otáčok motora Procedúra, v ktorej sa kontrolujú otáčky motora pomocou otáčkomera s Hallovou sondou, ktorá je pripojená k bitu 7 PC. Po roztočení motora na maximálnu rýchlosť vykoná motor predvolený počet otáčok. Motor je pripojeny k portu 2A a otáčkomer k bitu 2PC7 => riadiace slovo na definovanie portov CW2 10001010=8AH. tak, aby bol 2PA-out, 2PB- out, 2PCd-out, 2PCh- in Pre ovladanie motora treba slovo STM=0x0y ZZZZ. v ktorom ZZZZ (max 0FH určuje rýchlost, y - smer otačania a x=1-start, resp. x=0 - stop. Napríklad pre jeden smer otáčania 4FH/0FH. Otáčkomer pripojený k bitu 2PC7 reaguje na zmenu
logických úrovní H -L (1 - 0) tak, že neustále porovnáva práve odmeranú
hodnotu 2PC7 s hodnotou zistenou pri predchádzajúcom meraní, ktorú má uloženú
v registri BH, resp. počas testu aj prechodne v registri BL. Okamik skoku
H-L sa určuje súčtom bitu 2PC7 (ktorý je 0 alebo 1) s invertovaným predchadzjucim
stavom bitov brány 2PC teda stavom FFH, alebo 7FH Pri tom môžu nastať prípady:
=> pri zmene amplitúdy H - L sa bude pri súčte
generovať prenos CY=1 a tento indikuje okamih prechodu stavov H - L. Pretože
na obvode kružku, ktorý otáča motor sa nachádzjú 2 snímače budúsa generovať
2 impulzy na otáčku motora.
Motor1a.asm - kontrola otáčok motora pomocou otáčkomera s Hallovou sondou Zdokonalená obdoba Motor1.asm, v ktorej sa po roztočení motora najprv nastaví vhodná rýchlosť otáčania motora pomocou tlačítiek na porte A. (Testovaná rýchlosť sa zmení až po stlačení ľubovoľného klávesu a po stlačení ESC sa ukončí nastavovanie otáčok.). Potom sa motor otáča až do stlačenia spínača na bite 0 portu C. Od okamihu uvoľnenia spínača sa motor ešte otočí predvolený počet otáčok a zastaví sa. Na začiatku programu sa po inicializácii portov
nastavi rychlosť motora pomocou slova STM, ktoré možno zadať ako data pomocou
tlačítiek cez port 1PA , zobraziť ho pre kontrólu na porte 1PB na LED a
vďaka slučke v programe aj okamžite kontrolovať zmenu rýchlosti otáčania.
Ak sa potvrdí stlačením klávesu ESC klávesnice PC , že sú už nastavené
vhodné otáčky tak program si uschová parametre otáčania a po stlačení tlačítka
2PC0 zastaví motor. Ďalej program čaká na na pustenie tlačítka 2PC0 , po
ktorom sa spustí motor a začnú rátať otáčky, počet ktorých je uložený v
registri CX. Po odtočení zvoleného počtu otáč motora sa motor zastaví a
program sa skončí. Program používa nasledovné registre:
Zvuk.asm Generovanie tónu pomocou individuálnho ovládania
bitu 1 portu PC s oneskorením, ktoré určuje frekvenciu tónu.
Použitie registrov v programe:
Zvuks.asm Generovanie tónu na reproduktore, pripojeného k bitu 0 portu C pomocou obdlžnikových impulzov. Procedúra používa 2 parametre:
Zvuks1.asm Obdoba procedúry Zvuks.asm. Na rozdiel od nej však vo vnútri procedúry používa len parameter FRQ. Trvanie tónu musí byť preto určené v inom programe. Subrutina Zvuks1.asm je určená k programu Tepl1.asm. Port je zadefinovaný v hlavnom programe. Reproduktor
je pripojeny k 2PC0, takže treba generovaľ na výstupe 2PC0 obdlžnikové
impulzy o trvaní, ktoré je zadané v hlavnom programe ako parameter TRV
a v priebehu subrutiny je parameter TRV uložený v (BX) a frekvencia
FRQ je uložená v (CX).
Tepl.asm Meranie teploty pomocou termorezistora, ktorý
je zapojený ako súčasť časovej konštanty v obvode s monovibratororm, takže
vplyvom teploty sa mení trvanie generovaných impulzov. V procedúre sa najprv
nainicialuzuje PPI podľa potreby hardware (PA-out, PB- in, PCd-out, PC2h-
in). Trvanie impuzu z monovibratora sa meria na vstupe bitu 0 portu PB.
Kód úmerný odporu termorezistora (so stúpajúcou teplotou sa jeho odpor
zmenšuje) sa indikuje pomocou LED.
Tepl1.asm Zdokonalená obdoba procedúry Tepl.asm so zvukovou indikáciou -’ beep’ (zvuks1.asm) pri každom odmeraní teploty. Port pre ovládanie teplomera (s ohľadom na dalšie
pripojené zariadenia vyžaduje, aby bol PA2-out, PB2- out, PC2d-out, PC2h-
in ) je zadefinovaný slovom CW2 = 10001010=8AH. Na meranie teploty sa používa
termorezisor , ktorého odpor sa pri zvyšovaní teploty zmenšuje Termorezistor
je zapojený v obvode monovibrátora, takže trvanie impulzu na jeho výstupe
závisi od hodnoty jeho odporu. Monovibrátor sa spustí skokom H-L generovanym
do 2PC1. Trvanie impulzu z monovibrátora sa meria na vstupe 2PB0, je však
hradlované signálom AKTIV z výstupu PC3 Ak je 2PC3 = L je hradlo otvorené
a možno uskutočniť meranie dlžky trvania impulzu (na 2PB0 ) z monovibrátora.
Pretoze PCh je definovany ako vstupný, aby nedošlo ku kolízii s hornou
časťou brány PCh ovládajú sa zvlášť jednotlive bity 2PC pomocou stavoveho
slova v tvare 0000 NNNS, ktore sa zapise do 2CWR
Napríklad slovo STWT=0000 0011b =03H nastavi PC1=1
a slovo STWT = 02H = 00000010b nastaví PC1=0. Použitie registrov v programe:
Stav počítadla BL sa indikuje na LED, pripojených
na port 1PB. Odpor termorezistora pri izbovej teplote cca 4kW
sa so stúpajúcou teplotou zmenšuje. V danom programe pri teplote ľadu je
[(BL) = 9EH), pri izbovej teplote (BL) = 43H a pri teplote plameňa je (BL)
= 07H. Každé odmeranie sa signalizuje “Beep”. Hlavný program - tep.obj
a subrotinu zvuks.obj treba- spolu zlinkovať pomocou tlink/x tepl1.obj+zvuks1.obj.
Funkcia prevodníkov A/D a D/A sa dá vhodme demonštrovať
pri meraní jednosmerného napätia. Jednosmerné napätie Uin (pre
dané demonštráčné aplikácie v rozsahu 0-5 V), ktoré je treba odmerať sa
privádza na vstup komparátora - ADCin. Na druhý vstup tohto
komparátora je pripojený výstup z D/A prevodníka s refernčným napätím UDAC
. Možno teda programovo (v danom prípade pomocou ovládania portu 1PB) nájsť
referenčné napätie - UDAC, ktoré bude s presnosťou niekoľkych
mV (rozdiel napätí medzi vstupmi komparátora) rovné vstupnému napätiu na
svorke ADCin. Tento stav zaregistruje komparátor tak, že na
jeho výstupe COMPout (v danom prípade na bite 1PC5) sa zmení
napätie z úrovne H na úroveň L. Po zaregistrovaní tejto zmeny udáva číselný
kód (z portu PB, ktorý ovláda D/A prevodník a ktorý sa zobrazuje na LED)
hodnotu zaregistrovaného napätia, vyjadrenú v krokoch N prevodníka D/A,
resp. meraná hodnota sa nachádza medzi N a N - 1 krokmi. Podľa spôsobu
menenia referenčného napätia sa používajú predovšetkým 2 spôsoby (obr.
4-5) a to:
Dac1.asm - demonštrácia prevodu A/D pomocou lineárne narastajúceho referenčného napätia z DAC DAC je pripojený k portu 1PB, ktorý má súčastne
aj indikáciu výstupu na LED, takže možno z neho určiť kód, ktorý je úmerný
vstupnému napätiu. Testovaný výstup komparátora COMPout je pripojený
k bitu 1PC5. Meranie teda prebieha tak, že sa postupne, od 0 vždy o 1 krok,
zvyšuje obsah registra (port PB), pripojeného k DAC a následne sa testuje
reakcia komparátora na výstupe COMPout dovtedy až nastane stav
COPMPout=L. Výstupný kód z LED po vynásobení konštantou osembitového
prevodníka 5V/256 udáva veľkosť odmeraného napätia Uin.
Dac12.asm - demonštrácia prevodu A/D pomocou hľadania optimálneho referenčného napätia z DAC metódou postupnej aproximácie DAC je pripojený k portu 1PB, ktorý má súčastne
aj indikáciu výstupu na LED, takže možno z neho určiť kód, ktorý je úmerný
vstupnému napätiu. Testovaný výstup komparátora COMPout je pripojený
k bitu 1PC4. Meranie teda prebieha tak, že sa najprv od 0 zvyši obsah registra,
pripojeného k DAC na polovicu maximálnej hodnoty 256/2 = 128 = 1000 0000B
= 80H a testuje sa reakcia komparátora na COMPout. Ak je Uin
väčšie ako momentálne vygenerované referenčné napätie, tak stav COMPout
sa nezmení a v následnom programovom kroku treba zvýšiť obsah registra
znova o polovicu intervalu, teda na 1100 0000B = C0H a znova prebehnúť
test COMPout. Ak napríklad je nastavené referenčné napätie už
vyššie ako Uin znamená to, že tento krok bol neuspešný a že
treba menej zvýšiť referenčné napätie. V danej postupnosti výkladu bude
teda nasledujúci výstupný bajt zaslaný na DAC 1010 0000B = 0A0H a na základe
testu COMPout sa rozhodne či tento 5 bit zostane naďalej na
hodnote 1 alebo nie. Tento postup postupnej aproximácie Uin
prebehne pri n bitovom slove celkom n razy. Na záver teda už bude nastavené
referenčné napätie rovné Uin s presnosťou do najmenšieho kroku
prevodníka (v danom prípade 5V/256). Proces odmerania napätia týmto typom
prevodníka je teda podstatne rýchlejší ako v pri prevodníku s lineárne
od 0 narastajúcim referenčným napätím. Nevýhodou je o niečo menšia spoľahlivosť
nameraného údaja, pretože aproximovaná hodnota môže byť raz vyššia a raz
nižšia ako vstupné napätie, v závislosti od postupu aproximácie. Pri postupnom
lineárnom zvyšovaní referenčnej úrovne napätia je odmerané napätie vždy
menšie ako skutočná hodnota napätia. V uvedenom programe sa používajú registre:
|
Úlohou paralelného rozhrania pre tlačiareň je umožniť vyslanie znakov na tlačiareň spolu s ďalšími riadiacimi signálmi a príjem stavových signálov z tlačiarne a tak zabezpečiť komunikáciu medzi počítačom a tlačiarňou a tým aj efektívnu rýchlosť tlačenia a bezporuchovú prevádzku. V personálnych počítačoch zaviedla firma IBM pre
rozhrania tlačiarní nasledovné priradenie portov, prerušení
a bazových adries v tabulke BIOS:
Pomocou uloženia iných adries portov do tabuľky bázových adries BIOS možno jednoducho presmerovať pridelenie portov a rozhraní. Na bázovej adrese 478H je uložený Time out tlačiarne, čo je maximálne trvanie za ktoré musí tlačiareň potvrdiť výzvu z počítača . Ak k tomu nedôjde signalizuje sa príslušné chybové hlásenie. Rozhranie tlačiarne je po zapnutí počítača inicializované tak, aby:
Program obsluhy tlačiarne sa potrebuje často a
preto ho možno volať aj ako obsluhu BIOS pomocou INT 17H.
Ako príklad výstupu znakov na tlačiareň na úrovni obsluhy BIOS slúži program Bfig513a.asm a jeho subrutina Bfig514a.asm.
Pgn9a.asm Príklad na ozrejmenie ovládania tlačiarne.Test
tlačiarne na základe zaslania na výstup LPT1 ASCII kody: 5fh až ffh pomocou
int17/ah=0. Návrat do DOS pomocou RET, na základe predošlého uloženia návratovej
adresy PSP.
Bfig513a.asm - hlavný program na vytlačenie oznamu Pomocou subrutiny output_sbr , ktorá umožňuje
vytlačiť znak z pamäťovej bunky output_znak, zorganizuje tento program
vytlačenie oznamu, označeného náveštím Message. ( Data označené náveštím
Message sú adresované síce pomocou segmentu DS, ale tento bol na začiatku
programu nastavený na CS = DS . Pre adresovanie Message možno teda použiť
impicitný tvar inštrukcii bez prefixu CS napriek tomu, že dáta sú alokované
v CS segmente. ) Pred začatím tlačenia najprv sa inicializuje tlačiareň
.
Subrutina Bfig_5-14a.asm Príklad subrutiny pre výstup na tačiareň, volaného
z iného programu. Subrutina - output_sbr vyšle na tlačiareň znak z pamäťovej
bunky output_znak s použitím int 17h/ah=0.
Bfig_5-13.asm a jeho subrutina Bfig_5-14.asm Obdoba Bfig_5-13a - ako príklad hlavného programu pre výstup znaku na tlačiareň a subrutiny Bfig_5-14a, ktoré majú rovnakú štruktúru len namiesto Int 17H/ah=0, resp.1- status používajú int10H pre výstup znaku na obrazovku. Znak sa v hlavnom programe rovnako ako v predošlom príklade uloží do bunky pamäte output_znak a volá sa extrn output_sbr:near (Bfig_5-14). |
q Ovládanie tlačiarne pomocou obsluhy DOS Program obsluhy tlačiarne možno volať aj aj ako obsluhu DOS pomocou INT 21H/ah=5. V porovnaní s obsluhou na úrovni BIOS sa pri vykonaní tejto obsluhy DOS predpokladá, že tlačiareň funguje ako štandardné zariadenie LPT1 a preto netreba špecifikovať adresu portu.
Pgn9.asm Príklad na ozrejmenie ovládania tlačiarne pomocou
Int DOS. Test tlačiarne na základe zaslania na výstup LPT1 ASCII kodov:
21h=! až p=70h pomocou int21/ah=5. Návrat do DOS pomocou Int 21H/ ah=4CH.
Bfig_8-15.asm Ovládanie výstupu z portu 378H, ku ktorému je
štandardne pripojená tlačiareň. Všetky portrebné porty sú nainicializované
už pri spustení počítača. (PortA 378h je out,PB je in, PC je out). Výstupom
programu je oznam ("Sprava pre printer",13,10,) v komprimovanom tvare (kód
1bh, "l", 0fh)
Bfig_8-15a.asm Modifikácia Bfig8-15 s cieľom modelovať činnosť
tlačiarne, resp. postupnosti handshake (obr. 4-7.) signalov BUSY, STR na
prípravku, ktorý je pripojený namiesto tlačiarne.
Najprv sa testuje pripravenosť tlačiarne pomocou
signálu BUSY na PB7. Pripravenosť tlačiarne sa modeluje pomocou tlačítkového
BUSY signálu HLH - program čaká na pustenie tlačítka. (Iná možnosť, ktorá
sa ale v tomto programe nevyužíva by bolo čakanie na potvrdzovací signál
ACKNL o trvaní impulzu okolo 5us, generovaného v okamihu skončenia signálu
BUSY). Potom ako sa počítač presvedčil, že tlačiareň je pripravená
generuje signál STR=HLH o traní impulzu 10us na PC0, ktorý sa tiež po predľženi
indikuje na LED. Pomocou prípravku sa dá overiť aj funkcia INT 17H/ah=0.
Pri použití INT 21H/ah=05 sa výpiše na obrazovke chybové hlásenie zrejme
v dôsledku toho že sa dostatočne rýchle nenastavia správne úrovne dalších
signalov tlačiarne a chyba prekročenia time out zavolá INT_23H s výzvou
na ukončenie operácie.
|