Základné údaje o mikroprocesore sú v programoch:

FHelpPC - obsahuje okrem iného:

• Prehľad inštrukcii assemblera mikroprocesora 80x86.
• Základné údaje o samotnom procesore.
• Prehľad preušení INT.
• Základné údaje o hardware.
• Základné údaje o BIOS a DOS parametroch.

• Informácie o DOS
• Po stlačení F6 má množstvo informácii o parametroch BIOS .

 

µ	Mikroprocesor s pohľadu programátora

Pre programátora sú najdôležitejšou súčasťou mikroprocesora registre, ktorých obsah možno programovo ovplyvňovať. Z hľadiska objasnenie principu činnosti je vhodný model procesora 8086 s jeho 16 bitovými registrami, ktoré možno rozdeliť na :

µ Univerzálne registre AX, BX, CX, DX, slúžiace ako prechodná pamäť namiesto operačnej pamäti, na skrátenie prenosu dát. Každý z registrov 8086 má oddelený prístup k hornej 8 bitovej časti  AH, k dolnej časti AL a aj celkove k AX, ako 16 bit registru. U novšich 32 bit procesorov je prístup k celému 32 bit registru umožnený pomocou označenia s E, napríklad: EAX. Použitie týchto registrov môže byť ľubovoľné, v mnohých inštrukciach však implicitné.

• AX - hlavný register (akumulátor ) používaný pri aritmetických a logických operáciach na uloženie jedného z operandov, poprípade aj výsleku.
• BX - (nepriama adresa - base) register používaný ako ukazovateľ prístupu k rôznym blokom údajov a tabuľkám v pamäti.
• CX - (count) register používaný ako počítadlo prechodov cez sľučku a počítadlo opakovaní prenosu dát, počet iterácii.
• DX - (data ) register používaný pri ukladaní dát a tiež špecialne, napríklad pri delení sa do neho ukladá zvyšok delenia operandu uloženého v AX., resp. na uloženie adresy I/O zariadenia.

• CS - (Code) segment, ktorý určuje oblasť pamäti, kde sú uložé inštrukcie alebo kód programu, ktorý sa má aktuálne vykonať.
• DS, ES - (Data, Extra) segmenty, pomocou ktorých sa adresujú dáta (premenné) používané v programe. ES nemá presné implicitné určenie.
• SS - (Stack) zásobník, fungujúci ako pamäť typu LIFO.

• IP - (Instruction Pointer ), register slúžiaci ako programové počítadlo, ktoré obsahuje adresu aktuálne vykonávanej inštrukcie (relatívny posun voči segmentovej adrese.).
• SP, BP - (Stack, Base Pointer) registre, pomocou ktorých sa uskutočňuje posuv v zásobníku. Program zriedka mení obsah registra SP, namiesto toho používa register BP. Použitie registra BP obdobné použitou registra BX.
• SI, DI - (Source, Destination ) index registre, slúžiace ako všeobecný prostriedok na nepriame adresovanie dát. Tiež sa používajú pri presune a pri porovnávaní blokov dát.

V modernejšich 32 a viacej bitových variantoch procesora 80x86 sa používajú viac ako 16 bitové registre, vyskytujú sa ďalšie segmentové registre, napríklad FS, GS a pre prácu procesora v chránenom móde je určená ďalšia skupina systémových a ladiacich registrov. Tiež register príznakov je rozšírený o signalizáciu módu v ktorom operuje CPU a o signalizáciu vnorenia tásku.

u Programátorský model mikroprocesora
 

AX=>	AH	AL	<-akumulátor	SP	<-ukazovateť zásobníka
BX=>	BH	BL	<- báza	BP	<-ukazovateľ bázy
CX=>	CH	CL	<- počítadlo	SI	<index pre zdrojový opernad
DX=>	DH	DL	<- dáta	DI	<-index pre cieľový operand

 

IP	počítadlo inštrukcii	CS	kódový segment register
Flag	register príznakov	DS	dátový segment register
		SS	zásobníkový segment register
		ES	alternatívny dátový segment register

u Princíp segmenovania pamäti:
 

Obr. 1. Použitie segmentových registrov pri adresovaní pamäte.

µ Podpora adresovania

Okrem už spomenutej funkcia registra ako bufera (prechodnej vyrovnávacej pamäte) slúžia registre na adresovanie prístupu do pamäte. Ich funkciu možno ozrejmiť nasledovnými príkladmi, v ktorých sa na vytvorenie adresy v reálnom modeprocesora 8086 používa kombinácia obsahu rôzneho počtu komponentov:

• bázových registrov (BX, BP),
• indexových registrov (SI, DI)
• priamej hodnoty relatívneho posunutia disp (displacement), ktoré môžu byť súčasťou samotnej inštrikcie.

• 1. Priamy operand.

• 2. Priama adresa. Implicitne sa používa priradenie nasledujúcich segmentov: bázových a indexových registrov.

• 3. Bázová adresa. - efektívna adresa je súčtom hodnoty určenej bázovým registrom (BX alebo BP) a relatívneho posunutia disp.

• 4. Indexovaná adresa. - efektívna adresa je súčtom hodnoty určenej indexovým registrom (SI alebo DI) a relatívneho posunutia disp.

• 5. Kombinovaná adresa - (báza + index).

• 6. Kombinovaná adresa - (posunutie+báza +index).

• 7. Adresovanie reťazcov -implicitne sa vo vybraných inštrukciach predpokladá, že zdrojový blok reťazcov je adresovaný pomocou DS: [SI] a cieľový blok reťazcov pomocou ES:[DI] .

µAdresovanie pamäti

Z historických príčín, pretože procesor 8086 používal 16 bitové registre, ktoré nepostačovali na priame fyzické vytvorenie 20 bitovej adresy, potrebnej na pre priame adresovanie 1 MB pamäte počítača IBMPC XT, použilili IBM a MS na adresovanie pamäte PC XT spôsob, v ktorom sa prístup k pamäťovým objektom zabezpečuje tak, že sa kód programu a dáta rozdelia do segmentov. Adresovaný priestor je pri tom rozdelený na segmenty, ktoré sú schopné obsiahnuť určitý rozsah adries pamäti (v závislosti od veľkosti segmentového registra).

Fyzická adresa pri tomto spôsobe je zložená z dvoch častí:

• segmentu , ktorý určuje hrubo lokalitu v pamäti;
• relatívneho posunutia ( offset,co je vlastne efektívna adresa ).

Segmentový register, ktorý má byť použitý k výpočtu fyzickej adresy môže byť implicitne priradený (napríklad ako CS pre program, DS pre dáta), alebo musí byť uvedený v kóde inštrukcie (tvorí tzv. prefix inštrukcie, napríklad v tvare ES:inštrukcia). Častejšie však nie je špecialne uvedený a potom platí implicitné priradenie registrov:
 

	CS	- s IP pre kód programu
	SS	- so zásobníkom, do ktorého prístup cez SP alebo BP
	ES	- s reťazcami
	DS	- s dátami

V chránenom móde (protected mode) procesorov 80286, resp v rozšírenom móde ( enhanced mode) procesorov vyššieho typu ako 80386 , sa vytvára adresa s pomocou tabuľky segmentových deskriptor .(V rozšírenom móde možno prepínať procesor z realneho do chráneného módu a späť bez nutnosti resetovania procesora). Napríklad v adrese segmentového tvaru 0038:4321H určuje obsah adresy 0038 tzv. selektor (16bit), ktorý slúži ako index do tabuľky segmentových deskriptorov a 4321H tvorí offset (32 bit ), ktorý má rovnakú funkciu ako pri adresovaní v reálnom móde. V tabuľke segmentových deskriptorov sa nachádza tzv. virtuálna adresa ( 48 bit ), ktorú tvorí základná adresa segmentu, ktorá sa použije na určenie fyzickej adresy (napríklad 00012340H ) a tiež aj ďalšie parametre ako hranice veľkosti pridelenéj pamäti a prístupové práva do tejto pamäti, napríklad pre režim multitaskingu. Každý deskriptor v tabuľke obsahuje 32 bitovú základnú adresu , ku ktorej sa pripočíta offset (32 bit v 80386) a vytvorí sa tak fyzická adresa,v uvedenom príklade zase adresa 00012340H + 4321H = 00016661H V procesoroch od 80386, ktoré majú 32 bitové a väčšie registre, sa väčšinou nevyužíva lineárny priestor 32 bit zbernice, ktorý poskytuje efektívna adresa samotného offsetu, ktorá umožňuje vytvoriť fyzickú adresu pre 2³² = 4GB buniek pamäte, ale sa používa virtuálna pamäť dostupná pomocou logickej adresy, tvorenej pomocou selektrora + offsetu, v dôsledku čoho je adresný priestor virtuálnej pamäte až 16kB*4GB = 64 T MB.

 

µ

Debugger

Debager (Debbuger) - program na odlaďovanie a kontrolu programu. Môže tiež poslužiť na tvorbu jednoduchých programov v assembleri - typu subor.com. Najrozširenejší variant debagera debugg.exe je súčasťou každého MS DOS. Samozrejme existuje veľa ďalšich variantov odlaďovacích programov s prijemnejším prostredím, napríklad Turbo Debbuger fy Borland a pod.
 
 

Popis základných príkazov (z  DOS programu debugg.exe)

Vďaka tomu, že program debug.com, resp. debug.exe tvorí súčasť dodávaného operačného systámu DOS je určite najdostupnejšim a možno aj najpoužívanejšim testovacím a odlaďovacím programom. Samozrejme, že existujú aj iné podobné programy, spolu s pekným prostredím na kontrolu behu programu, napríklad produkt fy Borland Turbodebugger - td.exe.
 
 

F	START programu:
		debug => štart samotného debuggera.
		debug d:\[path] súbor [.ext] - s aplikáciou.

FASSEMBLE v tvare : A[adresa] - umožňuje ukladať program v jazyku ASSEMBLERA priamo k zobrazenej adrese na obrazovke.
 

	Napríklad:	- a enter
		zobrazí aktuálne cs:ip, napríklad: 154F:0100
		a teraz treba uložit požadované inštrukcie,  napríklad jmp 502.
		Po stlačení enter
		sa nastaví nová adresa pre inštrukciu atď

F COMPARE v tvare : C range address - porovnáva vyšpecifikovanú oblasť pamäte od zadanej adresy.
 

	Napríklad:	C 1 00,1FF 300 =	C 100L100 300
	porovná pamäť od 100 po 1FFH s obsahom pamäte 300 po 3FFH.

 

F DUMP v tvare : D [range] - vypíše obsah buniek pamäte . Napríklad :
 

	d cs:100 110	zobrazí od napríklad cs:100 po cs:110
	d	zobrazí od aktuálnej adresy 8 riadkov výpisu po 16 byte
	d cs:100	zobrazí od cs:100
	d cs:100 L 20	zobrazí 20H byte od cs:100
	d ds:100 L 20	zobrazí 20H byte od ds:100
	d:4DC9 4DCE	rovnaký účinok ako -d:4DC9 L 6 t.j.6 byte

F ENTER v tvare : E address [list] - uloži byte do špecifikovanej bunky pamäte. Napríklad :
 

	e cs:100	zobrazí cs:100 po ďalšom zadaní:
	12 + space	prepíše aktualny obsah bunky s 12 a ďalej pokračuje
	EB+ enter	prepíše aktualny obsah bunky s 0EB H a koniec
	medzerník	postup zobrazovania pokračuje až do stlačenia enter

 

F FILL v tvare : F range list zaplní oblasť pamäte hodnotami špecifikovanými ako list. Napríklad :
 

	F 04BA:100 L 100 42 45 52 54 41
	Zaplní oblasť pamäte od 04BA:100 po 04BA:1FF 5 uvedenými znakmi tak, že sa budú postupne opakovať

 

	F 100 D000 0		zaplni 0 od 100H po D000H
	F 100 L 1 0E		zapíše 1 byte => 0E

F GO v tvare : - G[=address [addresses]] vykoná program od =adresy po breakpoint adresu. Po zastavení ako po príkaze -R, t.j. zobrazí výpis obsahu registgrov. Napríklad :
 

	G CS:7550	vykoná program od aktuálnej  adresy až po adresu CS:7550. Po eventuálnom ďalšom G pokračuje inštrukciou za Breakpoitom
	G=100,110	odštartuje od 100 po 110

 

F HEX v tvare : H value value vykoná súčet a rozdiel HEX. Napríklad :
 

H 19F 10A

zobrazí 02A9=súčet, 0095 =rozdiel

F INPUT v tvare : - I value zobrazí 1 bajt , ktorý prečítalo z portu špecifikovaného value. Napríklad :
 

Napríklad: I 2F8

prečíta bajt z portu= 2F8

F LOAD v tvare : L [address[drive:record record]] - uloží súbor do pamäti. Predtým treba nastaviťt BX:CX ako počítadlo a pomenovať súbor (pomocou N napríklad Nfile.COM).
 

	L bez parametrov	- uloží od CS:100 po 100 + v (BX:CX) počet uložených byte.
	L address	- ukladanie začína od adr. Address
	L + všetky param.	- uloží namiesto súboru celý sektor .

Napríklad:

L 04BA:100 2 0F 6D

- uloží počet záznamov 6DH, počnúc logickým záznamom 0FH do pamäti od adresy 04BA:0100.

F QUIT - Q zakončí debugger a prechod do MSDOS.
 

F MOVE v tvare : M range address presunie obsah z adresy špecifikovanej range do oblasti pamäte od address. Napríklad:
 

	M CS:100 110 CS:500	- presun z buňky 100 do 500, zo 101 na 501 atď.
	M 113 L 6 119	- posun 6 bajtov
	M F000:0 L 2C B800:0	=> copy na obrazovku 2CH=44 bajtov

 

F NAME v tvare : N filename [filename.] pomenuje súbor buď pri jeho uložení pomocou L resp. W alebo pri debuggovaní a spustení. Napríklad :
 

C:\DOS\ kkk.com

pomenuje súbor kkk.com v adresári C:\DOS

F OUTPUT v tvare : O value byte zašle na port value( 16 bitová adresa) hodnotu byte. Napríklad :
 

O 2FB 4F

- zašle 4FH do portu 02FBH.

 

F REGISTER v tvare : R [register-name] zobrazí obsah jedného alebo viacerých registrov mikroprocesora. Napríklad:
 

	R	- výpis všetkých registrov.
	R meno_registra	- zobrazí obsah a umožní zmenu  obsahu príslušeho registra.

 

Indikátory (Flagy) aritmeticko logickej jednotky ALU:
 

flag name	nastavenie	Nulovanie
Pretečenie - Overflow	OV	NV
Smer - Direction	DN decrement	UP increment
Prerušenie - Interrupt	EI ennable	DI disable
Znamienko - Sign	NG negativ	PL plus
Nula - Zero	ZR	NZ
Pomocný .prenos - Auxilliary CY	AC	NA
parita - Parity	PE Even párna	PO Odd nepárna
Prenos - Carry	CY	NC

Pri začatí programu Debbugg sa nastaví CS na začiatok voľnej pamäte ,IP = 100H. Všetky flagy sa vynulujú. Všetky registre sa vynulujú. Napríklad :
 
 

	-RF	=>	NV UP DI NG NZ AC PE CY
			- spravím zmenu: PL EI CY a výsledok:
	-RF	=>	NV UP EI PL NZ AC PE NC -

FSEARCH v tvare:  S range list - vyhľadá špecifikovanú postupnosť bajtov - list of byte (oddelenných medzerou alebo čiarkou) v oblasti pamäte range. Napríklad :
 

	S CS:100 110 41		hľadá 41H od 100H po 110H.
			ako výsledok vypíše: napríklad xxxx:0104 t.j. tu je 41H.
	S 100 L 10 "A"		=> hľadá A v oblasti 10H=16 bajtov

 

F TRACE v tvare:  T [=address][value] - krokuje od začiatočnej adresy address, pričom počet vykonaných inštrukcii = počet krokov a určuje ho value. Po skončení zobrazí registrový výpis. Napríklad :
 

	T=011A 10	- krokuje od adr. 011AH 10H=16 krokov
		inštrukcii.CTRL+S zastaví rollovanie.

 

F UNASSEMBLE v tvare: U [range] - prekóduje obsahy buniek do assemblerovských inštrukcii.
 

U - bez parametrov

- dissasembluje 20H bajtov od aktuálnej adresy

Napríklad:
 

	U 04BA:100 L 10	- preloži 10H=16 bajtov od adr=04BA:100
	U 04BA:0100 0108	- preloži od adresy 100 po 108.

 

F WRITE v tvare: W [address [drive:record record]] zapíše počet bajtov nastavených v počítadle (BX:CX). Začiatočná adresa zapísaného súboru.com je CS:100.
 

	W	- zapis do súboru s menom vopred zadaným pomocou príkazu N.
	W adresa	- zapíše súbor od zadanej adresy.
		Pozor, zápis do absolutných sektorov disku riskantný.

Napríklad :
 

	W CS:100 1 37 2B	- zapíše na disk B (1) počnúc adresou CS:100.
		Zapísané data na disku začínajú od logického záznamu 37H a pozostávajú z 2BH záznamov.

 

CHYBOVÉ HLÁSENIA.
 

	BF	Nesprávny flag. Pomocou R prekontrolovať.
	BP	Priveľa brekpointov.
	BR	Nesprávny register, t.j. zlé písmeno.
	DF	Dvojitý flag. Zadali ste dvakrát ten istý flag.

Poznámka:
 

CTRL + P alebo CTRL + < PrtSc>

zapne/vypne výpis na tlačiareň.

µ Použitie debuggera pri ladení programu
 

Nasledujúce príklady majú slúžiť na ilustráciu rôznych typov inštrukcii mikroprocesora, na ozrejmenie funkcii jeho rôznych registrov (predovšetkým univerzálnych, segmentových a zásobníka) a spôsobov adresovania (použitie fyzickej a logickej adresy) predovšetkým pomocou príkazov Debuggera:

• A - assemble na vkladanie inštrukcii
• U - unassemble na prekodovanie binárneho kódu na tvar inštrikcii assemblera.
• D - dump na výpis obsahu pamäte v binárnom tvare.
• E - na priame modifikovanie obsahu pamäte.
• R = register na výpis obsahu registov
• S - search na hľadanie zadaného kódu.
• T - trace na krokovanie programu.

µPríklady na demonštrovanie činnosti debuggera
 

	hexaritmetika
	-h 3 2
	0005 0001=> súčet  a rozdiel
	-h c000 d000
	9000 F000 => súčet  a rozdiel
	----------------------------------------------------------
	Vkladanie dat( s medzerou) zakoncit ENTER
	-e 100
	19D0:0100 06.11 E6.22 05.33 E8.44 AF.55
	----------------------------------------------------------
	Asemblovanie - vkladanie instrukcii
	-a
	19D0:0100 mov ax,11
	19D0:0103 mov dx,22
	19D0:0106 mov bx,33
	19D0:0109 mul bx
	19D0:010B ret
	-a
	19D0:0100 mov ah,2
	19D0:0102 mov dl,2a
	19D0:0104 int 21
	19D0:0106 int 20
	-a
	19D0:0108 mov ah,09
	19D0:010A mov dx,09
	19D0:010D int 21
	19D0:010F int 20
	----------------------------------------------------------
	Disassembler - vypis obsahu
	-u 100 106
	19EA:0100 B402 MOV AH,02
	19EA:0102 B22A MOV DL,2A
	19EA:0104 CD21 INT 21
	---------------------------------------------------------
	Vypis obsahu registrov
	-r
	AX=0000 BX=0000 CX=0006 DX=0000 SP=FFFE BP=0000 SI=0000 DI=0000
	DS=19EA ES=19EA SS=19EA CS=19EA IP=0100 NV UP EI PL NZ NA PO NC
	19EA:0100 B402 MOV AH,02
	----------------------------------------------------------
	Nastavenie obsahu regCX=6, t.j. aky dlhý súbor chcem v ďalšom zapisať.
	-r cx
	CX 0006
	:6
	----------------------------------------------------------
	Pomenovanie suboru
	-n jano.com
	----------------------------------------------------------
	Zápis súborudo aktuálneho adresara
	-w
	Writing 0006 bytes
	----------------------------------------------------------
	Koniec
	-q

Beep.com - demopríklad - výstup na obrazovku znaku 07H, ktorý spôsobí 1 beep
 

1195:0100 B203 MOV DL, 07 H ; znak do DL

1195:0102 B402 MOV AH, 02 H

1195:0104 CD21 INT 21 H

µ Niektoré často používané inštrukcie

Súbor inštrukcii CPU x86 pozostáva z okolo 20 tried inštrukcii. Z nich 7 typov inštrukcii má 2 operandy, 8 typov má 1 operand a 5 typov je bez oparandu. Mezi základné typy inštrukcii patria:

• presuny (mov ),
• aritmetické a logické inštrukcie a
• inštrukcie na riadenie postupu programu.

• Presuny: Zápis inštrukcie v tvare:

Mov nepôsobí na flagy => pozor pri testovaní.

• Výmena: obsahov registrov, resp. pamäte o dlžke 8 bit, resp. 16 bit

• Uloženie adresy: pomocou inštrukcii Load Pointer, alebo mov

Bfig_4-3.asm - Príklady použitia inštrukcii XCHG, IN, OUT, LEA, LDS, LAHF:
 

Priklad rôznych iných typov presunu dat-( okrem MOV)

CSEG SEGMENT

ASSUME CS:CSEG,DS:cSEG

;------------------------------

exdword label dword

exword label word

exbyte label byte

;--------------------

our_prog proc                 ;Fiktivny program

;výmena obsahu registrov

xchg bx,cx                       ;Register bx <--> register cx

xchg bx,exword                ;Register bx <--> memory

xchg ax,bx                       ;Register ax <--> register bx

;Na adresovanie portov bud priamo 0-255 alebo cez DX (aj 0-255)

in al,20h                           ;Port 20h --> AL

in al,dx                             ;Port(DX) --> AL

out 21h,al                         ;AL --> port 21h

out dx,al                           ;AL --> port(DX)

;Ozrejmenie LEA --> pomocou MOV s rovnakým účinkom

lea si,exword                   ;Adresa(exword) --> si

mov si,offset exword        ; detto

;Napríklad nasleduj[ca inštrukcia uloži do BX adresu 10. bajtu poľa na ktoré ukazuje DI

lea bx,10[di]

;Ulozenie celej adresy => segment+posunutie do DS:SI

lds si,exdword                   ;M(exdword) --> SI

;M(exdword+2)  --> DS

;Ulozenie celej adresy => segment+posunutie do ES:SI

les di,exdword                   ;M(exdword)-->DI

;M(exdword+2)-->ES

;Precitanie a ulozenie flagov

lahf                                    ;Flagy --> ah

sahf                                   ;AH --> flagy

;XLAT-Translate-Prekonveruje hodn z (AL) na inu podla tab (BX)

xlat exbyte                          ;M(BX+AL)-->AL

OUR_PROG ENDP

CSEG ENDS

END OUR_PROG

• Sľučky : (Loop) - Inštrukcia sa opakovane vykonáva v sľučke pokiaľ nebude (cx) =0

• Inštrukcie operujúce s reťazcami:

Napríklad vynulovať pamäť od adresy 2000H (pomocou stosw => cez ES:DI), celkom 2000h buniek t.j. pokiaľ nebude (cx) = 0).
 

		mov	ax, 200h	;segment adr 2000h/16=200h
		mov	es, ax
		mov	di, 0
		mov	cx, 2000
		cld		;clear flag => DF=0 a inc
		mov	ax, 0
	REP	STOSW		;opakuje slovo=0 pokiaľ cx<>0

Bfig_4-22.asm - Príklady použitia rôznych typov reťazcových inštrukcii
 

	Title Bfig.4.22 - Priklad rôznych typov reťazcovych inštrukcii
	Code SEGMENT
	ASSUME CS:Code,DS:code,ES:code
	exword label word
	exbyte label byte
	exbyte1 label byte
	exword1 label word
	our_prog proc                     ;Fiktivny program
	lods exbyte                         ;Load AL z DS:SI
	lods exword                        ;Load AX z DS:SI
	lodsb                                  ;Load AL z DS:SI
	stos exbyte                         ;Store (AL) doES:DI
	stos exword                        ;Store (AL) do ES:DI
	stosw                                  ;Store (AL) do ES:DI
	rep stosb                             ;Store (AL) do ES:DI (CX)krat
	movs exbyte1,exbyte            ;Presun bajtu ES:DI<--DS:SI
	movs exword1,exword          ;Presun slova ES:DI<--DS:SI
	movsb                                  ;Presun bajtu ES:DI<--DS:SI
	rep movsw                           ;Presun slova (CX) krat
	scas exbyte1                        ;Test AL s [ES:DI]
	repe scasb                           ;Test AL s [ES:DI] pokial =
	repne scasw                         ;Test AX s [ES:DI] pokial <>
	cmps exword,exword1          ;Porovna slovo [DS:SI] s [ES:DI]
	repe cmpsw                         ;Porovna slovo pokial=and CX<>0
	repne cmpsb                        ;Porovna bajt pokial NE,CX<>0
	our_prog endp
	CODE ENDS
	END OUR_PROG

• Posuvy (shift) a kruhové posuvy (rotacie)

 Overte si, že posuv vpravo má za následok vydelenie číselného obsahu registra dvomi a posuv vľavo vedie k dvojnásobnému zväčšeniu čísla uloženého v registri alebo v pamäťovej bunke.
 

	TITLE Bfig.4.21 - Priklad na posuvy
	Code SEGMENT
	ASSUME CS:Code,DS:code
	;----------------------------------------------------
	;Program vynasobi (AX)*9 bez instrukcie pre nasobenie
	;----------------------------------------------------
	our_prog proc near
	mul9: push cx
	push ax
	mov cx,3
	sal ax,cl                                ;Posuv vlavo o 3
	mov cx,ax                              ;CX<--(AX)*8
	pop ax                                   ;orginalna (AX)
	add ax,cx                               ;(AX)<--9*(AX)
	pop cx
	ret
	;--------------------------------------------------------
	;Fragment programu izoluje z (AX) bit, specifikovany (CX),
	;ktory treba vpred zvonka zadat.
	;--------------------------------------------------------
	push bx
	mov bx,1                                ;Dat 1 do pozicie bit 0
	rol bx,cl                                 ;Posunut do polohy (CX)
	and ax,bx                               ;Zamaskovanie zbytoc bitov
	pop bx
	our_prog endp
	CODE ENDS
	END OUR_PROG

[Návrat]