Súhrn
Rozdiel medzi jednotlivými druhmi plynových detektorov závisí od voľby veľkosti napätia na elektródach.
Nabitá častica, ktorá vletí do priestoru medzi elektródami, stráca svoju energiu na ionizáciu a exitáciu atómov plynovej náplne a na svojej dráhe vytvorí istý počet párov elektrón - ión. Tieto sa v elektrickom poli pohybujú v smere ku odpovedajúcim elektródam, čim vzniká elektrický prúd. Ak momenty vstupu jednotlivých častíc sú oddelené relatívne veľkými časovými intervalmi, počas ktorých ióny vytvorené predchádzajúcou časticou stačili prejsť na elektródy, je prúd prechádzajúci obvodom komory impulzný.
Ionizačné komory a proporcionálne detektory pracujú v oblasti pracovných napätí, kde sa zachováva úmernosť medzi amplitúdami výstupných impulzov a energiou častíc a nazývajú sa spektrometrické zariadenia.
Geigerove - Mullerove detektory, korónové a iskrové detektory nie sú spektrometrické detektory, pretože pracujú pri napätiach na elektródach, pri ktorých už nezávisí veľkosť odozvy na počte pôvodne vytvorených iónových párov.
Rýchlosť detektora závisí od trvania zberu nosičov náboja a od časovej konštanty tvorenej kapacitou detektora a pracovným odporom. Reálna časová konštanta sa volí s ohľadom na registrovanú početnosť častíc a väčšinou sa využíva len zber elektrónovej zložky. V proporcionálnom detektore rozhodujúcou mierou na tvar a trvanie prúdového impulzu vplývajú kladné ióny. Na rozdiel od ionizačnej komory na jeho výstupe bude vďaka plynovému zosilneniu podstatne väčšia amplitúdu impulzu.