Súhrn
Pri detekcii ionizujúceho žiarenia sa vyskytuje rozptyl nameraných hodnôt, ktorý spôsobuje pravdepodobnostný charakter rádioaktívneho rozpadu jadier ako aj pravdepodobnostný charakter procesu interakcie žiarenia s médiom detektora. Presnosť výsledku možno zvýšiť predlžením trvania merania alebo zopakovaním počtu meraní, Pri meranie vzorky a pozadia sa obvykle dosiahne vyššia presnosť ak sa použije rôzne dlhý interval merania. Pri interpretácii výsledkov merania záleží na našom rozhodnutí na akej úrovni odhadu výsledky uvádzame, resp. od toho koľko nás bude stáť mylný odhad alebo jeho dôsledky. Štatistika hovorí len s akou pravdepodobnosťou je daný typ hodnotenia spoľahlivosti správny.
Šumové fluktuácie napätí a prúdov sa superponujú na napätia a prúdy, tvoriace sledovaný signál s užitočnou informáciou, prípadne sa aj ďalej zosilňujú súčastne so signálom a tým zhoršujú presnosť merania. Amplitúda šumových fluktuácii by mala byť značne menšia, ako je amplitúda sledovaného signálu. Šum vzniká následkom štatistického javu transformácie energie častice na amplitúdu impulzu v procese interakcie žiarenia s médiom detektora a tiež ako príspevok tepelného, výstrelováho alebo blikavého šumu vo vstupných elektronických obvodoch. Jednotlivé zložky šumu prispievajú k výslednému šumu detektora so zosilňovačom, úmerne šírke pásma priepustnosti zosilňovača, ktorý zosilňuje signál z detektora. Pomer signál / šum možno optimalizovať pomocou voľby vysokého pracovného odporu detektora, pomocou voľby minimálneho vstupného prúdu cez detektor a predzosilňovač, vhodnou voľbou unipolárneho tranzistora s veľkou strmosťou a vhodnou voľbou integračnej a derivačnej časovej konštanty zosilňovača. Šum má nulovú strednú hodnotu a možno ho charakterizovať len pomocou strednej kvadratickej hodnoty. Na porovnávanie veľkosti šumu možno použiť ekvivalentný šumový náboj, ktorý na výstupe detektora vytvorí existujúcu strednú kvadratickú hodnotu šumového napätia.