Súhrn
V súčasnosti sa veľká časť elektroniky potrebnej pre jadrovo-fyzikálny experiment skladá so štandardných modulov , ktoré sa zasúvajú do rámov - štandardných krabíc s konektormi a napájaním. Modul s modulom sú vzájomne poprepájané pomocou káblov cez konektory na prednom paneli. Aby bolo možné garantovať ľubovoľnú rekonfiguráciu a vzájomnú zameniteľnosť modulov treba zabezpečiť, aby aspoň počnúc od výstupu predzosilňovača tieto štandardné moduly mohli pracovať s rovnakými úrovňami signálov a výstupnými impedanciami. Najznámejšie modulárne usporiadanie pre analógovú jadrovú elektroniku je štandard NIM (Nuclear Instument Modules).
Spojenie meracej aparatúry s počítačom za účelom ovládania elektroniky a automatizovania zberu informácie z elektronických modulov možno realizovať rôznym spôsobom. Počnúc jednoduchým stykom cez paralelné alebo sériové rozhranie počítača na báze „individuálnej“ koncepcie experimentátora, cez unifikovaný systém zbernice IMS-2, až po počítačový automatizovaný systém na meranie a riadenie CAMAC, resp. jeho novšiu, urýchľovačovú, modifikáciu FASTBUS. Výber vhodného spôsobu spojenia s počítačom záleží od veľkosti a potrieb experimentu, od budúcich plánov na rozširovanie a modifikovateľnosť experimentu a v neposlednej rade aj od finančných možností.