D6/1 Vlastnosti hradla TTL Cieľom úlohy je praktické zoznámenie sa s integrovaným hradlom 7400 a jeho funkciou ako hradla NAND (F - základné vlastnosti číslicových a logických obvodov) pre signál s logickými úrovňami TTL. V ďalšej časti je tiež cieľom úlohy kontrola základných dynamických parametrov obvodu vo funkcii spínača a ich využitie na tvarovanie impulzov TTL .
Logické obvody možno rozdeliť na: q Kontrola funkcie hradla NANDČo do počtu a rozmanitosti typov sú najrozšírenejšie integrované logické členy s tranzistorovo - tranzistorovými väzbami (skrátene obvodmi TTL z anglického Transistor Transistor Logic). Na obrázku 11.a je znázornené rozloženie kontaktov integrovaného obvodu 7400 (štvornásobného dvojvstupového hradla NAND - vykonávajúceho negovaný logický súčin AND) zo štandardnej stavebnice integrovaných obvodov 74XX - (F vnútorné zapojenie hradla TTL obr.1-10a - obr. 1-11).
Po prekontrolovaní prítomnosti
napájacieho napätia Ucc
=
5 V na pätici obvodu 7400 možno najprv pomocou voltmetra
poprípade aj
názornejšie
pomocou sondy so svietivkovou indikáciou, prekontrolovať úrovne na
kontaktoch
hradiel. Pre daný účel možno úroveň "L" zrealizovať pomocou úrovne
zemniaceho
potencialu (dotykom na zem) a úroveň "H" pomocou voľného kontaktu (na
ktorom
sa v kľudovom stave udržuje úroveň o trochu vyššia ako je rozhodujúca
úroveň
Ur = 1,42 V, čo obvod TTL interpretuje ako plávajúcu úroveň
s úrovňou "H" ). Poprípade možno použiť spôsob uvedený na obrázku
11.bb.
Správna funkcia hradiel by mala zodpovedať funkčnej tabuľke na obrázku
11.a.
Na obrázku 11.b je znázornený
spôsob kontroly funkcie
najjednoduchšieho
logického člena - invertora, ktorý vykonáva operáciu negácie
logického
signálu. Ako výsledok takéhoto testu je na obrázku 11.c zobrazený
priebeh
výstupného impulzu (zelenou farbou), ktorý vzniká na podnet vstupného
impulzu s lineárne
vzrastajúcim čelom. Vďaka lineárnemu priebehu vstupného impulzu možno
získať
predstavu o tom ako sa mení výstupné napätie UY v
závislosti
od vstupného napätia UA , teda obdobu prevodovej
charakteristiky
UY=f(UA), pri výstupe v stave naprázdno. Pri
náraste vstupnej amplitúdy z oblasti logickej úrovne UA-iL=
"L" (~0 - 0,8 V) do oblasti s logickou úrovňou UA-iH="H" (~2
V -3,4V až 5V ) sa dostáva vstupné napätie do oblasti plávajúcej
úrovne
s nejasne definovanou úrovňou, v okolí rozhodujúcej úrovne Uir
~1,42 V. Rozhodujúca úroveň Uir na vstupe je teda zlomová
úroveň
v okolí ktorej sa mení úroveň výstupu logického signálu
TTL.
Šumová imunita Mr
=UH-Ur
~UL-Ur
charakterizuje odolnosť obvodu voči rušivým napätiam. V dôsledku
rôznych
parazitných kapacitných väzieb s najbližšími obvodmi
nejakéhoiného zapojenia
sa môžu preniesť ľubovolné poruchy na vstup obvodov. Ak je na vstupe
obvodu
nejasne definovaná plávajúca úroveň môže ľahko dôjsť k ovplyvneniu
funkcie
obvodu. Ak napríklad v logickom obvode TTL s rozhodujúcou úrovňou Ur
~1,4 V je šumová imunita Mr >=1
znamená
to, že logické úrovne na výstupe sú buď UoL <=
0,4V alebo UoH >= 2,4V a poruchový
impulz je nebezpečný ak bude mať amplitúdu väčšiu ako 1V. Ak v hradle
TTL
zostane jeden vstup nezapojený
(nepreteká cez neho vstupný prúd)
zdanlivo
by tento vstup nemal ovplyvňovať funkciu hradla. Napätie na tomto
voľnom
vstupe je však Ur~1,4V, čo má za následok, že šumová imunita
tohto vstupu je Mr~0 a môže byť zdrojom nepredvídaných
poruchových
impulzov. (V praktiku sú invertory realizované pomocou hradiel, ktoré
využívajú
len jeden vstup. Druhý, nepoužitý vstup by mal byť buď pripojený na
úroveň
"H", alebo tiež možno oba vstupy hradla spojiť paralelne do jedného
spoločného
vstupu. V krajnom prípade bude obvod funkčný aj pri voľnom druhom
vstupe,
len jeho šumová imunita bude nízka.)
Výhodnou
vlastnosťou logických
obvodov je ich jednoduché kaskádové
spájanie
do série (spojenie výstupu jedného obvodu so vstupom iného
obvodu) a vetvenie
(spojenie výstupu jedného obvodu so vstupom niekoľkých obvodov) bez
potreby
nejakého prispôsobovania napäťových úrovní. Napríklad v obvodoch
MH
74XX
je jednotkový vstupný prúd IiL=1,6mA alebo IiH=40mA.
Výstupný prúd IoL=16mA alebo IoH=0,4mA. Pri
kaskádovom
spojení takýchto obvodov je výstupné vetvenie N=IoH/IiH=IoL/IiL=10.
Znamená to, že maximálne 10 vstupov obvodov MH 74XX môže byť pripojené
k výstupu obvodu.
Základným dynamickým parametrom integrovaného logického člena je rýchlosť zmeny amplitúdy výstupného impulzu, charakterizovaná trvaním čela a tyla impulzu. S použitím označenia definujúceho smer napäťového skoku je táto rýchlosť určená trvaním tTLH a tTHL. Ďalším dôležitým parametrom je oneskorenie výstupného impulzu voči vstupnému tP (merané na referenčnej úrovni Ur ). Oneskorenia tPLH a tPHL nemusia byť rovnaké a preto sa pre praktické účely udáva stredná hodnota prenosového oneskorenia:
Typická hodnota pre bežné
obvody 74XX je tPD~10ns.
Z hľadiska názornosti funkciu
hradla možno demonštrovať v zapojení na obrázku
11.d s
priebhmi hradlovania impulzov na obrázku 11.e. Takéto ilustračné
meranie možno
uskutočniť
na konci tohto praktika s dvoma synchronizovane spúšťanými zdrojmi
signálu.
Impulz na vstupe B dlhšieho trvania z jedného zdroja ovláda priechod
cez
hradlo signálu z druhého zdroja, pôsobiaceho na vstupe A.. Výsledok
hradlovania
signálu je znázornený na obrázku 11.e.
D6/2a Tvarovanie impulzov TTL q Tvarovanie impulzov TTL s využitím prenosového oneskorenia obvodu
Zapojenie na obrázku 11.1a
ilustruje príklad využitia
vlastného oneskorenia
tPD logického člena na generovanie impulzu,
korelovaného
so začiatkom (obrázok 11.1b) alebo koncom vstupného impulzu (obrázok
11.1c). Na obrázku 11.1b je
použitý
vstupný impulz kladnej TTL polarity a na obrázku 11.1c záporný TTL
impulz, takže v rôznych okamihoch je splnená podmienka prítomnosti
úrovne "H" na vstupoch in a V3 hradla.
(Kladná polarita impulzov TTL znamená zmenu napätia z úrovne "L" na
úroveň
"H", teda v smere zväčšenia amplitúdy. Amplitúda impulzu TTL je však
vždy
>0!).
V zapojení na obrázku 11.1a sú
použité 3 invertory, takže
trvanie generovaného
impulzu ti ~ 30 ns. Pre generovanie impulzov s dlhším
trvaním
by bolo možné požiť väčší počet invertorov (nepárny počet) alebo na
tvarovanie
využiť prechodový jav zmeny napätia na integračnom alebo derivačnom
článku. D6/2b
Pomocou tvarovacieho obvodu, ktorý využíva na oneskorenie impulzu integračný článok RC (F), uvedeného na obrázku 11.2a, možno generovať dlhšie trvania impulzov ako s pomocou zapojenia na obrázku 11.1a. Obrázok 11.2b zobrazuje výsledok tvarovania vstupného impulzu (kladný impulz TTL) na výstupný impulz, trvanie ktorého určuje proces vybíjania napätia na kondenzátore s úrovne UoH~3,4V na rozhodujúcu úroveň Ur~1,4V. (Na obrázku 11.2b až do úrovne UoL ~ 0,8 V). Ak amplitúda impulzu TTL je Um~UoH-UoL má generovaný impulz trvanie:
Časová konštanta na základe náhradného obvodu na obrázku 11.2c je t ~(Rg+R )C.
Pri vstupnom impulze kladnej TTL polarity, podobne ako v zapojeni na obrázku 11.a, sa generuje výstupný impulz v korelácii so začiatkom vstupného spúšťacieho impulzu. Ak je trvanie vstupného impulzu dostatočne dlhé tak sa tvaruje impulz (o trvaní ti ~tln2 ) kratší ako je trvanie vstupného impulzu. Pri krátkom vstupnom impulze nestihne poklesnúť napätia na kondenzátore (na kontrolnom výstupe na obrázku 11.2b) pod rozhodujúcu úroveň Ur~1,4V a výstupný impulz má rovnaké trvanie ako vstupný - nedochádza teda k tvarovaniu impulzu pomocou článku RC. Pri vstupnom
impulze zápornej
TTL polarity, podobne ako v
zapojeni na
obrázku 11.a, sa generuje výstupný impulz v korelácii s
koncom
vstupného
spúšťacieho impulzu. Inými slovami teda okamih vzniku
výstupného
impulzu
je spojený so zmenou úrovne LH na vstupe, respektíve v spolupráci s
procesom vybíjania kondenzátora integračného RC článku.
D6/2c
Zapojenie na obrázku 11.3a používa na tvarovanie derivačný článok (F). Vplyvom derivačného CR článku má impulz na výstupe derivačného článku (na obrázku 11.3a označený ako vstup kontrola) raz kladnú a raz zápornú TTL polaritu (poradie kladného a záporného prekmitu závisí od polarity vstupného impulzu).
q
Princíp tvarovanie vplyvom článku CR - bez pôsobenia spätnej
väzby
Časová konštanta je t~(Rg+R)C.
Rezistor R v zapojení na obrázku 11.3a musí mať dostatočne malý odpor,
aby zabezpečil úroveň "L" na vstupe invertora. (Maximálny úbytok
napätia
v nízkej úrovni "L" spôsobený vstupným prúdom IiL=1,6 mA je
IiLR=1,6 mA*400W =0,64V<UiL=0,8V.
Vďaka tomu je vstup obvodu, ku ktorému je pripojený odpor R v kľudovom
stave (bez prítomnosti vstupného impulzu) vždy v definovanom stave s
úrovňou
"H" na výstupe.)
Ak teda chceme zhodnotit
funkciu takéhoto tvarovacieho obvodu je to
tvarovací obvod vhodný predovšetkým na tvarovanie impulzov kratšich
ako je trvanie vstupného impulzu (skracovanie impulzu dlhšieho ako
ti~tln2 ). Výstupný impulz
je
generovaný
v okamihu zmeny HL úrovne TTL, takže pri použití vstupných impulzov TTL
rôznej polarity je raz
generovaný v korelácii so začiatkom a raz s
koncom
vstupného impulzu, vždy však pri zmene amplitúdy HL.
Nevýhodou je, že
výstupný
impulz má v oboch prípadoch nejasne definovaný tvar tyla impulzu so
zákmitom
v dôsledku existencie plávajúcej úrovne na vstupe hradla s pripojeným
odporom
R (pozri interval plávajúcej úrovne na vstupe invertora 7404 s odporom
R na obrázkoch 11.3b a 11.3c). Takže vlastne takéto tvarovanie je
nepoužiteľné
pre praktické aplikácie. q Tvarovanie článkom CR s využitím pôsobenia spätnej väzby Po zapojení spätnej väzby (realizovanej prepojením výstupu invertora 7404 so vstupom 2 hradla 7400 na obrázku 11.3a) sa troška zmenia podmienky na tvarovanie impulzu. (Vďaka voľbe malého odporu R v tvarovacom článku CR, ktorý je pripojený na obrázku 11.3a na vstup invertora hradla 7404, bude na vstupe invertora 7404 v kľudovom stave (bez prítomnosti vstupného impulzu) úroveň "L", čím je zabezpečená aj na vstupe 2 hradla 7400 úroveň "H", čo uvoľňuje toto hradlo pre vstupný impulz a principiálne vytvára nutnú podmienku pre správne fungovanie obvodu.) Pri dlhšich trvaniach vstupných impulzov (ti>tln2) sú namerané výsledky tvarovania prakticky totožné s priebehmi na obrázkoch 11.3b a 11.3c, z čoho plynie, že spätná väzba sa nemôže prejaviť, nakoľko napätový priebeh impulzu na odpore R poklesne pod rozhodujúcu úroveň Ur~1,4V dostatočne skoro a tým zasiahne do procesu tvarovania impulzu. Ak má vstupný
impulz krátke
trvanie (ti<tln2)
) funkcia tvarovania výstupného impulzu je o niečo komplikovanejšia,
nakoľko v
dôsledku spolupôsobenia obvodu kladnej spätnej väzby na proces
tvarovania
sa môže výstupný impulz zakončiť neskôr ako sa skončí vstupný spúšťací
impulz. (Na začiatku prechodného javu na CR článku sa zmena
výstupnej
úrovne z invertora prenesie na vstup 2 hradla 7400, čím prestane ďalšie
pôsobenie vstupného spúšťacieho impulzu a trvanie výstupného impulzu
závisí
od trvania prechodového javu v CR obvode. Nakoľko vstupný impulz už
prestal
pôsobiť nie
je tvar výstupného impulzu doprevádzaný oscilačnými
zákmitmi
počas trvania plávajúcej úrovne na vstupe invertora 7404 s odporom R.)
Trvanie výstupného impulzu na obrázku 11.3d závisí predovšetkým od
časovej
konštanty derivačného článku CR. Na vychýlenie tvarovacieho obvodu na
obrázku
11.3a z ustáleného pokojového stavu stačí teda krátky impulz. Tento
tvarovací
obvod sa preto používa na
generovanie impulzov o trvaní ti~tln2
na základe vstupného impulzu krátkeho trvania.
Trvanie generovaného impulzu na
obrázku 11.3d možno odhadnúť s
pomocou
náhradného obvodu v dolnej časti obrázku 11.2c, podobne ako bez
pôsobenia
spätnej väzby. Trvanie generovaného impulzu ti je
závislé
jednak od rýchlosti vybíjania kondenzátora na úroveň Ur1 ~ 2
V a v malej miere aj od prenosového oneskorenia tPD~20ns
inverora
a hradla. Ak amplitúda impulzu TTL je Um~UoH-UoL,
má generovaný impulz na obrázku 11.3d trvanie:
Časová konštanta je t ~(Rg+R)C.
D6/3 Multivibrátor
Zapojenie relaxačného
generátora
impulzov obdĺžnikového tvaru
- multivibrátora,
ktoré sa používa v praktiku je na obrázku 11.4a. Trvanie generovaných
impulzov
z multivibrátora je určené procesom nabíjania a vybíjania kondenzátora
C cez odpor R a k nemu pripojené odpory vstupu a výstupu integrovaných
článkov (so striedou impulzov ~1:1, t.j. pomerom trvania impulzu ti
a medzi impulzovej medzery tm~ti .)
Spôsob tvarovania impulzu je obdobný ako v zapojení na obrázku 11.3c (V prípade monovibrátora išlo len o jednorázovú reakciu na vstupný podnet). Podľa obrázku 11.4b proces vybíjania napätia na kondenzátore sa preruší v okamihu keď prestane byť na vstupe invertora definovaná úroveň "H". Plávajúca úroveň na vstupe jedného invertora spôsobí, že aj na ostatných hradlách a invertoroch sa objaví podobná plávajúca úroveň a v dôsledku okamžitého pôsobenia spätnej väzby dôjde urýchleniu prebiehajúceho prechodového javu. Tento proces prebieha až do okamihu keď sa niektorý z invertorov nezablokuje a jeho výstup sa neuvedie do stavu "H". Na základe nastavenia jedného z invertorov do definovanej logickej úrovne sa preruší pôsobenie spätnej väzby a proces vybíjania kondenzátora sa môže znova zopakovať. Približná frekvencia generovaných impulzov fM ~1/(2RC) Vďaka prítomnosti ovládacieho
vstupu v zapojení na obrázku
11.4a
možno generovanie impulzov zablokovať, poprípade inak ovládať. Obrázok
11.4b ilustruje proces generovania "balíka impulzov" počas prítomnosti
úrovne "H" na ovládacom vstupe hradla.
Literatúra ( základná, v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy.):
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||