Vítam vás na slávnostnom seminári, ktorý organizujeme pri príležitosti osláv 50. výročia založenia Katedry jadrovej fyziky na Univerzite Komenského. Hovoríme na Univerzite Komenského, lebo naša katedra prešla počas päťdesiatych rokoch určitými zmenami. Začali sme na Prírodovedeckej fakulte UK v roku 1961, potom vznikla v roku 1980 Matematicko-fyzikálna fakulta UK, ktorá bola v roku 2000 premenovaná na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK, kde sme aj dnes. V roku 2004 bola ku Katedre jadrovej fyziky pripojená Katedra biofyziky a chemickej fyziky, takže náš terajší oficiálny názov je Katedra jadrovej fyziky a biofyziky. Preto 50 rokov Katedry jadrovej fyziky na Univerzite Komenského.
50 rokov je významný vek, napríklad pre ľudí sú to už dve generácie, ako môžeme viacerí z nás badať v našich rodinách. Je to takisto veľká udalosť pre inštitúciu. Zatiaľ čo človek v päťdesiatke je asi na vrchole slávy, zbiera čo zožal počas 20-30 rokov svojej činnosti, a pomaly sa očakáva jeho útlm, u inštitúcie sa naopak očakáva, že bude ďalej rásť. 50 rokov nie je tak veľa, aby musela počítať s odchodom do dôchodku.
Dovoľte mi, aby som zaspomínal na niektoré udalosti, ktoré nás zastihli počas tých 50 rokov. Bolo veľa milých udalostí, žiaľbohu aj smutných, ktoré zanechali stopy v nás všetkých. Niektorí sme medzičasom zostarli, ale získali sme aj veľa nových skúseností. Keď spomíname tých 50 rokov dozadu vlastne zisťujeme, že to boli veľmi ťažké časy. Katedra začínala ako viete 1. septembra 1961 vo veľmi ťažkých podmienkach. Ale už na ďalší školský rok, t.j. od 1. septembra 1962 otvorila špecializáciu jadrová fyzika, ktorá s určitými zmenami trvá dodnes. Medzi prvými piatimi absolventmi, ktorí skončili štúdium na tejto špecializácii v roku 1965 som bol aj ja, a potom sme sa rozrástli až na 339 absolvetnov, čo za tých 50 rokov znamená približne 7 absolventov ročne. To je číslo, s ktorým sa môže pochváliť na fyzike máloktorá katedra. Vychovať tak veľa absolventov nie je len zásluha našej katedry, vďaka patrí aj kolegom na iných katedrách, vďaka patrí aj dekanátu, študijnému oddeleniu, ktoré malo takisto veľa starostí s našimi študentmi. Pretože viete, že vychovať úspešného absolventa, a potom aj kandidára vied alebo doktoranda dá zabrať. Sme ale katedra, ktorá sa neuspokojuje s dosiahnutými výsledkami. Preto sme pripravili v spolupráci s ďalšími fyzikálnymi katedrami nový študijný program pre bakalárske a doktorandské štúdium Environmentálna fyzika a obnoviteľné zdroje energie, na ktorom začali študenti študovať od šk. roku 2010/2011.
Chcel by som ešte na úvod spomenúť aj naše vedecké začiatky. Katedra začínala veľmi skromne. Žijúci potomkovia, ktorí boli pri zakladaní katedry ako prof. Šáro, doc. Chudý a Ing. Janik, ale aj my starší pracovníci si pamätáme, že naše prvé experimentálne zariadenie na katedre bol obyčajný vysávač a Geigerov-Müllerov počítač, ktorý slúžil na meranie rádioaktivity vzduchu. V tom čase práve vrcholili skúšky jadrových bômb v atmosfére, takže koncentrácia rádionuklidov v atmosfére bola vysoká (ako viete, pík dosiahla v roku 1963), takže sme mali čo merať. Ale toto bol súčasne trigger pre katedru, aby sme sa začali venovať rádioaktive atmosféry aj podrobnejšie. Spočiatku sme mali aj veľa neprajníkov a veľa ľudí sa nás snažilo potopiť, najmä počas prvých piatich rokov existencie katedry. Vďaka rozšíreniu výskumného programu na nízke rádioaktivity, ktorý zahŕňal aj problematiku trícia, rádiouhlíka a gama-žiaričov v atmosfére, najmä v okolí prvej jadrovej elektrárne A-1 v Jaslovských Bohuniciach, ale aj rádionuklidové datovanie a archeologický a hydrogeologický izotopový výskum, získali sme v tomto výskume vedúce postavenie v Československu, a dostali sme sa aj do povedomia zahraničných inštitúcií, k čomu veľkou mierou tiež prispeli medzinárodné konferencie, ktoré sme začali organizovať. Stále nám však chýbalo experimenálne vybavenie, ktoré by mohlo byť adekvátne súčasnej dobe. To sa nám podarilo až v posledných rokoch, keď v spolupráci s Katedrou experimentálnej fyziky sme vytvorili Centrum excelencie fyziky komplexných systémov. V rámci tohoto Centra budujeme Tandemové laboratórium s urýchľovačom ťažkých iónov, a už zajtra odchádzame do USA prevziať prvú časť tohto zariadenia.
Toto bol jeden z príkladov, mohol by som uviesť niekoľko ďalších, ako problematika nízkych rádioaktivít prerástla do fyziky zriedkavých jadrových procesov, ako sme sa dostali od proporciálnych počítačov k multielementným počítačom, k prvému experimentu v podzemnom laboratóriu v Gran Sasso (v spolupráci s univerzitou v Miláne), kde sme hľadali dvojitú beta-premenu izotopu Xe-136. Tento výskum prerástol do súčasnosti, keď spolupracujeme na teoretickom a experimentálnom výskume dvojitej beta-premeny (experiment NEMO/SuperNEMO) a hľadania tmavej hmoty (experiment EURECA), kde môžeme využiť naše poznatky a skúsenosti z oblasti nízkych rádioaktivít a dlhodobého výskumu radónu v životnom prostredí. Stali sme sa tiež vedúcim pracoviskom v oblasti teoretického výskumu zriedkavých jadrových procesov a premien. Boli sme prvé pracovisko v Československu, ktoré zaregistrovalo Černobyľskú haváriu, prispeli sme tiež k objasneniu dopadu Fukušimskej havárie na naše územie, a stali sme sa referenčným Európskym pracoviskom pre atmosférickú a morskú rádioaktivitu.
Naše počiatky vo fyzike vysokých energií boli tiež veľmi skromné. Začínali sme s iskrovými komorami, neskôr s proporcionálnymi a driftovými komorami, Čerenkovove detektory sme využili na hľadanie Dirakovho monopólu v SÚJV Dubna, až sme sa dostali na experiment HYPERON do SÚJV, kde sme sa etablovali ako pracovisko, ktoré má ambície prispievať aj do výskumu fyziky vysokých energií. Potom, po politických zmenách v našej krajine sme okamžite využili možnosť spolupráce s CERN, kde sme už od roku 1990 v rámci spolupráce s Ústavom fyziky vysokých energií Rakúskej akadémie vied vo Viedni participovali na experimente DELPHI. V súčasnosti spolupracujeme na dvoch významných experimentoch v CERN - ATLAS a ALICE.
Medzinárodná polupráca pokračovala aj v ďalších smeroch. Napríklad sme sa dostali od ionizačných komôr pre meranie nízkych aktivít ku spolupráci vo výskume a hľadaní superťažkých prvkov v SUJV Dubna, a odtiaľ do GSI Darmstadt, kde sme participovali na objave troch superťažkých prvkov. V GSI sme participovali tiež na objavoch okolo 60 nových izotopov. Takisto sme prešli dlhú cestu vo výskume kozmogénnych rádionuklidov. Začínali sme výskumom kozmogénnych rádionuklidov v meteoritoch a vo vzorkách zo sovietskych lunárnych expedícií Luna-16, 20 a 24, potom sme prešli na výskum vzoriek z expedície Apollo (USA). Vďaka spolupráci s ústavmi v USA sme sa dostali k výskumu planét, prispeli sme tiež k objaveniu vody na Marse, a stali sme sa vedúcim pracoviskom v oblasti Monte Carlo simulácií kozmogénnych izotopov v extraterrestriálnych objektoch.
Naše konferenice o nízkych rádioaktivitách, prvú medzinárodnú sme organizovali už v roku 1975, ďalšie v rokoch 1980, 1985 a 1990, sa skutočne stali medzinárodnými, lebo teraz putujú po svete. V septembri 2012 sa uskutoční konferencia o nízkych rádioaktivitách v Južnej Kórei. Predtým tieto konferencie boli v Nemecku, Španielsku, Rakúsku a v Monaku. Aj v tomto smere teda katedra získala veľké uznanie v zahraničí.
Detailnejšie o našich vedeckých a pedagogických výsledkoch bude hovoriť náš terajší vedúci katedry doc.Holý, takže nebudem mu brať všetky oriešky z jeho prejavu. Dovoľte mi, aby som teraz požiadal jeho spektabilitu, dekana našej fakulty prof. Masarika, o slávnostný príhovor.